Depresia (psychológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 38:
V [[medicína|medicínskom]] slovníku je však depresia nie iba vyjadrením chvíľkovej apatie, nezáujmu či smútku, ktoré sú normálnou reakciou na mnoho životných stresorov.<ref>ATKINSON a kol.: ''Psychologie''. Praha : Victoria Publishing a. s., 1995, s. 643. ISBN 80-85605-35-X</ref> Ide v ňom o [[patológia|patologickú]] entitu, ktorá výrazne a neprimerane dlhú dobu narušuje vnútorné prežívanie a rozpoloženie človeka i jeho telesný stav a vedie k [[spoločnosť|sociálnej]] dysfunkcii. Nezriedka pacient pociťuje namiesto smútku [[agitácia|agitovanosť]], teda psychomotorický nepokoj a vnútorné napätie sprevádzané podráždenosťou či nervozitou.<ref name="trenck72">TRENCKMANN, BANDELOW: ''Psychiatria a psychoterapia''. Trenčín : Vydavateľstvo F, 2005, s. 72. ISBN 80-88952-26-3</ref> Depresia spojená práve s podráždenosťou je typická najmä pre deti a [[adolescencia|adolescentov]].<ref name="nedley30">NEDLEY, N.: ''Život bez depresie''. Vrútky : Advent-Orion, 2004, s. 30. ISBN 80-8071-044-9</ref>
 
Znakom patologickej depresie okrem sociálnej dysfunkcie je prítomnosť skľúčenej nálady (alebo iných [[symptóm]]ov depresie) neprimerane dlhúdlhý dobučas a počas väčšiny [[deň|dňa]]. UPri niektorých typoch depresie (pozri ''Typy depresie'') možno identifikovať spoľahlivý empirický základ, akýsi spúšťač a "živiteľ" depresívnych myšlienok. Takéto exogénne depresie sú teda istou reakciou psychiky i celého organizmu, ale nadobúdajú neadekvátny, patologický charakter práve svojou dĺžkou trvania a závažnosťou symptomatiky. Vtedy už nemožno hovoriť o normálnej psychickej reakcii, ale o rozvoji periodického duševného ochorenia. Takéto odlíšenie klinickej depresie od depresívnej reakcie je možné vyjadriť tromi znakmi:
* intenzita a trvanie nálady sú signifikantné;
* je prítomný podnet, ktorý motivuje náladu, ale veľmi často podnet prítomný nebýva a vtedy je nálada nemotivovaná;