Kto si bez viny: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox |
formulácia |
||
Riadok 19:
}}
'''''Kto si bez viny''''' (ďalší názov ''Vinco'') je celovečerný hraný debut režiséra [[Dimitrij Plichta|Dimitrija Plichtu]] z roku [[1963]]. [[Balada|Baladický]] príbeh mladého cigáňa Vinca a jeho manželky Šujany sa odohráva v prostredí vojenských kasární a je príkladom jednoduchého, no úprimného zobrazenia lásky a zrady. Námet pre film našiel režisér [[Dimitrij Plichta|Plichta]] na vojenskej prokuratúre a spolu so scenáristom J. A. Novotným pracovali na prevtelení skutočnej udalosti do hotového scenára.
== Charakteristika ==
''Kto si bez viny'' nie je prvým [[Dimitrij Plichta|Plichtovym]] filmom s rómskou tematikou. Pred
== Dej ==
Riadok 34:
''„Keď prídete k cigáňom, keď vás vyženú, keď sa k nim znovu vrátite a budete vidieť zrodenie nového človeka, keď im budete písať listy, keď spoznáte neprávosti, ich chyby a chyby, ktoré na nich spôsobili, potom nájdete v ich živote bohatosť citov. Preniknete pod krik a špinu, ktorú všetci poznajú a nesnažia sa vidieť viac. Vo vás začne niečo vrieť, to je pravda a nové svetlo do kriku a špiny a nedá vám to, musíte to povedať ďalej.“'' <ref>[1]Nittnaus, Walter: ''Vinco''. In: Obrana lidu. Praha, 25. 8. 1963, s. 10. </ref>
''„Ne, nechci dělat film s cikánskou problematikou. To, co se přihodilo na vojně Vincovi, může se stát komukoli a kdekoli jinde. Využil jsem pouze mentality cikána a vojenského prostředí, kde je to pro větší pravděpodobnost. Když se člověk trápí, tak se trápí doopravdy. Nemá se kam jít utěšit. I když lidé žijí v kolektivech a nic jim nechybí, nevidí si do duše, málo se chápou, nerozumějí si, jsou osamoceni.“ <ref>[2]Michalková, J.: ''Kto jsi bez viny''. In: Květy. Praha, 21. 3. 1964, s. 5.</ref>''
== Dobové ohlasy ==
''(...) Plichta má svoju koncepciu a presne sa jej drží. Baladický príbeh rozohráva s dôrazom na presné poznanie cigánskej psychológie, na vierohodnosť pohľadu - také zábery z cigánskej dediny, pre ktoré si filmári zašli až do Vikartoviec pri Poprade. Nie cigánska romantika malých učupených domcov, ale dnešná cigánska ulica, kde už zasahuje život - a predsa s pečiatkou geta... Kameraman je Karol Krška, laureát štátnej ceny, a herecké obsadenie dosť prekvapujúce, dosť hercov je z Prahy, vedľa nich vystupujú mladé tváre absolventov bratislavskej VŠMU, Spišiak, Skokan a Jerguš. Jediným "skúseným" hercom je tu Gustáv Valach v úlohe prokurátora. <ref>[3]Sever, Peter: ''Nezahrávajte si s láskou!''. In: Film a divadlo, roč. 8, č. 1, 1964, s. 10-11. </ref>''
''Ak sme sa pred časom oprávnene sťažovali, že mnohé tematické oblasti naši umelci obchádzajú (a medzi nimi aj život súčasnej armády), dnes sa z nich niekedy stáva móda a epigóni sa odvážne vydávajú po stopách prvých priekopníkov. Treba však povedať, že film Dimitrija Plichtu zďaleka nepatrí do tohto epigónskeho ťaženia. Sympatické na ňom je, že si vybral udalosť nekaždodennú (vraždu zo žiarlivosti), ale nie kvôli módnosti - už v záujme myšlienky o potrebe citlivého zvažovania ľudských vzťahov a ich upevňovania. Príbeh o vojakovi Vincovi je v prvej časti ešte príliš v zajatí klišé a malej režisérskej rutiny, ale film Kto si bez viny rozhodne nepatrí medzi prehry slovenského filmu. Diváci s ním budú iste spokojní. A do slovenského filmu prichádza režisér, ktorý je schopný zaplniť medzeru v pomerne malom orchestri režisérov a na pôde, ktorú by sme mohli nazvať istou slovenskou obdobou "všedného dňa" a kde sme sa dlho necítili doma. Ku kladom filmu patrí aj výkon M. Malíkovej v úlohe cigánskeho dievčaťa, J. Mistríkovi v plnšom ukázaní svojich možností prekážala strnulosť.'' <ref>[4]( j ): ''Kto si bez viny''. In: Ľud, roč. 1, č. 31, 1964, s. 12.</ref>
| |||