JHVH: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkazy |
d rozšírenie |
||
Riadok 10:
Podľa ''[[Jewish Encyclopedia]]'' sa tetragramatón objavuje v [[Tanach]]u 6823-krát. Vo vedeckých edíciách hebrejskej Biblie (''Biblia Hebraica, Biblia Hebraica Stutgartensia'') sa nachádza 6828-krát. V [[judaizmus|judaizme]] sa v určitom období vytvorila predstava (kedy a ako sa vytvorila nie je celkom známe), že je nesprávne vyslovovať Božie meno a tetragramatón bol považovaný za nevysloviteľné Božie meno, preto ho nemožno prečítať ani vysloviť nahlas. Pri čítaní Písma a pri modlitbe sa nahrádza slovom ''Adonaj'' (hebr. אדני), ktoré sa najčastejšie prekladá ako ''Pán'' alebo ''Hospodin''. Mimo náboženského kontextu veriaci Židia nevyslovujú ani slovo Adonaj, pretože to považujú za porušenie jedného z prikázaní Desatora - nebrať meno Božie nadarmo<ref>[http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Ex%2020,7 Ex 20, 7]</ref>. Tetragramatón preto čítajú a vyslovujú ako ''Ha-Šem'' (השם), čo v preklade znamená ''To Meno''. Niektorí spájajú slovo Adonaj a Ha-Šem do zloženiny ''Adošem''. Z rovnakého dôvodu veriaci Židia úmyselné vyslovujú a píšu slovo ''Elohim'' (hebr. אלהים), ktoré znamená Boh, ako ''Elokim'' (אלוקים).
Je zaujímavé, že Karaiti, ktorí sú potomkami Židov, ktorí po skončení babylonského zajatia prišli na Krym, tvrdili, že pôvodná a jediná správná výslovnosť Mena je JEHOVAh, nie JAHVE.
Keďže táto komunita bývala ďaleko od vplyvu rabínskeho Judaizmu, nebola ovplyvnená Talmudom a inými rabínskymi názormi.
*Nehemia Gordon, židovský karaita v diele The Pronunciation of the Name (Výslovnost Jména)
*knižně vydaná disertace G. Gertouxe „The Name of God Y.eH.oW.aH Which Is Pronounced As It Is Written“ 2002
*Ašer Goldenberg: „Metrum a jeho význam v Bibli“ (Shem HaHavaja) str. 209 - „Oprava vokalizace Božího jména“
*Avraham Firkovič, karaitský učenec zozbieral skoro sám obrovskú zbierku rukopisov a ďalších materiálov. Obsahovala ohromujúcich 2412 exemplárov vrátane 975 rukopisov a zvitkov. Štyridsaťpäť biblických rukopisov pochádzalo spred desiateho storočia. V jednej geníze v skalných obydliach Chufut Kale na Kryme našiel Firkovič slávny rukopis z roku 916 n. l. Tento rukopis dostal názov Leningradský kódex neskorších prorokov a je jedným z najstarších zachovaných odpisov Hebrejských Písiem. Medzi rukopismi bol aj známy Leningradský kódex (B 19A). Datuje sa do roku 1008 a je najstarším úplným exemplárom Hebrejských Písiem.
== Referencie ==
| |||