Wettersteinský vápenec: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnok
opravy
Riadok 15:
meno_podla = [[Adnet]] (Rakúsko) |
pomenovana =von Hauer (1853)|
lokalita =[[Wetterstein Gebirge]], [[Nemecko]]/[[Rakúsko]]|
koordinaty =|
region = [[Alpy]], [[Karpaty]], [[Dinaridy]] |
krajina = [[Rakúsko]], [[Švajčiarsko]], [[Nemecko]], [[Slovensko]]|, [[Maďarsko]] a iné |
}}
'''Wettersteinský vápenec''' ({{vjz|deu|''Wettersteinkalk''}}, {{vjz|eng|''wetterstein limestone''}}) je pevný, spravidla (svetlo)sivý [[vápenec]] stredno až [[trias|vrchnotriasového]] veku ([[ladin]]-spodný [[karn]]). Predstavuje horninu typiickú pre južnejšie jednotky Álp, Karpát a Dinaríd. Na Slovensku je známy hlavne zo plytkovodných vývojov [[silicikum|silicika]] a [[hronikum|hronika]].
Riadok 34:
 
== Dejiny ==
Názov je odvodený od pohoria [[Wetterstein Gebirge]] v [[Rakúsko|rakúskych]] [[Severné Vápencové Alpy|Severných Vápencových Alpách]] v Nemecku a [[Rakúsko|Rakúsku]].
 
== Charakteristika súvrstvia v slovenskej literatúre ==
Riadok 44:
== Rozšírenie ==
=== Na Slovensku ===
Wettersteinský vápenec je zastúpený na Slovensku v tektonických jednotkách [[silicikum|silicika]] a [[hronikum|hronika]]. V rámci hronika tvorí súčasť napr. nedzovského, strážovského a príkrovu Tlstej, teda horninových komplexov sedimentujúcich v tzv. mojtínskej-harmaneckej karbonátovej plošine a plošine Čierneho váhu.<ref>Havrila, M., 2011, Hronikum: paleogeografia a stratigrafia (vrchný pelsón - tuval), štrukturalizácia príkrovu a stavba. Geologické práce, Správy, 117, s. 7-113</ref> Vytvára plošne i objemovo rozsiahle súbory.
 
V rámci silicika Slovenského krasu so značnou mocnosťou 800-1200 m<ref>Mello, J., Elečko, M., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vass, D. Vozárová, A., Gaál., Ľ., Hanzel, V., Hók, J., Kováč, P., Slavkay, M., Steiner, A., 1997, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 90-91.</ref>.
Na [[Slovensko|Slovensku]] je rozšírený aj v [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], na [[Muránska planina|Muránskej planine]], v [[Košická kotlina|Košickej kotline]] ([[Medzevská pahorkatina]]) a pod.
 
V rámci hronika tvorí súčasť napr. nedzovského, strážovského a príkrovu Tlstej, teda horninových komplexov sedimentujúcich v tzv. mojtínskej-harmaneckej karbonátovej plošine a plošine Čierneho váhu.<ref>Havrila, M., 2011, Hronikum: paleogeografia a stratigrafia (vrchný pelsón - tuval), štrukturalizácia príkrovu a stavba. Geologické práce, Správy, 117, s. 7-113</ref>
 
== Krasovatenie, chemické a fyzikálne vlastnosti ==
[[File:Relief na wettersteinskom vapenci v Slovenskom krase..jpg|náhľad|Planinový reliéf na wettersteinskom vápenci v podmienkach [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Vľavo v pozadí masív západnej časti [[Planina Dolný vrch|planiny Dolný vrch]] (lagunárna fácia wettersteinského vápenca), vpravo juhovýchodná časť masívu [[Silická planina|Silickej planiny]] (rífová fácia wettersteinského vápenca). V popredí zvlnený reléf na spodnotriasových súvrstviach ([[Turnianska kotlina]] a [[Silické úbočie]]).]]
Wettersteinský vápenec výborne podlieha ''krasovateniu'', keďže až takmer z 98% predstavuje čistý [[uhličitan vápenatý]] (CaCO<sub>3</sub>). Pokiaľ je hornina prestúpená puklinami, resp. inými diskontinuitami, môžu v nej vznikať podzemné krasové útvary a v nich špecifická výplň (speleotémy). V najväčšom krasovom území Slovenska - Slovenskom krase - sa vo wettersteinských vápencoch nachádza odhadom až 90% jaskýň z celkového počtu vyše 1200. Vo vzťahu k mechanickým vlastnostiam pri speleologickej činnosti (prolongácia) možno wettersteinský vápenec subjektívne hodnotiť ako menej rigidný než napr. [[gutensteinský vápec]] alebo pseudoreiflinský vápenec; tie kladú pri mechanickom rozvoľňovaní oveľa väčší odpor.
 
== Exploatácia, priemyselné využitie ==
Wettersteinský vápenec sa na priemyselné využitie vo veľkej miere exploatuje vo veľkolome ''Včeláre'' na planine Dolný vrch (od r. [[1964]]). J. Antaš eta J. Bartalský (1995) in <ref>Grecula, P. (Ed.), 1995, Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Zväzok 1. Geocomplex, Bratislava, s. 703-704</ref> uvádzajú na ložisku ''vo vápencovom komplexe ladinu štyri faciálne odlišné typy vápenca''. Surovina sa podľa uvedených autorov ťaží pre potreby Východoslovenských železiarní (v súčasnosti US steel) a cementáreň pri Turni nad Bodvou (v súčasnosti Holcim). Ťažba masívneho wettersteinského vápenca prebieha aj v ''Gombaseckom lome'' na Plešiveckej planine (od r. [[1906]]).
 
== Referencie ==
Řádek 60 ⟶ 62:
 
== Zdroj ==
* Dimitrij Andrusov, et OndrejD., Samuel, /edsO./ (1985Eds.):, 1985, ''Stratigrafický slovník Západných Karpát''. Geologický ústav Dionýza Štúra vo vydavateľskom oprávnení Vedy, vydavateľstva SAV. Bratislava. 359 s.
 
== Iné projekty ==