Verzia z 00:23, 27. december 2014 upraviť Gabishark (diskusia \| príspevky) 327 editací →‎Charakteristika súvrstvia v slovenskej (českej)literatúre: formulácia Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:01, 29. december 2014 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 249 editací doplnok Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox horninová formácia\| [[File:Relief na wettersteinskom vapenci v Slovenskom krase..jpg\|náhľad\|Planinový reliéf na wettersteinskom vápenci v podmienkach [[Slovenský kras\|Slovenského krasu]]. Vľavo v pozadí masív západnej časti [[Planina Dolný vrch\|planiny Dolný vrch]] (lagunárna fácia wettersteinského vápenca), vpravo juhovýchodná časť masívu [[Silická planina\|Silickej planiny]] (rífová fácia wettersteinského vápenca). V popredí zvlnený reléf na spodnotriasových súvrstviach ([[Turnianska kotlina]] a [[Silické úbočie]]).]]▼ nazov = Wettersteinský vápenec\| [[File:Lomová stena vo wettersteinskom vápenci.jpg\|náhľad\|Umelý odkryv vo wettersteinskom vápenci v stráni [[Planina Horný vrch\|planiny Horný vrch]]. Hornina je prestúpená puklinami, puklinovými systémami a krasovými kavernami. Vrchný horizont sa rozpadáva v dôsledku biomechanického vplyvu koreňových sústav drevín.]]▼ obrazok =Lomová stena vo wettersteinskom vápenci.jpg \| '''Wettersteinský vápenec''' ({{vjz\|deu\|''Wettersteinkalk''}}, {{vjz\|eng\|''wetterstein limestone''}}) je rigidná, spravidla (svetlo)sivá karbonatická [[hornina]] strednotriasového veku (ladin-kordevol). ▲~~[[File:Lomová~~ popis ~~stena~~= ~~vo wettersteinskom vápenci.jpg\|náhľad\|~~Umelý odkryv vo wettersteinskom vápenci v stráni [[Planina Horný vrch\|planiny Horný vrch]]. Hornina je prestúpená puklinami, puklinovými systémami a krasovými kavernami. Vrchný horizont sa rozpadáva v dôsledku biomechanického vplyvu koreňových sústav drevín.]]\| typ =\| nadradena_formacia =\| podjednotky = \| prekryva = [[steinalmský vápenec]] \| lezi_pod=[[lunzské vrstvy]]<br>alebo<br>[[klauské súvrstvie]]\| plocha =\| hrubka = {{m\|1-1200\|m}}\| vek = ladin-spodný karn (kordevol) (stredný až vrchný [[trias]])\| litologia = sivetlosivý organodetritický [[vápenec]]\| ine =brekciovitý [[dolomit (hornina)\|dolomit]]\| meno_podla = [[Adnet]] (Rakúsko) \| pomenovana =von Hauer (1853)\| lokalita =[[Wetterstein Gebirge]], [[Rakúsko]]\| koordinaty =\| region = [[Alpy]], [[Karpaty]], [[Dinaridy]] \| krajina = [[Rakúsko]], [[Švajčiarsko]], [[Nemecko]], [[Slovensko]]\| a iné \| }} '''Wettersteinský vápenec''' ({{vjz\|deu\|''Wettersteinkalk''}}, {{vjz\|eng\|''wetterstein limestone''}}) je pevný, spravidla (svetlo)sivý [[vápenec]] stredno až [[trias\|vrchnotriasového]] veku ([[ladin]]-spodný [[karn]]). Predstavuje horninu typiickú pre južnejšie jednotky Álp, Karpát a Dinaríd. Na Slovensku je známy hlavne zo plytkovodných vývojov [[silicikum\|silicika]] a [[hronikum\|hronika]]. == Litológia == ~~== Vymedzenie, etymológia, rozšírenie ==~~ Zvyčajne predstavuje biele až svetlosivé (bielo až hnedosivé) masívne, zriedkavo hrubolavicovité ogranodetritické [[vápenec\|vápence]]. Organický detrit je pri pozornejšom pohľade viditeľný voľným okom alebo štandardnou lupou. Voľným okom aj mikroskopicky je podobný [[steinalmský vápenec\|steinalmskému vápencu]], odlišuje sa však vekom a prítomnosťou rozsiahlych rífových telies. Wettersteinské vápence predstavujú objemovo aj plošne najvýznamnejšiu časť strednotriasovej karbonátovej platformy priestorov silicika aj hronika.<ref name="Slovenský raj">Mello, J. (ed.), Filo, I., Havrila, M., Ivan, P., Ivanička, J., Madarás, J., Németh, Z., Polák, M., Pristaš, J., Vozár, J., Vozárová, A., Liščák, P., Kubeš, P., Scherer, S., Siráňová, Z., Szalaiová, V., Žáková, E., 2000, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského raja, Galmusu a Hornádskej kotliny 1: 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 303 s.