Wikipédia

Apollo 13: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Sudo77(new) (diskusia | príspevky)
30 158 editací
Geo → Súradnice
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
32 525 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
{{Infobox Kozmická misia
| názov misie = Apollo 13
| velmodul = CM-109<br />meno: ''Odyssey''
| servmodul = SM-109
| lunarmodul = LM-7<br />meno: ''Aquarius'' (Vodnár)
| znak = Apollo 13-insignia.png
| volací znak = Apolloveliteľský 13modul: ''Odyssey''<br />lunárny modul: ''Aquarius'' (Vodnár)
| posádka = 3
| kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]]
| rampa = [[štartovací komplex 39 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-39A]]
| raketa = [[Saturn V]] (SA-508)
| štart = [[11. apríl]] [[1970]], 19:13:00 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]
| pristátie = [[17. apríl]] 1970, 18:07:41 UTC,<br />južná oblasť Tichého oceánu<br />{{Súradnice|21|38|24|J|165|21|42|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Apolla 13}}
| trvanie = 5 dní, 22 hodín, 54 minút, 41 sekúnd
| čas obehov mesiaca =
| perigeum = 181183,59 [[kilometer|km]]
| apogeum = 185,68 [[kilometer|km]] (parkovacia obežná dráha)
| doba obehu = 88,0719 minút
| inklinácia = 3331,5817° (pri opúšťaní obežnej dráhy Zeme)
| obehy =
| obehy mesiaca = 0
Riadok 25:
| foto posádky = Apollo 13 Prime Crew.jpg
| popis = Zľava doprava: Lovell, Swigert a Haise
| predchádzajúca = [[Súbor:AP12goodship.png|35px30px]] [[Apollo 12]]
| nasledujúca = [[Súbor:Apollo 14-insignia.png|35px30px]] [[Apollo 14]]
}}
 
Let '''Apollo 13''' bol siedmym pilotovaným letom [[Program Apollo|programu Apollo]]. Jeho cieľom bolo uskutočniť tretie pristátie ľudskej posádky na povrchu [[Mesiac (Zeme)|Mesiaca]]a, tentokrát v oblasti [[Fra Mauro (kráter)|Fra Mauro]].
 
Počas letu však došlo k [[explózia|výbuch]]u jednej z [[kyslík]]ových nádrží, ktorý vážne poškodil [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]]. Následky výbuchu boli veľmi vážne. Nielen, že zabránili posádke splniť úlohu letu, ale ohrozili životy jej členov. [[Stredisko riadenia vesmírnych letov|Riadiace stredisko]] v [[Houston]]e (vtedy s názvom ''Manned Spacecraft Center'', dnes ''[[Johnsonovo vesmírne stredisko|Lyndon B. Johnson Space Center]]'') muselo v priebehu nasledujúcich štyroch dní s vynaložením nesmierneho úsilia vyvinúť núdzové scenáre, vďaka ktorým sa podarilo posádku dopraviť živú naspäť na [[Zem]]. Napriek tomu, že misia ''Apollo 13'' nesplnila zadanú úlohu, stal sa jej let legendou. Na motívy tejto udalosti, ktorú [[Jim Lovell]] popísal vo svojej knihe ''Lost Moon'' (doslova ''Stratený Mesiac''), natočil režisér [[Ron Howard]] v roku 1995 film s názvom ''Apollo 13'', v ktorom hlavnú úlohu Jima Lovella stvárnil herec [[Tom Hanks]].
 
== Posádka ==
 
* {{minivlajka|USA}} [[Jim Lovell]] (4), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]]
Let uskutočnila trojčlenná posádka
* {{minivlajka|USA}} [[John Leonard Swigert|John Swigert]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot veliteľského modulu|pilot veliteľského modulu]]
* veliteľ [[Jim Lovell]], letel na misiách ''[[Gemini 7]]'', ''[[Gemini 12]]'', ''[[Apollo 8]]'' & ''Apollo 13''
* {{minivlajka|USA}} [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilot lunárneho modulu]]
* pilot veliteľského modulu [[John Swigert]], letel iba na misii ''Apollo 13''
 
* pilot lunárneho modulu [[Fred Haise]], letel iba na misii ''Apollo 13''
{{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}}
* [[Ken Mattingly]] mal byť pôvodne pilot veliteľského modulu, ale tri dni pred štartom prišiel do styku s infekciou [[rubeola|rubeoly]] a bol nahradený Johnon Swigertom.▼
 
