Svetlušky sú aktívne v noci. Samčeky lietajú slabo svietiac a hľadajú si samičky, ktoré ležia v tráve a svietia veľmi výrazne. Svetlo môžu podľa vôle zapnúť alebo vypnúť. Larvy žijú na zemi a živia sa slimákmi. Aj oni už môžu slabo svietiť. Po päťnásobnom zvlečení sa zakuklia. Z kukly sa vyliahne dospelý jedinec. ▼
'''Svetluška svätojánska''' (''Lampyris noctiluca'') je [[chrobák]] z čeľade [[svetluškovité]] (''Lampyridae''). Ľudovo sa nazýva aj svätojánska muška a je príznačná tým že dokáže vydávať svetlo ([[bioluminiscencia]]). Svietia samce aj samičky, lietať vedia len samčeky. Svetlo im slúži ako rozpoznávací signál.
== Opis ==
Svetlušky patria k chrobákom, pri ktorých sa samec od samičky výrazne odlišuje (pohlavný dimorfizmus). Samčeky sú dlhé 10 až 12 mm. Chitínový pancier je sfarbený do hneda len na trupe sa nachádza na okrajoch žlté sfarbenie. Telo je dosť ploché. Na dlhých krovkách sa nachádza niekoľko pozdlžnych rýh, ktoré sú jemne posiate chlpkami. Hlavu nie je vidno, pretože je schovaná pod trupným pancierom. Napriek tomu je možé rozoznať nitkovité tykadlá. Na siedmom krúžku na brušku má samček svetelnú žltú škvrnu.
Samičky sú dlhé 15 - 20 mm. Nemajú žiadne krovky, takže vyzerajú skôr ako larvy. Hlava je rovnako schovaná pod chitínovým pancierom trupu. Samičky majú podstatne viac svetelných orgánov ako samčeky. Svetelné políčka sa nachádzajú na šiestom a siedmom krúžku trupu a na ôsmom sú ešte dodatočné svetelné škvrny.
== Sposob života ==
▲Svetlušky sú aktívne v noci. Samčeky lietajú slabo svietiac a hľadajú si samičky, ktoré ležia v tráve a svietia veľmi výrazne. Svetlo môžu podľa vôle zapnúť alebo vypnúť. Larvy žijú na zemi a živia sa slimákmi. Aj oni už môžu slabo svietiť. Po päťnásobnom zvlečení sa zakuklia. Z kukly sa vyliahne dospelý jedinec.
Hlavný výskyt dospelých jedincov, teda obdobie párenia, je v strednej Európe júl a august. V teplých letných mesiacoch svietia samičky pri dostatočnej tme asi od 22 hod do 01 hod.
