Konštantín XI. (Palaiologos): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
infobox |
||
Riadok 1:
{{Infobox
|meno
|titul = byzantský cisár
|obrázok = ConstantinoXI.jpg
|panovanie = [[6. január]] [[1449]] – [[29. máj]] [[1453]]
|Dátum narodenia = [[8. február]] [[1405]]▼
|korunovácia = [[6. január]] [[1449]]
|Miesto narodenia = [[Istanbul|Konštantínopol]], [[Byzantská ríša]]▼
|pôvodné meno =
|Dátum úmrtia = {{dúv|1453|5|29|1405|2|8}}▼
|obrázok erbu =
|Miesto úmrtia = [[Istanbul|Konštantínopol]], [[Byzantská ríša]]▼
|ostatné tituly =
|}}▼
|miesto pochovania =
|predchodca = [[Ján VIII. (Byzantská ríša)|Ján VIII. Palailogos]]
|regent =
|nástupca = [[Mehmed II.]] ''(ako osmanský sultán)''
|manželka = [[Maddalena Tocco]]<br />[[Caterina Gattilusio]]
|potomstvo =
|dynastia = [[Palaiologos]]
|otec = [[Manuel II.]]
|matka = [[Helena Dragaš]]
'''Konštantín XI.''' z rodu '''[[Palaiologos]]''' alebo '''Palaeologus''' (po [[Grécky jazyk|grécky]] Κωνσταντίνος Δραγάσης Παλαιολόγος'' - Kónstantinos Dragases Palaiologos''; * [[8. február]] [[1405]]<ref name=Nicol>The Immortal Emperor, Donald M. Nicol, Cambridge University Press, 199</ref>
Řádek 33 ⟶ 47:
Konštantín so svojim sprievodom vyplával do Konštantínopola na katalánskych galérach. Cisár dorazil do hlavného mesta 12. marca 1449 a bol prijatý s veľkými sympatiami. Moreu zveril svojim bratom Tomášovi a Demetriovi. Cisárovým zámerom bolo teraz získať pomoc proti Turkom. Ale na západe sa nikto neodhodlal pomôcť, preto cisár pristúpil, rovnako ako jeho predchodcovia, k jednaniu o únii. Roku 1451 poslal na západ vyslanca Andronika Bryennia Leontarise, ktorý sa najskôr odobral do [[Benátska republika|Benátok]] žiadať o povolenie, aby si cisár mohol najímať lukostrelcov na Kréte, a potom si vypravil k pápežovi. Ten však odpovedal veľmi kruto. V tej dobe došlo v [[Anatólia|Anatólii]] k vzbure proti novému sultánovi [[Mehmet II.|Mehmetovi II.]], ten ju potlačil a potom sa vrátil do Európy, ale nie obvyklou cestou cez [[Dardanely]], ale cez [[Bospor]], a to aj napriek tomu, že náprotivé európske územia aj naďalej patrilo Byzantskej ríši.
Sultán začal stavbu hradu [[Rumeli Hisari]], ktorý bol naproti hradu [[Anadolu Hisari]], tým chcel ovládnuť prístup k mestu a cestu do Čierneho mora. Hrad bol dostavaný [[31. august]]a. Už nikto nemohol pochybovať o sultánových zámeroch. Mesto bolo teraz rozdelené na dva tábory, na prívržencov únie a jej odporcov. V marci celá Trácia hrmela pochodom osemdesiattisícového vojska Turkov. Cisár dal spevniť brány, poriadne vyhĺbiť priekopu a uzamknúť brány. Medzitým boli obchodné lode kotviace v prístavoch v [[Zlatý roh|Zlatom rohu]] vyzbrojené a premenené na vojnovú flotilu. Medzi Konštantínopolom a janovskou kolóniou [[Pera|Perou]] (Galata) bola cez [[Zlatý roh]] vztýčená reťazová zábrana. Cisár mal k dispozícii len 4983 svojich mužov a asi 2000 cudzincov, hlavne Talianov. Veľkým hrdinom bol hlavne Janovčan [[Giovanni Giustiniani]], ktorý
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
| |||