▲* {{Malé|{{minivlajka|USA}} [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]] mal byť pôvodne pilot veliteľského modulu, ale tri dni pred štartom prišiel do styku s infekciou [[rubeolaružienka|rubeoly]] a bol nahradený Johnon Swigertom.}}
 
=== Záložná posadka ===
 
* {{minivlajka|USA}} [[John W.Watts Young|John Young]], veliteľ
* [[John Swigert]], pilot veliteľského modulu
* {{minivlajka|USA}} [[CharlesJohn Leonard Swigert|John DukeSwigert]], pilot lunárnehoveliteľského modulu
* {{minivlajka|USA}} [[Charles Moss Duke|Charles Duke]], pilot lunárneho modulu
 
=== Podporná posádka ===
 
* [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]]
* [[Jack Lousma]]
* [[WilliamJack PogueRobert Lousma|BillJack PogueLousma]]
* [[Joseph P.Peter Kerwin|JoeJoseph Kerwin]]
 
== Naplánovanie letu ==
[[Súbor:The Original Apollo 13 Prime Crew - GPN-2000-001166.jpg|thumb|left|Pôvodná posádka Apolla 13. Zľava doprava: Lovell, Mattingly, Haise]]
 
Hlavná posádka pripravovaná pre let ''Apolla 13'' mala pôvodne iné zloženie. Pilotom [[veliteľskýApollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľského modulu]] mal totiž byť [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]]. Tri dni pred štartom však ochorelprišiel nado styku s infekciou [[rubeolaružienka|rubeolurubeoly]] a bol nahradený [[John Leonard Swigert|Johnom Swigertom]], ktorý sa pripravoval na rovnaký post ako člen záložnej posádky. [[Ken Mattingly]] sa neskôr zúčastnil vo funkcii pilota veliteľského modulu letu [[Apollo 16|Apolla 16]].
 
Misie [[Apollo 8]], [[Apollo 10]] a [[Apollo 11]] leteli na Mesiac po tzv. bezpečnej translunárnej dráhe (free-return trajectory). To je taká dráha, ktorá privedie [[kozmická loď|kozmickú loď]], v prípade že pri prelete okolo Mesiaca nezníži svoju [[rýchlosť]] zážihom motorov, naspäť do [[zemská atmosféra Zeme|zemskej atmosféry]]. Túto dráhu poprvýkrát spomenul vo svojom románe ''[[Cesta na Mesiac]]'' [[Jules Verne]]. Má tú výhodu, že ak by došlo k poruche motorov kozmickej lodi nachádzajúcej sa na bezpečnej translunárnej dráhe, loď sa bez potreby ďalšieho [[Raketová pohonnáRaketové látkapalivo|paliva]] vráti bezpečne naspäť na Zem.
 
Bezpečná translunárna dráha má však aj svoje nevýhody. Možno sa po nej dostať iba na tzv. rovníkovú (ekvitoriálnu) obežnú dráhu okolo Mesiaca, ktorá umožňuje pristátie iba v oblastiach ležiacich okolo jeho [[rovník]]a – teda v žiadnom prípade, napríklad v oblasti [[Fra Mauro (kráter)|Fra Mauro]], kam smerovalo Apollo 13. Ďalším argumentom proti používaniu bezpečnej translunárnej dráhy je skutočnosť, že vhodné [[štartovacie okno]], zohľadňujúce najmä svetelné podmienky v dobe štartu, pristátie na Mesiaci a pri návrate na Zem, nenastáva príliš často, čo obmedzuje frekvenciu štartov kozmickej lodilode na Mesiac.
 
Lety [[Apollo 12]], Apollo 13 a [[Apollo 14]], tzv. ''H misie'' (H„H“ od slova hybrid), preto síce začali let po bezpečnej translunárnej dráhe, ale po určitej dobe ju opustili tak, aby mohli uskutočniť pristátie vo svojej cieľovej oblasti.
 
Lety [[Apollo 15]], [[Apollo 16]] a [[Apollo 17]] sú tiež označované ako tzv. ''J misie''. Tieto lety boli hneď navedené na translunárnu dráhu, ktorá nebola bezpečná. Zatiaľ čo [[Apollo 15]] sa mohlo dostať na bezpečnú translunárnu dráhu pomocou riadiacich motorov [[Reactive Control System|RCS]] (Reactive Control System), [[Apollo 17]] už letelo po dráhe natoľko odlišnej od bezpečnej translunárnej dráhy, že by malo problémy sa na ňu v prípade problémov dostať aj s využitím motorov pristávacieho stupňa [[lunárny modul|lunárneho modulu]].
 