</ref> ''V súčasnej dobe termín wettersteinský vápenec sa vzťahuje len na svetlé organodetritické masívne, vzácnejšie hrubolavicovité vápence patriace do ladinského stupňa a spodnej časti karnského podstupňa – kordevol''.<ref>J. Bystrický in D. Andrusov et O. Samuel /eds./, 1985, s. 337</ref> Názov je odvodený od pohoria [[Wetterstein Gebirge]] v [[Rakúsko\|Rakúsku]]. Wettersteinský vápenec je zastúpený na Slovensku vo viacerých tektonických jednotkách (napr. silicikum a hronikum). Vytvára plošne i objemovo rozsiahle súbory, v rámci silicika Slovenského krasu so značnou mocnosťou 800-1200 m<ref>Ján Mello et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 90-91.</ref>. V rámci sekvencie wettersteinských vápencov sa miestami nachádzajú aj [[wettersteinský dolomit\|wettersteinské dolomity]]. V rámci sedimentárneho sledu wettersteinské vápence spravidla prekrývajú [[steinalmský vápenec\|steinalmské vápence]] a sami sú prekryté [[lunzské vrstvy\|lunzskými vrstvami]] alebo [[raminský vápenec\|raminskými vápencami]]<ref name="Slovenský raj"/>. == Sedimentačné prostredie == Vápenec tohto typu predstavuje zvyčajne sedimenty plytkého mora hĺbky do 50 m. Oblasť sedimentácie sa nachádzala v subtropickom až tropickom podnebnom pásme.<ref>Vladár, J. a kol., 1982, Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, písmená T – Ž a dodatky. Veda, Bratislava, s. 472</ref> Horniny vznikali v [[ríf]]ovej až predrí zóne ([[lagúna\|lagúne]]).<ref>Carena, S., Friedrich, A.M., Lammerer, S., 2011, Geological Field Trips in Central Western Europe: Fragile Earth International Conference, Munich, September 2011. Field Guide 22. The Geological Society of America, Boulder, s. 87</ref> == Vek == Wettersteinský vápenec predstavuje horniny stredno- až vrchnotriasového veku, presnejšie stupne ladin až spodný karn (kordevol)<ref>Bystrický, J., in Andrusov, D., Samuel, O. (Eds.), 1985, s. 337</ref> == Dejiny == Názov je odvodený od pohoria [[Wetterstein Gebirge]] v [[Rakúsko\|rakúskych]] [[Severné Vápencové Alpy\|Severných Vápencových Alpách]]. == Charakteristika súvrstvia v slovenskej literatúre == V rámci stratigrafie mezozoika Slovenského krasu podáva obšírnu ''charakteristiku, vymedzenie a skameneliny'' wettersteinského vápenca (doslovne: ''svetlé masívne vápence (wettersteinské)'' J. Bystrický<ref>~~Ján~~ Bystrický, J., (1964):, Slovenský kras. Stratigrafia a Dasycladaceae mezozoika Slovenského krasu. Ústredný ústav geologický, redakcia Bratislava roku 1964 vo Vydavateľstve SAV v Bratislave, s. 59-64</ref>. V súvrství ho popisuje spolu s jeho ekvivalentom - wettersteinským dolomitom - jeho charakteristiku podávajú M. Mišík et D. Reháková (2007)<ref>~~Milan~~ Mišík, ~~et Daniela~~M., Reháková, D., (2007):, Dolomity, dolomitizácia a dedolomitizácia v horninách Západných Karpát. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, s 36-37</ref>. Charakteristiku wettersteinského vápenca vo vzťahu k regionálnej geológii Západných Karpát možno nájsť aj v monografii D. Andrusova (1959)<ref>[[Dimitrij Andrusov\|Andrusov, D.,]] (1959):, Geológia československých Karpát. Slovenská akadémia vied, sekcia matematických a prírodných vied, s 43-47</ref>, resp. v II. časti Regionálnej geológie Československa (M. Maheľ et, T. Buday /(eds./), 1968)<ref>[[Michal Maheľ\|Maheľ, etM.]], [[Tibor Buday\|Buday, T.]], (1968):, Regional geology of Czechoslovakia. Part II. Geological survey of Czechoslovakia in, Academia, ~~Praha.~~ Ústřední ústav geologický, Praha, s. 723</ref>. == Paleontológia, faciálne typy, rozšírenie v rámci Slovenska == Dominantnou skupinou fosílií wettersteinského vápenca sú rezíduá rias z čeľade ''Dasycladaceae'' (predovšetkým ''Diplopora annulata'') a gastropódy (porovnaj <ref>Bystrický, J. ~~Bystrický~~ in Andrusov, D. ~~Andrusov~~, etSamuel O., ~~Samuel /eds~~(Eds./), 1985, s. 336</ref>). J. Bystrický<ref>Andrusov, D., ~~Andrusov et~~Samuel, O., ~~Samuel /~~(eds./), 1985, s. 336</ref> uvádza, že ''okrem vertikálneho členenia uplatňuje sa vo wettersteinskom vápenci v posledných rokoch aj horizontálne členenie. Obyčajne sa odlišujú dve