Petrohrad: Rozdiel medzi revíziami

'''Petrohrad''' ({{V jazyku|rus|Санкт-Петербург|Sankt Peterburg}}, vyslov: Peťerburg; od roku 1703/4 ''Sankt Peterburg'', od 18. (31). 8.augusta 1914 do 26. 1.januára 1924 ''Petrograd'' , resp. po slovensky aj Petrohrad, od 26. 1.januára 1924 do 6. 9.septembra 1991 ''Leningrad'') je mesto celoruského významu, druhé najvýznamnejšie po [[Moskva|Moskve]], ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade [[Rusko|Ruska]], administratívne centrum [[Leningradská oblasť|Leningradskej oblasti]] a [[Severozápadný federálny okruh|Severozápadného federálneho okruhu]]. Žije tu približne 4,5 milióna obyvateľov. [[Mesto-hrdina]].

Sankt Peterburg (po [[nemčina|nemecky]] približne Pevnosť sv. Petra), tiež staršia forma oficiálneho názvu Sankt-Piter-Burch od dňa založenia mesta 16. (27). mája 1703 dо 18. (31). augusta 1914, na počesť apoštola Petra, „nebeského patróna“ [[Peter Veľký|Petra I.]] Spočiatku (od mája 1703) tak bola nazvaná pevnosť na Zajačom ostrove, neskôr sa názov rozšíril na celé mesto.

18. (31). augusta 1914 bol prijatý historicky druhý oficiálny názov mesta – Petrograd, týmto vlasteneckým názvom dali obyvatelia najavo odpor proti nemecky znejúcemu Sankt Peterburg.

V referende dňa 12. júna 1991, 54 % obyvateľov Leningradu rozhodlo o návrate k historickému názvu mesta.

Výnosom prezídia Najvyššieho sovietu [[RSFSR]] z 6. septembra 1991 bolo mestu vrátené pomenovanie — Sankt Peterburg. Na Slovensku je normovaným slovenským ekvivalentom pre Sankt Peterburg ''Petrohrad'', názov ktorý sa používal aj v medzivojnovom období ako slovenský ekvivalent pre ''Petrograd'' a predtým ako slovenský ekvivalent pre ''Sankt Peterburg''.

Petrohrad je najsevernejším z veľkých svetových miest a jeho geografická poloha je 59°57' s. š. a 30°19' v. d.. Leží v severozápadnej časti krajiny, v ústí rieky [[Neva]] do [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]], na veľkom počte ostrovov (47) nevskej delty. Plocha mestského územia je {{km|605,8|m}}² (s predmestiami {{km|1439|m}}²).

Podľa posledných oficiálnych údajov z roku 2002 žilo v meste 4 661 219 obyvateľov, čo predstavuje 3,21 % obyvateľov Ruska.

[[Rusi]] – predstavujú stabilne najväčšiu zložku obyvateľov mesta. Tvoria 84,72 % obyvateľov (v roku 1897 86,49 %). Po Moskve je Petrohrad druhým najväčším centrom ruskej kultúry a vzdelanosti. V meste sú významné ruské národné inštitúcie a doteraz je symbolom Ruského impéria. Rusi sa hlásie prevažne k ruskej pravoslávnej cirkvi a časť je aj bez vyznania. <br />

[[Tatári]] – tvoria 0,76 % obyvateľov (v roku 1897 0,39 %). Tatári sa ako poddaní ruského cára sťahovali do Petrohradu už pred rokom 1917. Vyznávajú islam a pre náboženské potreby využívajú petrohradskú mešitu.<br />

[[Poliaci]] – tvoria 0,10 % obyvateľov (v roku 1897 až 2,91 %). Sú prevažne rímski katolíci. Sťahovali sa tu hlavne do roku 1917, keď bolo [[Poľsko]] súčasťou Ruského impéria (po tzv. troch deleniach Poľska).<br />

[[Nemci]] – predstavujú 0,08 % obyvateľov, v roku 1897 tvorili však 4,01 % obyvateľov mesta. Predstavovali hlavne aristokratickú časť obyvateľstva mesta. Prichádzali na cársky dvor. Aj mnoho manželiek ruských imperátorov malo nemecký pôvod, napr. aj imperátorka [[Katarína II.]] Hlásili sa najmä k evanjelikom a. v., menej k rímskym katolíkom. Po roku 1917 väčšina Nemcov mesto opustila.<br />

Ostatné skupiny sú veľmi malé ([[Čuvaši]], [[Fíni]], Kórejčania, Baškíri, [[Uzbeci]],.. a i.)