== Priebeh letu ==
=== Štart a začiatočná fáza letu ===
[[Súbor:Apollo-13-Lancering.jpg|thumb|left|Štart Apolla 13]]
 
Apollo 13 bolo vynesenévyštartovalo na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] okolo Zeme dňa [[11. apríl]]a [[1970]] o 19:13:00 [[UTkoordinovaný svetový čas|svetového času]] nosnou(UTC) pomocou nosnej raketourakety [[Saturn V]].
 
30 hodín a 40 minút po štarte posádka zapla hlavný motor servisného modulu a prešla tak z bezpečnej translunárnej dráhy na dráhu hybridnú, ktorá jej umožňovala pristátie v cieľovej oblasti ''Fra Mauro''.
 
=== Havária ===
[[Súbor:Apollo13 - SM after separation.jpg|thumb|250pxright|Poškodený servisný modul (NASA)]]
 
V čase 55: hodín a 53 minút po štarte signalizovali prístroje (asi vplyvom rušenia pri [[telemetria|telemetrickom]] prenose dát) riadiacemu stredisku nízky [[tlak]] vo vodíkovej nádrži. Stredisko preto dalo v snahe aktualizovať údaje o tlaku posádke príkaz zapnúť vo všetkých nádržiach ohrievače a ventilátory, slúžiace na premiešanie paliva. Krátko potom počula posádka výbuch a pocítila nezvyčajné vibrácie kozmickej lode. V riadiacom stredisku na 1,8 sekundy vypadli všetky telemetrické údaje. V kabíne sa rozsvietili kontrolky indikujúce nízku úroveň jednosmerného [[elektrické napätie|napätia]] na zbernici B, jedného zo systémov rozvodu [[elektrická energia|elektrickej energie]] vo vnútri lode. Krátko potom JackJohn Swigert ohlásil riadiacemu stredisku: „Ok, Houston„Houston, we've had a problem here“problem“ (Ok, Houston, máme tu problém). K havárii došlo [[14. apríl]]a [[1970]] o 03:08:53 UTUTC, v dobečase, keď sa už loď nepohybovala po bezpečnej translunárnej dráhe a keď bola vzdialená 321 860 [[kilometer|km]] od Zeme.
 
Ani po niekoľkých minútach nemohlo riadiace stredisko zistiť, čo sa presne stalo. Až keď posádka zistila, že kyslíková nádrž č. 2 stratila celý svoj obsah, kyslíková nádrž č. 1 obsah pomaly stráca a keď [[Jim Lovell]] oznámil: „It looks to me, looking out of the hatch, that we are venting something out into the space“ (Pri pohľade priehľadom sa mi zdá, že nám niečo uniká do vesmíru), v riadiacom stredisku pochopili, že nejde iba o poruchu meracích prístrojov, ale že sa stalo niečo vážnejšie.
 
Pri premiešavaní kyslíku v nádrži vznikol skrat na elektrickom prívode k ventilátoru, od neho sa vznietila [[teflónpolytetrafluóretylén|teflon]]ová izolácia a otvorený [[oheň]] v kyslíkovej nádrži spôsobil jej výbuch, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, roztrhol [[hliník]]ový obal servisného modulu po celej jeho dĺžke. Nádrž č. 2 bola zničenézničená celkomúplne, nádrž č. 1 pomaly strácala kyslík trhlinami v potrubí. Kyslík bol nevyhnutne potrebný nielen pre dýchanie posádky, ale tiež na výrobu elektriny a vody. Servisný modul obsahoval totiž [[palivový článok|palivové články]], ktoré z vodíku a kyslíku vytvárali elektrinu a vodu. Pokračujúci únik kyslíka znamenal, že články čoskoro prestanú dodávať elektrinu. Veliteľský modul mal síce [[akumulátor]] a svoju vlastnú malú nádrž kyslíka, tie ale boli určené pre zostup zemskou atmosférou. Napriek tomu posádka akumulátor pripojila na rozvod elektriny.
 
[[Apollo (kozmická loď)#Lunárný modul|Lunárny modul]] mal svoje vlastné kyslíkové nádrže, zásobu vody a nabité akumulátory s pomerne veľkou kapacitou. Mohol teda poslúžiť ako akýsi záchranný čln. Ale všetky zásoby boli určené na zásobovanie dvoch astronautov počas dvoch dní. Teraz museli vystačiť pre troch astronautov a štyri dni.
 