faciálne oblasti: rífová a lagunárna''. Lagunárna fácia wettersteinského vápenca buduje napr. [[Planina Dolný vrch\|planinu Dolný vrch]] v [[Slovenský kras\|Slovenskom krase]], rífová fácia zasa napr. [[Silická planina\|Silickú planinu]]. Na [[Slovensko\|Slovensku]] je rozšírený aj v [[Slovenský raj\|Slovenskom raji]], na [[Muránska planina\|Muránskej planine]], v [[Košická kotlina\|Košickej kotline]] ([[Medzevská pahorkatina]]) a pod. == Rozšírenie == === Na Slovensku === Wettersteinský vápenec je zastúpený na Slovensku v tektonických jednotkách [[silicikum]] a [[hronikum]]. V rámci hronika tvorí súčasť napr. nedzovského, strážovského a príkrovu Tlstej, teda horninových komplexov sedimentujúcich v tzv. mojtínskej-harmaneckej karbonátovej plošine a plošine Čierneho váhu.<ref>Havrila, M., 2011, Hronikum: paleogeografia a stratigrafia (vrchný pelsón - tuval), štrukturalizácia príkrovu a stavba. Geologické práce, Správy, 117, s. 7-113</ref> Vytvára plošne i objemovo rozsiahle súbory. V rámci silicika Slovenského krasu so značnou mocnosťou 800-1200 m<ref>Mello, J., Elečko, M., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vass, D. Vozárová, A., Gaál., Ľ., Hanzel, V., Hók, J., Kováč, P., Slavkay, M., Steiner, A., 1997, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 90-91.</ref>. Na [[Slovensko\|Slovensku]] je rozšírený aj v [[Slovenský raj\|Slovenskom raji]], na [[Muránska planina\|Muránskej planine]], v [[Košická kotlina\|Košickej kotline]] ([[Medzevská pahorkatina]]) a pod. == Krasovatenie, chemické a fyzikálne vlastnosti == ▲[[File:Relief na wettersteinskom vapenci v Slovenskom krase..jpg\|náhľad\|Planinový reliéf na wettersteinskom vápenci v podmienkach [[Slovenský kras\|Slovenského krasu]]. Vľavo v pozadí masív západnej časti [[Planina Dolný vrch\|planiny Dolný vrch]] (lagunárna fácia wettersteinského vápenca), vpravo juhovýchodná časť masívu [[Silická planina\|Silickej planiny]] (rífová fácia wettersteinského vápenca). V popredí zvlnený reléf na spodnotriasových súvrstviach ([[Turnianska kotlina]] a [[Silické úbočie]]).]] Wettersteinský vápenec výborne podlieha ''krasovateniu'', keďže až takmer z 98% predstavuje čistý [[uhličitan vápenatý]] (CaCO<sub>3</sub>). Pokiaľ je hornina prestúpená puklinami, resp. inými diskontinuitami, môžu v nej vznikať podzemné krasové útvary a v nich špecifická výplň (speleotémy). V najväčšom krasovom území Slovenska - Slovenskom krase - sa vo wettersteinských vápencoch nachádza odhadom až 90% jaskýň z celkového počtu vyše 1200. Vo vzťahu k mechanickým vlastnostiam pri speleologickej činnosti (prolongácia) možno wettersteinský vápenec subjektívne hodnotiť ako menej rigidný než napr. gutensteinský vápec alebo pseudoreiflinský vápenec; tie kladú pri mechanickom rozvoľňovaní oveľa väčší odpor. == Exploatácia, priemyselné využitie == Wettersteinský vápenec sa na priemyselné využitie vo veľkej miere exploatuje vo veľkolome ''Včeláre'' na planine Dolný vrch (od r. [[1964]]). J. Antaš et J. Bartalský (1995) in <ref>~~Pavol~~ Grecula, ~~et al~~P. (~~1995~~Ed.):, 1995, Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Zväzok 1. Geocomplex, Bratislava, s. 703-704</ref> uvádzajú na ložisku ''vo vápencovom komplexe ladinu štyri faciálne odlišné typy vápenca''. Surovina sa podľa uvedených autorov ťaží pre potreby Východoslovenských železiarní (v súčasnosti US steel) a cementáreň pri Turni nad Bodvou (v súčasnosti Holcim). Ťažba masívneho wettersteinského vápenca prebieha aj v ''Gombaseckom lome'' na Plešiveckej planine (od r. [[1906]]). == Iné projekty ==▼ {{projekt\|commons=Category:Wettersteinkalk}}▼ == Referencie == Řádek 26 ⟶ 61: == Zdroj == * Dimitrij Andrusov et Ondrej Samuel /eds./ (1985): ''Stratigrafický slovník Západných Karpát''. Geologický ústav Dionýza Štúra vo vydavateľskom oprávnení Vedy, vydavateľstva SAV. Bratislava. 359 s. ▲== Iné projekty == ▲{{projekt\|commons=Category:Wettersteinkalk}} [[Kategória:Geológia Álp]]

Wettersteinský vápenec: Rozdiel medzi revíziami