Wettersteinský vápenec: Rozdiel medzi revíziami

'''Wettersteinský vápenec''' ([[nemčina|nem.]] Wettersteinkalk, [[angličtina|angl.]] wetterstein limestone) je rigidná, spravidla sivá karbonatická hornina strednotriasového veku. ''V súčasnej dobe termín wettersteinský vápenec sa vzťahuje len na svetlé organodetritické masívne, vzácnejšie hrubolavicovité vápence patriace do ladinského stupňa a spodnej časti karnského podstupňa - kordevol'' (J. Bystrický in D. Andrusov et O. Samuel /eds./, 1985, s. 337). Názov je odvodený od pohoria Wetterstein Gebirge v Rakúsku. Dominantnou skupinou fosílií wettersteinského vápenca sú rezíduá rias z čeľade ''Dasycladaceae'' (predovšetkým ''Diplopora annulata'') a gastropódy. J. Bystrický (in D. Andrusov et O. Samuel /eds./, 1985, s. 336) uvádza, že ''okrem vertikálneho členenia uplatňuje sa vo wettersteinskom vápenci v posledných rokoch aj horizontálne členenie. Obyčajne sa odlišujú dve faciálne oblasti: rífová a lagunárna''. Lagunárna fácia wettersteinského vápenca buduje napr. planinu Dolný vrch v Slovenskom krase, rífová fácia zasa napr. Silickú planinu. Na Slovensku je rozširený aj v Slovenskom raji, na Muránskej planine, v Košickej kotline (Medzevská pahorkatina) ap. Wettersteinský vápenec výborne podlieha ''krasovateniu'', keďže až takmer z 98% predstavuje čistý uhličitan vápenatý (CaCO3). Pokiaľ je hornina prestúpená puklinami, resp. inými diskontinuitami, môžu v nej vznikať podzemné krasové útvary a v nich špecifická výplň (speleotémy). Wettersteinský vápenec sa na priemyselné využitie vo veľkej miere exploatuje vo veľkolome ''Včeláre'' na planine Dolný vrch (od r. 1964), ale i v ''Gombaseckom lome'' na Plešiveckej planine (od r. 1906).

 

== Zdroj ==