Avicenna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Zdroje: {{Link GA|ja}}
preklep
Riadok 17:
'''Ibn Síná''' ({{ara|أبو علي الحسين بن عبد الله بن سينا|Abú Alí al-Husajn ibn Abdalláh ibn Síná}}, [[Perzské jazyky|perzsky]] {{fa|ابو على سينا}} ''Abú Alí Síná'') alebo '''Avicena''' alebo '''Avicenna''' (* asi [[980]], [[Afšana]] pri Buchare – † [[18. jún]] [[1037]], [[Hamadan]]) bol [[stredovek]]ý [[Perzská ríša|perzský]] [[filozof]], predstaviteľ východnej vetvy [[arabská filozofia|arabskej filozofie]], [[lekár]], [[biológia|prírodovedec]], [[politik]] (minister [[seldžuk|seldžuckého]] [[emirát|emira]] v Iráne) a [[básnik]].
 
Ibn Síná uskutočnil úplnú recepciu [[aristotelizmus|aristotelizmu]] v arabskej filozofii: preto nazývaný aj „tretí [[Aristoteles]]“. Filozofia Ibn Sínú nadväzuje na aristotelovskú a [[novoplatonizmus|novoplatónsku]] tradíciu. Hmota je večná a je príčinou rozmanitosti jednotlivých vecí (je princípom individuácie), tvrdí Ibn Síná. Avšak svet ako večné trvanie v čase je podmienený večným bohom, ktorý jestvuje mimo času. Božská činnosť je myslenie boha o sebe samom: toto sebauvedomovanie si boha je počiatkom všetkého bytia. Prvým a jediným bezprostredným produktom sebauvedomovacej činnosti boha je prarozum. Ľudskú dušu chápe Ibn Síná ako substanciálnu formu tela, ktkráktorá je nehmotná a nesmrteľná. Ibn Síná uznáva posmrtný život iba v čisto duševnom, no nie vo fyzickom zmysle; odmieta vzkriesenie tela.
 
== Iné projekty ==