=== Oživenie lunárneho modulu ===
[[Súbor:James Lovell apollo 13.jpg|thumb|right|Jim Lovell na svojej pozícii v lunárnom module]]
 
Prvou, nie celkom ľahkou úlohou bolo oživiť lunárny modul skôr ako vypadne rozvod elektriny vo veliteľskom module. Všetky systémy lunárneho modulu boli totiž z dôvodu úspory elektriny počas letu k Mesiacu vypnuté a na ich oživenie, t. j. k postupnému zapnutiu v definovanom poradí, malo dôjsť až na obežnej dráhe. Jedinou výnimkou boli elektrické výhrevné telieska, ktoré temperovali niektoré systémy lunárneho modulu, aby nedošlo k ich poškodeniu vplyvom extrémne nízkych teplôt kozmického priestoru. Tieto výhrevné telesá boli napájané z rozvodu veliteľského modulu. Z rovnakého rozvodu boli napájané aj relé tvoriace prepínač, ktorý mal odpojiť rozvod lunárneho modulu od veliteľského modulu a pripojiť ho na výkonné akumulátory lunárneho modulu. Problém alevšak spočíval v tom, že sieť veliteľského modulu už v tejto chvíli nebola schopná poskytnúť výkon dostačujúci k zapnutiu relé prepínača.
 
Podobný problém riešilo riadiace stredisko pri jednej simulácii v rámci prípravy štartu [[Apollo 10|Apolla 10]]. Vtedy bola simulovaná havária, pri ktorej mal lunárny modul tiež poslúžiť ako záchranný čln. Pri simulácii sa vtedy nepodarilo lunárny modul včas oživiť a simulácia skončila „smrťou“ posádky. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] potom tento scenár vyradila z prípravy letov, pretože pravdepodobnosť podobnej havárie bola nízka. Pracovníci riadiaceho strediska sa však týmto scenárom napriek tomu (mimo oficiálne úlohy) ďalej zaoberali a získané skúsenosti sa teraz hodili. S využitím nadobudnutých skúseností sa podarilo riadiacemu stredisku za necelých 30 minút zostaviť zoznam úkonov nutných na oživenie elektrickej siete lunárneho modulu. Kľúčový trik vychádzal zo skutočnosti, že lunárny modul obsahoval dve sady akumulátorov – výkonnejšiu umiestnenú v zostupovej časti (descent stage) a menej výkonnú umiestnenú v návratovej časti (ascent stage). S využitím akumulátorov návratovej časti sa astronautom podarilo zapnúť relé prepínača a pripojiť tak rozvodnú sieť lunárneho modulu na výkonné akumulátory zostupovej časti.
 
=== Návrat na bezpečnú translunárnu dráhu ===
[[Súbor:Apollo 13 passing Moon.jpg|thumb|left|Mesiac zachytený posádkou z lunárneho modulu počas preletu. V pravej časti snímku je vidno deaktivovaný veliteľský modul]]
 
Aby sa ušetrilo čo najviac energie v akumulátore veliteľského modulu pre fázu neskoršieho zostupu zemskou atmosférou, bolo prijaté rozhodnutie vypnúť navigačný (guidance) systém veliteľského modulu, ktorý mal pomerne veľkú spotrebu, pretože ho okrem palubného počítača tvorili aj elektricky poháňané [[gyroskop]]y [[inerciálna plošina|inerciálnej plošiny]]. Lunárny modul mal identický navigačný systém. Hneď ako bol oživený elektrický rozvod v lunárnom module, bolo potrebné oživiť jeho navigačný systém a preniesť do neho dáta z navigačného systému veliteľského modulu. Nestačilo alevšak iba prečítať dáta z displeja vo veliteľskom module a zadať ich do palubného počítača lunárneho modulu. Dáta bolo treba prepočítať, pretože lunárny modul bol oproti veliteľskému modulu o 180 stupňov otočený (veliteľský a lunárny modul boli spojené „čelami“ k sebe, takže veliteľský modul vlastne letel spiatočky).
 
