Západosibírska nížina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dopl. |
dopl. |
||
Riadok 14:
Západosibírska nížina je významnou hospodárskou základňou Ruska. [[Západosibírska panva]], ktorá zaberá podstatnú časť nížiny je jednou z najvýznamnejším ropných panví na svete (rozloha asi 3,5 mil. km²). Dôležitou dopravnou tepnou spájajúcou ju s ostatnými časťami krajiny je [[Transsibírska magistrála]], prechádzajúca jej južnou časťou. V tejto časti sú sústredené i významné centrá oblasti - [[Novosibirsk]], [[Tomsk]] a [[Omsk]].
== Geológia ==
Geologicky Západosibírska nížina zodpovedá [[západosibírska panva|západosibírskej panve]], ktorá leží v západnej časti [[sibírska platforma|sibírskej platformy]]. Na západe hraničí s pohorím [[Ural]], na juhu s [[Altaj]]sko-[[Sajany|Sajanským]] horským systémom a Kazašským masívom. Na severe prechádza do panvy [[Karské more|Karského mora]]. [[Fundament]] panvy je tvorený rôznymi celkami [[prekambrium|prekambrického]] a [[paleozoikum|prvohorného]] veku, ktoré boli pripojené k Sibíri počas kolízie s Uralom. Sedimentácia panvy sa začala na začiatku [[mezozoikum|druhohôr]] v priebehu [[trias]]u, kedy vznikol rad [[rift]]ových panví a došlo k rozsiahlym výlevom kontinentálnych bazaltov [[sibírske trapy|sibírskych trapov]]. Po etape vulkanizmu došlo k postupnému poklesávaniu územia a následnému prieniku mora, ktoré postupne v rôznych etapách v priebehu strednej [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] až strednej [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] spôsobili vyplnenie centrálnej časti panvy relatívne veľkými hrúbkami sedimentov presahujúcimi 1-3 km. Zatiaľ čo v priebehu jury a spodnej kriedy sa v strede pavny usadzovali hlavne súvrstvia hlbokovodných [[ílovitá bridlica|bridlíc]], [[ílovec|ílovcov]], [[prachovec|prachovcov]] a [[pieskovec|pieskovcov]], vo vrchnej kriede nastúpilo obdobie zapĺňania panvy plytkovodnými [[Delta (rieka)|deltovými]] ílmi a pieskami. Ekonomicky významné je hlavne [[baženovské súvrstvie]] vrchnojurských čiernych bridlíc, ktoré tvoria významnú materskú horninu [[ropa|ropy]] (zdroj asi 80% ropy v panve). Ropa a zemný plyn sú často ťažené zo súvrství vrchnokriedových pieskov. V priebehu [[terciér|treťohôr]], po [[oligocén]]e more prestalo zasahovať do priestoru panvy a došlo k jej čiastočnému výzdvihu. V oblasti sa nachádzajú veľké ložiská [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]].
== Zdroj ==
* Kontorovič A.E., Surkov V.S. (Editori), 2000, ''Geologija i poleznye iskapaemie Rossii. Tom 2. Zapadnaja Sibir.'' VSEGEI, Sankt-Peterburg, 477 s.
* kol. autorov, ''[[Malá zemepisná encyklopédia ZSSR]]'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1977
| |||