Bratislavský hrad: Rozdiel medzi revíziami

Stavebný vývoj, ktorými prechádzali šľachtické sídla v období [[barok]]a našiel odozvu i na prestavbe hradu v Bratislave. Nové spoločensko-politické podmienky kládli predovšetkým dôraz na pohodlné a komfortné bývanie a do ústrania potláčali fortifikačné hľadiská. Z tohto dôvodu hlavným zámerom novej panovníčky bola prestavba hradného paláca v duchu vtedajších slohových požiadaviek na pohodlné šľachtické sídlo.

 

 

[[Súbor:Map of Bratislava castle.jpg|náhľad|Plán hradného areálu z tereziánskeho obdobia obsahoval aj záhrady na severnej terase a prístavbu - [[Terezianum (Bratislava)|Terezianum]] pri východnej fasáde hradného paláca]]V záujme realizácie svojich predstáv poverila Mária Terézia prestavbou hradu významných staviteľov svojej doby. Prvým z nich bol panovníčkin obľúbený architekt [[Nicolò Pacassi]], od roku 1748 hlavný architekt pri cisárskom dvore. Po ňom práce prevzal [[Giovanni Battista Martinelli]], vo [[Viedeň|Viedni]] žijúci [[Taliani|Talian]]. Oveľa významnejšie sa do stavebnej histórie hradu zapísal [[Franz Anton Hillebrandt]], hlavný architekt Uhorskej kráľovskej stavebnej komory, ktorý sa ujal prác po Martinelliho smrti v roku 1757. Jeho prínosom bola okrem prestavby samotného paláca i adaptácia dvoch strážnic na čestnom nádvorí a výstavba dvoch víťazných brán, čo dodalo tomuto priestranstvu ucelený architektonický výraz. Na strážniciach i oboch bránach boli osadené kamenné súsošia trofejí. Na bočný priechod východnej víťaznej brány nadväzovalo viacramenné schodisko s prístupom od Žigmundovej brány a tzv. Leopoldovho nádvoria.