[[Súbor:Apollo 13 - View of a near full moon.jpg|thumb|right|Vzdiaľujúci sa Mesiac z Apolla 13 počas návratu k Zemi]]
Ďalej bolo treba vyriešiť problém, ako vrátiť poškodenú loď na Zem. Bol síce k dispozícii scenár „priameho prerušenia letu“ (direct abort), ktorý vyžadoval zažať hlavný motor servisného modulu a bolo by pri ňom spotrebované všetko palivo. Tento manéver bol však za danej situácie veľmi riskantný. Nikto totiž nepoznal rozsah poškodenia servisného modulu. Hrozili dve nebezpečia. Jednak hrozilo, že hlavný motor dôsledkom poškodenia pri nedávnom výbuchu neudelí lodi potrebný impulz a loď narazí na [[povrch Mesiaca]], jednak hrozilo, že by pri zažatí hlavného motora mohlo dôjsť k ďalšiemu výbuchu. Riadiace stredisko preto zavrhlo scenár ''direct abort'' a nechalo loď pokračovať k Mesiacu. Loď sa však nenachádzala na bezpečnej translunárnej dráhe. Ako ju tam dostať? Z vyššie uvedeného dôvodu nie s využitím hlavného motoru servisného modulu. Ostávalo teda uskutočniť manéver pomocou motorov zostupovej časti lunárneho modulu, ktorý bol skonštruovaný iba na relatívne krátke použitie pri zostupe na povrch Mesiaca. Bolo potrebné spočítať, kedy a na ako dlho majú byť motory zažaté. Vo výpočtovom stredisku ale neexistoval program pre taký výpočet. Bolo preto nutné taký program rýchlo vytvoriť, spočítať parametre manévru a potom ich nechať prekontrolovať odborníkmi v riadiacom stredisku. Počas necelých troch hodín sa podarilo určiť parametre manévru pre návrat na bezpečnú translunárnu dráhu.▼
 
▲Ďalej bolo treba vyriešiť problém, ako vrátiť poškodenú loď na Zem. Bol síce k dispozícii scenár „priameho prerušenia letu“ (direct abort), ktorý vyžadoval zažať hlavný motor servisného modulu a bolo by pri ňom spotrebované všetko palivo. Tento manéver bol však za danej situácie veľmi riskantný. Nikto totiž nepoznal rozsah poškodenia servisného modulu. Hrozili dve nebezpečia. Jednak hrozilo, že hlavný motor dôsledkom poškodenia pri nedávnom výbuchu neudelí lodi potrebný impulz a loď narazí na [[povrch Mesiaca]], jednak hrozilo, že by pri zažatí hlavného motora mohlo dôjsť k ďalšiemu výbuchu. Riadiace stredisko preto zavrhlo scenár ''direct abort'' a nechalo loď pokračovať k Mesiacu. Loď sa však nenachádzala na bezpečnej translunárnej dráhe. Ako ju tam dostať? Z vyššie uvedeného dôvodu nie s využitím hlavného motoru servisného modulu. Ostávalo teda uskutočniť manéver pomocou motorov zostupovej časti lunárneho modulu, ktorý bol skonštruovaný iba na relatívne krátke použitie pri zostupe na povrch Mesiaca. Bolo potrebné spočítať, kedy a na ako dlho majú byť motory zažaté. Vo výpočtovom stredisku alevšak neexistoval program pre taký výpočet. Bolo preto nutné taký program rýchlo vytvoriť, spočítať parametre manévru a potom ich nechať prekontrolovať odborníkmi v riadiacom stredisku. Počas necelých troch hodín sa podarilo určiť parametre manévru pre návrat na bezpečnú translunárnu dráhu.
 
=== Korekčný zážih ''PC+2 burn'' ===
 
Po návrate na bezpečnú translunárnu dráhu bolo potrebné vyriešiť ďalší problém. Pri použití tejto dráhy by kozmická loď pristála za štyri dni v [[Indický oceán|Indickom oceáne]], kam alevšak nebolo možné počas tej doby dopraviť loď so záchranným tímom. Na palube lunárneho modulu boli zapnuté iba životne dôležité systémy, medzi ktoré nepatrilo vyhrievanie, takže astronauti trpeli zimou blížiacou sa bodu mrazu. Podarilo sa znížiť spotrebu z bežných 50 – 75 [[Ampér|A]] iba na 12 A. Napriek tomu bola pri tejto spotrebe elektriny doba štyroch dní zostávajúcich do pristátia vzhľadom na obmedzenú kapacitu akumulátorov lunárneho modulu príliš dlhá.
 
