Prve stretnutie stavebníka ssa [[architekt]]om v [[Berlín]]e a návšteva pozemku sa odohrali v roku [[1928]]. Koncom tohto roka predložil architekt manželom prvý návrh, ktorý sa im veľmi páčil. Onedlho na to autor prezentoval druhý návrh, v ktorom boli hlavné [[priečelie|priečelia]] značne pozmenené, avšak [[dispozícia (architektúra)|dispozícia]] ostala bez väčších zmien. Je ťažké rozpoznať do akej miery sa na návrhu podieľali manželia Tugendhovi, vplyv toho, že autor súčasne navrhoval aj [[Barcelonský pavilón|vystavnícky pavilón v Barcelone]], alebo autorova snaha potlačiť podobnosť vily s [[Le Corbusier]]ovým domom v [[Garches]]. V zachovanom návrhu z roku [[1929]] je hlavné poschodie s obývacou časťou zasklené pásom s 18 vysokými tabuľami [[sklo|skla]] a 2 metre predsunuté pred prízemné podlažie. V návrhu chýba terasa a schodisko do záhrady. Onedlho bolo k vile navrhnuté aj schodisko, ktoré prerušilo, dovtedy okolo celého suterénu prebiehajúce, pásové okno a boli zmenené aj okná na prízemí a poschodí. Sporné otázky museli byť vyriešené na jar [[1929]], pretože sa začali úpravy terénu a začali sa rysovať plány základov s rozpiskami pätiek. K zmenám dochádzalo aj počas stavebných prác, mnohé zmeny však neboli graficky spracované. Nešlo však o výrazné zmeny, len o drobné zásahy, ktoré prezentovali snahu architekta o dosiahnutie čo najdokonalejšieho výsledku. Začiatkom roku [[1930]] boli hotové viackrát zmenené návrhy nábytku a na jeseň bol dom aj kompletne zariadený a obývaný. Manželia Tugendhatovci obývali vilu iba do roku [[1938]], kedy boli ako [[žid]]ia nútení opustiť pod hrozbou nemeckej expanzie republiku. Ani samotná budova sa nevyhla nemeckým [[okupant]]om. Na jeseň roku [[1939]] ju zabavilo [[Gestapo]] a o tri roky neskôr bola dokonca zapísaná ako majetok [[Tretia ríša|Veľkonemeckej ríše]]. Napriek tomu sa vojnovému ničeniu nevyhla, v roku 1945 ju zabrala [[Červená armáda]] a vila slúžila na ubytovanie sovietskych vojakov, v jej prízemí bola koniareň. Našťastie technická štruktúra stavby zostala zachovaná. Od päťdesiatych rokov slúžila na rehabilitáciu detí.
Od začiatku 90. rokov do roku [[1994]] sa stavba používala na komerčné účely. Z rozhodnutia Rady mesta Brna bola vila odovzdaná do užívania Múzeu mesta Brna, ktoré ju od [[1. júl]]a uvedeného roku sprístupnilo ako pamätník modernej [[architektúra|architektúry]].
