Bratislavský hrad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.18.74.210 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Ruy Pugliesi |
|||
Riadok 90:
== Etymológia názvu ==
Dnešné meno hradu a mesta pod ním vychádza z pomenovania, ktoré sa v rôznych podobách uvádzalo v historických dokumentoch pochádzajúcich z najranejších dôb existencie tunajšieho sídla. Prvé známe pomenovanie ''Brezalauspurch'' uvádzané v [[Salzburské anály|Soľnohradských letopisoch]] pochádza z roku 907. V ďalších záznamoch sa meno menilo, napr. v dokumente ''Henri-Manni Augiensis Chronicon'' z roku 1042 sa spomína pomenovanie ''Brezezburg'', v tzv. ''Altaišských análoch'' z r. 1052 ''Preslavvaspurch'', v roku 1108 ''Bresburg'', z čoho vzniklo dnešné nemecké pomenovanie ''Pressburg''
Všetky tieto názvy majú svoj pôvod v osobnom mene slovanského zakladateľa alebo majiteľa hradiska na vyvýšenine nad Dunajom. Podľa niektorých bádateľov toto meno bolo ''Braslav'', resp. ''Preslav''. Vo veľkomoravskom období sa stretávame s dvoma nositeľmi tohto mena. Prvým bolo chorvátske knieža, [[Koceľ]]ov nástupca v [[Panónia|Panónii]], druhým istý pútnik zapísaný v tzv. ''Evangeliarum Cividalense''. Keďže prvý spomínaný spravoval iba dolnú Panóniu, do ktorej Bratislava nepatrila, do úvahy pripadá druhý menovaný. Predpokladá sa, že mohol byť členom významnej slovanskej (slovienskej) veľmožskej rodiny, a ako takému mu mohol patriť hrad, t. j. ''Breslavgrad'', ''Breslavov hrad''.<ref name="Hrad01">{{Knižná referencia|autor=J. Hlinka|názov=''Bratislavská mincovňa''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Obzor|rok=1982|strana=17}}</ref>
| |||