Existovali dve možnosti, ako upraviť dráhu tak, aby loď pristála v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Pri použití prvého variantu by sa let skrátil o 36 hodín, pri použití druhého by sa skrátil iba o 12 hodín. Prvý variant alevšak so sebou niesol dve riziká. Loď by musela okamžite odhodiť servisný modul a pokračovať bez neho. Tým by bol [[tepelný štít]], chrániaci veliteľský modul pred žiarom vznikajúcim pri zostupe [[trenie|trením]] o atmosféru, po príliš dlhú dobu vystavený pôsobeniu otvoreného vesmíru ([[mikrometeoritmikrometeoroid]]om). Navyše by bolo spotrebované všetko palivo zostupovej časti lunárneho modulu a nezostala by žiadna rezerva pre eventuálnu korekciu dráhy. Bol preto prijatý druhý variant, ktorý skrátil let iba o 12 hodín. K jeho uskutočneniu bolo potrebné 2 hodiny po dosiahnutí bodu najväčšieho priblíženia k Mesiacu vykonať zážih motorov zostupovej časti lunárneho modulu (tzv. ''PC+2 burn''). Tento zážih bolo treba uskutočniť veľmi presne, preto bol na jeho riadenie použitý palubný [[počítapočítač]]č navigačného systému. Pretože mal navigačný systém veľkú spotrebu elektriny a pretože sa nepredpokladalo, že bude nutné vykonávať ešte nejaké korekčné manévre, bol po vykonaní zážihu ''PC+2 burn'' navigačný systém vypnutý.
 
=== Vysoká hladina oxidu uhličitého ===
[[Súbor:Apollo13 apparatus.jpg|thumb|right|Astronaut John Swigert s improvizovanou redukciou pre pripojenie filtrov oxidu uhličitého]]
 
Medzitým sa objavil ďalší problém. V atmosfére lunárneho modulu stúpala koncentrácia [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] (CO<sub>2</sub>). Na znižovanie obsahu oxidu uhličitého boli určené filtre obsahujúce [[hydroxid lítny]] (LiOH). Ich kapacita inštalovaná v lunárnom module zodpovedala posádke dvoch astronautov počas dvoch dní. V súčasnej situácii alevšak bola nedostatočná. Na palube veliteľského modulu boli síce podobné filtre, ale boli iného tvaru a tak sa nedali použiť v lunárnom module. Našťastie vznik tohto problému predvídal zodpovedný pracovník riadiaceho strediska už od okamihu, keď sa dozvedel o nehode. So svojimi spolupracovníkmi vymýšľal, ako s využitím pomôcok, ktoré mali astronauti na palube, prispôsobiť filtre veliteľského modulu pre použitie v lunárnom module. Na základe jeho inštrukcií astronauti z ponožky, lepiacej pásky, plastového sáčku a plastového obalu letovej príručky vytvorili adaptér, umožňujúci inštalovať v lunárnom module filtre z veliteľského modulu.
 
=== Problém s navigáciou ===
Řádek 108 ⟶ 119:
 
=== Príprava veliteľského modulu na zostup ===
[[Súbor:Apollo 13 - Earth during journey home.jpg|thumb|right|Zem z Apolla 13 počas návratu domov]]
 
Zatiaľ v riadiacom stredisku vrcholili práce na vývoji postupu, ktorým astronauti pripravia veliteľský modul na zostup atmosférou. Najmä bolo potrebné zaistiť dostatok elektrickej energie na pristátie. Akumulátor veliteľského modulu bol do značnej miery vybitý vo fáze pred oživením lunárneho modulu. Pozemný tím preto vypracoval postup, ako akumulátor dobiť z rozvodnej siete lunárneho modulu. Veliteľský modul nemal byť nikdy počas letu vypnutý. Neexistoval preto postup, ako ho za letu znova oživiť. Jediný existujúci postup oživenia veliteľského modulu sa za normálnych okolností vykonával dlho pred štartom.
 
Očakávalo sa, že sa podarí akumulátor veliteľského modulu nabiť na 20 až 25 %. Bolo preto nevyhnutné s energiou šetriť. Za normálnych okolností sa začínalo oživenie veliteľského modulu zapnutím prístrojov zobrazujúcich namerané údaje, aby sa dalo sledovať ďalší postup oživovania. V tomto prípade sa rozhodlo prístroje zapnúť až nakoniec pred záverečnou kontrolou údajov. Celý postup oživenia preto museli astronauti bezchybne uskutočniť naslepo napriek ich vyčerpaniu spôsobeného zimou, nedostatkom spánku, stresom a pobytom v extrémne malom priestore.
 
