Paleozoikum: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: - →  –  (2), replaced:   →   (2)
Riadok 6:
Teplota=|
}}
'''Paleozoikum''' (alebo '''prvohory''', '''primér''', '''starovek Zeme''') je geologická [[Éra (geológia)|éra]], spadajúca pod [[Eón (geológia)|eón]] [[fanerozoikum]] s trvaním približne 291  mil.  rokov. Je to najstaršia časť fanerzoika, po nej nasledovalo [[kenozoikum]]. Jeho základňa je definovaná [[Súvrstvie|súvrstvím]] pobrežnej čiary polostrova Burin (južný [[Newfoundland]], [[Kanada]], blízko mesta Fortune), tvoreným [[Pieskovec|pieskovcami]] a [[bridlica]]mi. Ako primárna značka ([[vedúca fosília]]) začiatku paleozoika bol prijatý prvý výskyt [[fosília|fosílie]] ''[[Phycodes pedum]]'', ako sekundárne ''[[Harlaniella podolica]]'' a ''[[Palaeopascichnus delicatus]]''.
 
== Rozdelenie ==
[[Súbor:Asaphiscuswheelerii.jpg|thumb|right|250px|Typická skamenelina kambria -  – [[trilobit]] (druh ''Asaphiscus wheeleri'').]]
Paleozoikum sa rozdeľuje na šesť [[Perióda (geológia)|periód]]:
* [[Perm (geochronologická jednotka)|Perm]]
Riadok 21:
== Geologický vývoj ==
 
Začiatkom paleozoika boli kontinenty sústredené prevažne okolo [[Južný pól|južného pólu]] v rámci [[superkontinent]]u [[Pannotia]]. S nástupom kambria sa tento superkontinent rozpadol na niekoľko menších kontinentov ([[Laurentia]], [[Sibíria]] a [[Baltika]]) a jeden väčší: [[Gondwana|Gondwanu]]). Menšie kontinenty sa pomaly posúvali z juhu na sever, až kým nedosiahli v perióde silúr-devón [[rovník]], kým Gondwana zostala umiestnená pri južnom póle. Počas ordoviku až silúru prebiehalo [[kaledónske vrásnenie]], ktoré vymodelovalo napríklad hory v súčasnej Škandinávii a na Britských ostrovoch. Približne v devóne sa začala rozpadať aj Gondwana a jednotlivé fragmenty sa tiež sa posunuli severnejšie. V karbóne sa vytvorila [[Laurázia]] a v perme sa k nej pridali pevniny súčasnej [[Sibír]]i a [[Kazachstan]]u, čím sa vytvoril superkontinent [[Pangea]]. Počas týchto dvoch období prebehlo [[hercýnske vrásnenie]].
 
Hladina mora bola v rannom paleozoiku oveľa vyššie ako dnes, po krátkom [[regresia (geológia)|ústupe]] koncom orodoviku sa opäť zvýšila, čo spôsobilo vznik plytkých [[šelf]]ových morí, v ktorých prekvital život.
Riadok 30:
Stredné paleozoikum bolo značne stabilnejšie, čo sa týka výkyvov podnebia. Pomalé približovanie Baltiky a Laurentie prinieslo viacero teplých, plytkovodných regiónov. Teplotný gradient sever-juh však zapríčinil, že južné oblasti Antarktiky a Gondwany boli skoro bez života. Na konci devónu opäť nastáva preriedenie životných foriem.
 
Neskoré paleozoikum opäť prináša teplotné výkyvy (zníženie obsahu CO<sub>2</sub> spôsobilo v karbóne minimálne jednu dobu ľadovú). V perme sa opäť ustaľuje rovnováha [[kyslík]]a a oxidu uhličitého, čo vracia teploty späť do normálu. Koncom permu nastáva opačná situácia -  – enormné zvýšenie CO<sub>2</sub> a s ním spojené katastrofické vymieranie ([[veľké permské vymieranie]]).
 
== Vývoj života ==