Hadean: Rozdiel medzi revíziami

'''Hadaikum''' je [[Eón (geológia)|eón]] dejín [[Zem]]e, v časovom poradí prvý s intervalom 4,5  miliardy -  – 3,8  miliardy rokov. Po ňom nasledovalo [[archaikum]]. Pojem zaviedol [[Preston Cloud]] v roku [[1972]] na označenie doby pred najstaršími známymi [[hornina]]mi. Názov pochádza od [[Staroveké Grécko|gréckeho]] názvu podsvetia (alebo pekla) [[Hádes]] (čo bol prenesený význam od boha, vládcu ríše mŕtvych Háda), pre podmienky, ktoré vtedy vládli na Zemi.

V histórii Zeme sa nezachovalo dostatočné množstvo geologických stôp na rozčlenenie hadaika, ale neoficiálne sa rozdeľuje na ''„éry“'' podľa rozdelenia vývoja [[Mesiac]]a (nakoľko pri jeho rannom vývoji prebehli podobné udalosti) -  – kryptikum, skupina veľkých paniev (Basin Groups), nektarikum, spodné imbrikum.

Absolútne najstarší vývoj našej planéty predpokladá bombardovanie povrchu Zeme [[meteorit]]mi, čo spôsobilo masívne tavenie jej povrchu. Roztavenie obrovských plôch viedlo k materiálovej diferenciácii (poklesu ťažších prvkov smerom k jadru a výstup ľahších smerom hore) pôvodne heterogénnej planéty. Časom sa povrch vplyvom vodných pár v druhotnej atmosfére (prvotná -  – [[vodík]]ovo/[[Hélium|héliová]] unikla do okolitého [[vesmír]]u už pri formovaní planéty) začal ochladzovať, až nakoniec dosiahol teplotu, že sa voda udržala na povrchu v tekutom stave. Vznik prvotných [[More|morí]] viedol aj k [[Absorpcia (chémia)|absorbovaniu]] oxidu uhličitého. Neskorší nástup života a [[Fotosyntéza|fotosyntézy]] v [[archaikum|archaiku]] a následných obdobiach viedol k produkcii [[kyslík]]a a postupnému doformovaniu zloženia [[Atmosféra Zeme|atmosféry]].

Najstaršie [[Hornina|horniny]] Zeme boli identifikované koncom [[20. storočie|20. storočia]] v [[Grónsko|Grónsku]], [[Kanada|Kanade]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Absolútne najstaršia vzorka pochádza zo západného Grónska, kde bola nepriamo určená ako najstaršia vrstva [[Premenená hornina|metamorfovaných]] [[Usadená hornina|sedimentov]] na 3,8  mld.  rokov, čo je v podstate vedcami dohodnutá spodná hranica hadaika. Vek bol určený podľa [[Intruzívna hornina|intrúzie]], prerážajúcej túto formáciu a podľa pravidla prerážania je vek prerážajúcej horniny mladší (''pozri [[Geológia#Všeobecné princípy geológie|všeobecné princípy geológie]]''). Individuálne sa vyskytujúci [[kryštál]] [[zirkón]]u, nájdený v západnej Austrálii je však omnoho starší, až 4,4  mld.  rokov, čo je skoro toľko ako odhadovaný celkový vek Zeme.

Existencia života v tomto období nie je dokázaná, aj keď existujú indície o možnom výskyte primitívnych [[Organizmus|organizmov]] -  – výskyt [[uhlík]]a organického pôvodu v sedimentoch [[Železo|železných]] rúd v Grónsku. Najstaršia známa [[fosília]] pochádza z Austrálie a jej vek je stanovený na niekoľko sto miliónov rokov neskôr ako koniec hadaika.