=== Pristátie ===
[[Súbor:MissionExplosive Control CelebratesEvidence - GPN-2000-001313001119.jpg|thumb|Pracovnícileft|Servisný riadiaceho strediskamodul po bezpečnom pristátí lodeoddelení]]
[[Súbor:Apollo 13 Lunar Module.jpg|thumb|right|Oddelený lunárny modul ''Aquarius'' (Vodnár) potom, čo štyri dni slúžil ako záchranný čln. Vstúpil do zemskej atmosféry nad Fidži a zhorel]]
Pred vstupom do atmosféry bol odhodený lunárny aj servisný modul. Až keď sa veliteľský modul vzdialil od servisného modulu, uvidela posádka rozsah poškodenia servisného modulu. V celej jeho dĺžke chýbal pruh hliníkového plášťa. Trhlina viedla až k hlavnému motoru, takže je pravdepodobné, že bol poškodený a bolo teda dobre, že ho po nehode nezažali.▼
[[Súbor:Apollo13 splashdown.jpg|thumb|right|300px|Pristátie veliteľského modulu Apolla 13]]
 
▲Pred vstupom do atmosféry bol odhodený lunárny ajnajprv servisný a potom lunárny modul. Až keď sa veliteľský modul vzdialil od servisného modulu, uvidela posádka rozsah poškodenia servisného modulu. V celej jeho dĺžke chýbal pruh hliníkového plášťa. Trhlina viedla až k hlavnému motoru, takže je pravdepodobné, že bol poškodený a bolo teda dobre, že ho po nehode nezažali.
 
Stále ešte hrozili dve nebezpečia. Prvá obava vyplývala z možnosti, že výbuch poškodil tepelný štít, ktorý teraz pri prechode atmosférou nesplní svoju funkciu a kabína v atmosfére zhorí. Táto obava padla, keď sa po trojminútovom výpadku spojenia vo fáze najväčšieho tepelného namáhania kabíny, spôsobeným vrstvou [[ionizácia|ionizovaného]] vzduchu v jej okolí, podarilo nadviazať s vracajúcou sa loďou rádiové spojenie. Posledné riziko vychádzalo z možnosti, že zlyhá systém na vypustenie brzdiacich [[padák]]ov, ktorý mohol byť nefunkčný vplyvom jeho vystavenia extrémne nízkej teplote v tej fáze letu, keď bol vypnutý napájací systém veliteľského a servisného modulu. Našťastie sa ani táto obava nenaplnila a veliteľský modul Apolla 13 pristál dňa [[17. apríl]]a [[1970]] o 18:07:41 UTUTC po lete trvajúcom 5 dní, 22 hodín, 54 minút a 41 sekúnd na hladinu [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] severovýchodne od Americkej Samoy, 4,5 [[kilometer|km]] od záchrannej lode [[USS Iwo Jima (LPH-2)|USS ''Iwo Jima'']].▼
 
<gallery>
Súbor:Mission Control Celebrates - GPN-2000-001313.jpg|Pracovníci riadiaceho strediska po bezpečnom pristátí lode
Súbor:Apollo 13 Recovery Area - GPN-2002-000052.jpg|Vyzdvihnutie posádky z veliteľského modulu
Súbor:Apollo13.jpg|Posádka Apolla 13 na palube USS ''Iwo Jima''
Súbor:President Richard Nixon speaks before awarding the Apollo 13 astronauts the Presidential Medal of Freedom.jpg|Prejav prezidenta Richarda Nixona pred udelením Prezidentskej medaily slobody astronautom Apolla 13
</gallery>
 
== Príčiny havárie ==
[[Súbor:Apollo13 tank2.jpg|thumb|left|Detail kyslíkovej nádrže číslo 2]]
 
Z opisu priebehu letu vyplýva, že príčinou nehody bola kyslíková nádrž číslo 2. Vyšetrovanie, ktoré nasledovalo po úspešnom pristátí Apolla 13, zistilo, že k nehode viedlo náhodné zreťazenie niekoľkých udalostí.
 
