Šarovce: Rozdiel medzi revíziami

Situácia sa zmenila v tzv. dobe veľkého sťahovania národov (5-6. stor. po Kr.). Značný úbytok obyvateľstva je dôsledkom jeho odchodu pred vojnovým nebezpečenstvom. Z východu sa tlačili hunské nomádsko-jazdecké zväzy, s nimi a po nich prišli nové germánske bojachtivé družiny. Po čase však toto miesto vábilo k osídleniu aj naďalej, ale to už prišlo nové slovanské obyvateľstvo. Našlo tu to, čo potrebovalo k životu: úrodnú pôdu a dobré komunikačné zapojenie. Ale až do tatárskeho plenu (13. stor.), kedy osada na južnom konci dnešných Šaroviec zanikla. Možno, že k presunu osídlenia prispela aj zmena koryta rieky Hron, ktorá predtým bola na dosah.

 

 

Zaujímavé údaje sa nachádzajú v tureckých daňových súpisoch z roku 1664, kedy obce, po dobytí Levického hradu 2. novembra 1663, patrili v rámci tureckého ejáletu (väčšieho administratívneho územia) so sídlami v Nových Zámkoch do tekovského obvodu Turkov. Tento súpis Veľké Šarovce uvádza ako ,,Nagy Sára".  spomína tu 47 domácností a 66 daňovníkov menovite. Z mien sa v ňom vyskytujú: Szabó, Sós, Kelemen, Pásztor, Tóth, Kósa, Kántor a pod.  V Malých Šarovciach (,,Kiss Sára") bolo 39 domácností, 54 daňovníkov a medzi nimi sú aj také ktoré sú aj teraz známe v obci, napr. Tóth, Kajtár, Szócz, Szabó, Pásztor a pod. Obyvatelia okrem dane za domácnosť a osobu museli Turkom odvádzať desiatok z pšenice, muštu, konopa a  ľanu, fazule a hrachu, platili daň z dreva, za pasenie ze nevestu, za dobytok, užívanie pozemku a pod. Našťastie turecká nadvláda bola len krátkym obdobím v živote našich obcí, ich obyvatelia však prežívali aj neskoršie ťažké roky , spôsobené stavovskými povstaniami, revolúciou 1848-49, prvou a druhou svetovou vojnou, politickými a sociálnymi zmenami po roku 1945. Napriek tomu sme sa dožili dneška.