Internetové hlasovanie: Rozdiel medzi revíziami

'''Veková štruktúra''' ovplyvňuje počet a štruktúru prípadných voličov v internetových voľbách, keďže mladí ľudia sú najčastejšou skupinou užívateľov internetu. Táto skutočnosť by sa mohla stať menej relevantnou do budúcna, keď sa vďaka všeobecnému rastu internetovej vzdelanosti a generačným posunom súčasnej mladej generácie vplyv vekovej štruktúry vo vzťahu k internetovým voľbám vyrovná.

'''Vzdelanosť voličov''' priamo súvisí s internetovou gramotnosťou a celkovým využívaním moderných informačných technológií – v roku 2011bolo2011 bolo v ČR pravidelnými užívateľmi 91% ľudí s vysokoškolským vzdelaním, 75% ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou, 50% stredoškolsky vzdelaných bez maturity a vyučených a len 19% ľudí so základným vzdelanie. Tieto hodnoty sú však skreslené vekovou štruktúrou (staršia generácia – základné vzdelanie, mladšia generácia – časté vysokoškolské vzdelanie).

'''Ekonomické postavenie''' súvisí okrem vzdelanosti najmä s technickým pripojením na internet. V najvyššej príjmovej skupine malo v roku 2011 internetové pripojenie 92% domácností, v najnižšej len 24% domácností. Celkovo malo internetové pripojenie 53% domácností v ČR.

Ústavnoprávne požiadavky súvisia hlavne ''s dodržovaním princípov slobodných demokratických volieb''.

Pre udržanie '''tajných''' volieb je nutné znemožnenie zistenia, ako volič hlasoval a to najmä zaistením komunikačného kanálu medzi zariadením, cez ktoré volič hlasuje, a serverom. Ďalšou požiadavkou je znemožnenie ovplyvňovania (napr. zo strany rodiny, hlavne ak je v domácnosti len jeden počítač) pri samotnom akte odovzdania hlasu. Túto požiadavku väčšina štátov praktizujúcich internetové hlasovanie rieši zavedením '''dlhšieho časového intervalu volieb cez internet''' a v rámci neho možnosť opakovaného hlasovania, pričom platný by bol len posledný odovzdaný hlas, aby bola umožnená zmena hlasu odovzdaného pod nezákonným nátlakom alebo vplyvom. Toto musí prebiehať v tzv. ''predtermíne'' – v prípade, že bol volič vo svojom hlasovaní ovplyvnený a nestihol zmeniť hlas, stále môže hlasovať v riadnych voľbách. (Túto požiadavku nespĺňa plán Ministerstva vnútra kvôli prvotnej nutnosti elektronizácie volebných komisií, ktoré by pracovali s on-line databázami.) Ani toto opatrenie však nerieši prípadný problém predaja hlasov. Ďalej by v súvislosti s tajnosťou volebného práva mal byť zavedený tzv. systém dvoch obálok (jedna s identifikáciou voliča, druhá len s hlasom bez identifikácie) na elektronickej rovine a možnosť spätného overenia.

Pre udržanie '''princípu rovnosti''' a všeobecnostiv'''šeobecnosti''' je žiaduce obmedziť vplyv tzv. ''digitálnej priepasti medzi generáciami a rôznymi skupinami voličov'' (napr. medzi chudobnejšími a bohatšími). V rámci toho by malo byť internetové hlasovania minimálne dočasne využívané ako alternatíva k tradičnému spôsobu odovzdávania hlasov. Problémom pri zavedení internetového hlasovania v Estónsku v súvislosti s princípom rovnosti bol aj fakt, že jedna skupina voličov je zvýhodnená, lebo hlasuje za výhodnejších podmienok, t.j. pohodlnejšie a s možnosťou zmeny. Tento problém však nebol Najvyšším súdom považovaný za porušenie princípu rovnosti.<ref name="Brunclik"/> <ref name="Antoss"/>

Ako dôvody pre zavedenie internetového hlasovania respondenti najčastejšie uvádzali '''pohodlnosť''', '''úsporu času''' a '''atraktivitu technologickej novinky''', ako dôvody proti jeho zavedeniu '''strach zo zneužitia''' či '''nesúhlas so samotným princípom volieb cez internet'''.<ref name="Brunclik"/>