Dodávateľom veliteľského a servisného modulu bola spoločnosť [[Rockwell International|North American Rockwell]], subdodávateľom kyslíkových nádrží potom spoločnosť [[Beech Aircraft Corporation]]. Podľa špecifikácií, ktoré North American Rockwell vydala v roku 1962, malo byť elektrické zariadenie nádrže (najmä vykurovacie telesá s termostatickými regulátormi a motory poháňajúce vrtule na premiešavanie kvapalného paliva) napájané z jednosmernej sústavy veliteľského modulu s napätím 28 [[volt|V]]. V roku 1965 vydala North American Rockwell zmenu špecifikácie, podľa ktorej malo byť elektrické zariadenie kyslíkových nádrží v čase, keď sa raketa nachádza na štartovacej rampe, napájané jednosmerným napätím 65 V. To malo skrátiť dobu potrebnú na plnenie a natlakovanie nádrží. Beech Aircraft Corporation objednala termostatické spínače, ktorých účelom bolo regulovať teplotu vo vnútri nádrží, podľa pôvodnej špecifikácie. Do nádrží tak boli montované termostaty navrhnuté pre pôvodné napätie siete 28 V. Táto chyba by sama o sebe haváriu nespôsobila, lebo za normálnych okolností sa vykurovacie telesá zapínali vždy len krátkodobo. Preto predchádzajúce lety lodí Apollo prebehli úspešne, hoci termostaty ich kyslíkových nádrží boli takisto poddimenzované. V prípade Apolla 13 však nasledovali ďalšie udalosti, ktoré v konečnom efekte viedli k havárii.
 
Kyslíková nádrž číslo 2 Apolla 13 bola pôvodne určená pre let [[Apollo 10|Apolla 10]]. Počas prípravy letu Apolla 10 však došlo k jej pádu z výšky niekoľkých centimetrov. Do Apolla 10 preto bola pre istotu zabudovaná náhradná nádrž a pôvodná bola odoslaná na inšpekciu. Inšpekcia žiadne poškodenie nádrže nezistila, a tak bola namontovaná do servisného modulu Apolla 13.
 
Pri náraze však bolo zrejme poškodené plniace/vypúšťacie potrubie vnútri nádrže. To sa prejavilo počas prípravy štartu Apolla 13, keď nebolo možné po skúšobnom naplnení kvapalným kyslíkom nádrž vyprázdniť. Vyprázdnenie sa normálne vykonávalo tak, že sa do nádrže vháňal plynný kyslík, ktorý mal vytlačiť kvapalný kyslík von. Keď sa nedarilo nádrž vyprázdniť, padlo rozhodnutie zapnúť vykurovacie telesá vo vnútri nádrže a tým napomôcť vyprázdneniu nádrže. Pri dlhodobom zaťažení termostatu napätím 65 V sa však jeho kontakty spiekli a termostat prestal vypínať. Keby v tom čase niekto analyzoval údaje o prúde tečúcom vykurovacím telesom, zistil by, že je neprerušovaný, z čoho by bolo možné vydedukovať, že termostat riadne nefunguje. Termostat mal zabezpečiť, že teplota vo vnútri nádrže nepresiahne asi 27°C. Jeho porucha však spôsobila, že pri vyprázdňovaní nádrže dosahovala teplota viac ako 500°C. Tak vysoká teplota poškodila [[Polytetrafluóretylén|teflonovú]] izoláciu napájania motorov premiešavacích vrtúľ, takže keď posádka počas letu zapla na pokyn zo Zeme premiešavanie paliva, došlo ku skratu a následnému výbuchu.
▲Stále ešte hrozili dve nebezpečia. Prvá obava vyplývala z možnosti, že výbuch poškodil tepelný štít, ktorý teraz pri prechode atmosférou nesplní svoju funkciu a kabína v atmosfére zhorí. Táto obava padla, keď sa po trojminútovom výpadku spojenia vo fáze najväčšieho tepelného namáhania kabíny, spôsobeným vrstvou [[ionizácia|ionizovaného]] vzduchu v jej okolí, podarilo nadviazať s vracajúcou sa loďou rádiové spojenie. Posledné riziko vychádzalo z možnosti, že zlyhá systém na vypustenie brzdiacich [[padák]]ov, ktorý mohol byť nefunkčný vplyvom jeho vystavenia extrémne nízkej teplote v tej fáze letu, keď bol vypnutý napájací systém veliteľského a servisného modulu. Našťastie sa ani táto obava nenaplnila a veliteľský modul Apolla 13 pristál dňa [[17. apríl]]a [[1970]] o 18:07:41 UT po lete trvajúcom 5 dní, 22 hodín, 54 minút a 41 sekúnd na hladinu Tichého oceánu severovýchodne od Americkej Samoy, 4,5 [[km]] od záchrannej lode [[USS Iwo Jima]].
 
== Iné projekty ==
Řádek 131 ⟶ 164:
{{Program Apollo}}
 
[[Kategória:Program Apollo|13]]
[[Kategória:Kozmické lode]]
[[Kategória:Kozmické katastrofy]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Apollo_13“