Karneval zvierat: Rozdiel medzi revíziami

Cyklus začína tremolom oboch klavírov, do ktorého vstupujú sláčikové nástroje. Melódiu ukončia klavíry rýchlym behom po klávesnici v protichodnom smere. Nasleduje sláčiková pochodová téma, ktorú doprevádzajú klavíry. V druhej časti, ''Sliepky a kohúti'' počujeme oba klavíry, kontrabas a občasné klarinetové sóla. ''Antilopy (rýchle zvieratá)'', alebo tiež ''Divoké somáre (rýchle zvieratá)'' vykresľujú klavíry rýchlym preháňaním sa po klávesnici. Ide o [[Somár ázijský|somáre ázijské]] ktoré sú známe svojou schopnosťou behať veľkou rýchlosťou.<ref name="musescore">[http://musescore.com/mike_magatagan/scores/40354 Movement 3 (Wild Asses; Swift Animals)], MuseScore, "The Carnival of the Animals" </ref><ref name="EDGE">[http://www.edgeofexistence.org/mammals/species_info.php?id=14 Asiatic Wild Ass (Equus hemionus)], Evolutionarily Distinct and Globally Endangered (EDGE)</ref><ref name="ADW">[http://animaldiversity.ummz.umich.edu/accounts/Equus_hemionus/ Equus hemionus, part "Behavior"], Animal Diversity Web, University of Michigan</ref> Časť ''Korytnačky'' je založená na drastickom spomalení melódie slávneho kankánu z [[Jacques Offenbach|Offenbachovej]] operety ''Orfeus v podsvetí'' v podaní jedného klavíra a sláčikov. Pri zhudobnení ''Slona'' zasa skladateľ využil Tanec sýlf od [[Hector Berlioz|Hectora Berlioza]]. Je tu počuť klavír hrajúci triolovu melódiu a ťažkopádny kontrabas. V časti ''Klokany'' napodobujú klavíry tieto zvieratá pomocou povabných kvínt. ''Akvárium'' je jednou z najlepších častí celej skladby. Sláčiky, klavíry, flauta s pomocou glissánd zvonkohry (prípadne čelesty) vďaka skvelej inštrumentácií navodzujú dojem mágie a tajomna. Časť ''Bytosť s dlhými ušami'' je opäť parodická a zámerne nie je skladateľom nazvaná osol. Koho dvoje husle v tejto najmenej melodickej časti skladby parodujú, však známe nie je. Nasleduje časť ''Kukučka v hlbokom lese'', kde známeho vtáka napodobňuje klarinet na pozadí oboch klavírov. Skladateľ ostal pri vtáčej téme aj v nasledujúcej ''Voliére'', kde vtáči spev imituje flauta, klavír a sláčiky. V diele dostali ''Klaviristi'' možnosť precvičiť si stupnice, podobným spôsobom ako poslucháči konzervatória. Ide o ďalší z humorných prvkov. Nasledujú ''Skameneliny'', kde Saint-Saëns využíva svoju vlastnú melódiu zo [[symfonická báseň|symfonickej básne]] ''Tanec kostlivcov (Danse macabre''). Potom už prichádza najslávnejšia melódia celej skladby&nbsp;–&nbsp;lyrická ''Labuť'' v podaní violončela a sprievodu dvoch klavírov sa svojím charakterom vymyká z celej skladby. Melodická linka je tu majstrovsky vystavaní a ''Labuť'' sa stala repertoárovou skladbou každého violončelistu. Vo ''Finále'' sa v plnej sile predvedie celý súbor&nbsp;–&nbsp;sú tu zreprízované fragmenty tém všetkých častí cyklu. Táto energická veta efektne uzatvára celú skladbu.