Vladimir Semionovič Vysockij: Rozdiel medzi revíziami

V rokoch 1960 — – [[1964]] s prestávkami pracoval v [[Moskovské dramatické divadlo A.S. Puškina|Moskovskom dramatickom divadle A.S. Puškina]]. V roku [[1961]] sa pri natáčaní filmu ''[[713 žiada povolenie pristáť]]'' zoznámil s Ľudmilou Abramovou, ktorá sa stala jeho druhou ženou a matkou jeho dvoch synov. Manželstvo uzavreli v roku [[1965]]. Začiatkom 60. rokov zložil v [[Leningrad]]e svoje prvé piesne. Za jeho prvú pieseň je považovaná skladba ''Tatuirovka'' (Tetovanie). Spolu s herectvom sa pre Vysockého stala hudobná tvorba hlavnou náplňou života.

V roku [[1964]] zložil svoje prvé piesne k filmom a začal hrať v [[Moskovské divadlo drámy a komédie na Taganke|Moskovskom divadle drámy a komédie na Taganke]], kde zotrval až do konca života. V júli [[1967]] sa zoznámil s francúzskou herečkou [[Marina Vlady|Marinou Vlady]], ktorá sa stala v decembri [[1970]] jeho treťou manželkou. V roku [[1968]] adresoval list [[Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|Ústrednému výboru]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany ZSSR]], v ktorom odpovedal na kritiku jeho prvých piesní v oficiálnej štátnej tlači. Toho istého roku vyšla jeho prvá [[Gramofónová platňa|gramoplatňa]] s piesňami z filmu [[Vertikála (film)|Vertikála]].

PoslednýkrátNaposledy sa zjavil na divadelnej scéne v úlohe Hamleta 18. júla 1980 v divadle na Taganke. Bolo to v období jeho mimoriadne zlého zdravotného stavu. Dlhoročný chronický alkoholizmus sa na radu priateľov pokúšal prekonať tým, že začal užívať morfium. Z jednej závislosti skĺzol do druhej, oveľa horšej. Užívanie nadmerných dávok alkoholu v spojení s drogovou závislosťou vyústili do tragického konca. 25. júla 1980 Vladimir Vysockij zomrel na zástavu srdca v spánku vo svojom Moskovskom byte. Taká bola oficiálna verzia. Niektoré pramene uvádzajú, že zomrel v dôsledku absolútnej vyčerpanosti organizmu, spôsobenej alkoholom a narkotikami. Bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie, spôsobené zapadnutým jazykom v spánku. Jeho pohreb sa konal 28. júla, v období prebiehajúcich [[Letné olympijské hry 1980|OlympíjskychOlympijskych hier v Moskve]]. Štátne inštitúcie nevydali okrem dvoch drobných správ žiadne oficiálne informácie o úmrtí jedného z najväčších básnikov Sovietskeho zväzu a Ruska. Počas priechodu pohrebného sprievodu na [[Vagaňkovský cintorín]] ľudia, ktorí sa chceli dostať na pohreb, celkom zaplnili ulice mesta, ich počet sa odhaduje na desiatky tisíc. Ľudia, ktorí chceli vidieť [[katafalk (podstavec)|katafalk]] dokonca na mnohých miestach zaplnili strechy domov. Celá cesta od divadla až po cintorín bola vystlaná kvetmi, ktoré pod kolesá autobusu s jeho truhlou hádzali jeho obdivovatelia. Vladimír Vysockij a jeho poézia patria dodnes k najpopulárnejším a najtalentovanejším umelcom v novodobých dejinách Ruskej federácie a bývalého ZSSR.