Granit: Rozdiel medzi revíziami

Neporušené granity možno nájsť najbližšie v [[Český masív|Českom masíve]], najmä na [[Českomoravská vrchovina|Českomoravskej vrchovine]], [[Šumava|Šumave]], v [[Český les|Českom lese]], [[Krušné hory|Krušných horách]], [[Krkonoše|Krkonošiach]] (tanvaldský granit), [[Železné hory|Železných horách]], [[Jizerské hory|Jizerských horách]]. Na nemecko-českom pohraničí v [[Fichtelgebirge]] a [[Smrčiny|Smrčinách]], [[Oberpfälzer Wald]], [[Bayerischer Wald]] ([[Bavorský les]]), [[Schwarzwald]]e, [[Odenwald]]e, [[Lužica|Lužici]]. Iné sú známe [[Centrálne Alpy|Centrálnych Álp]], [[Waldviertel|Waldviertlu]] a [[Mühlviertel|Mühlviertlu]].

 

V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sa granity vyskytujú iba v obmedzenej miere (skôr sa vyskytujú [[granodiorit]]y). Väčšina granitov Západných Karpát vznikla počas [[hercýnske vrásnenie|hercýnskej orogenézy]]. Mladší je jedine granitoid Rochovce, ktorý má [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedový]] vek<ref>Poller, U., Uher, P., Jonák, M., Plašienka, D., Kohút, M., 2001: ''Late Cretaceous age og the Rochovce granite Wester Carpathians, Constrained by U-Pb single-Zircon dating in combination with cathodoluminescence imaging.'' Geologica Carpathica, 52, s. 41 – 47</ref>. Ešte mladšie ale na povrchu zatiaľ nevystupujúce sú [[terciér]]ne granitoidy (avšak hlavne [[granodiorit]]y) predpokladané v podloží [[Štiavnický stratovulkán|Štiavnického stratovulkánu]].

[[Súbor:Rochovce granite01.JPG|náhľad|Vzorka rochovského porfyrického biotitckého granitu]]