Internetové hlasovanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
príbuzné články |
wikilinky, externé odkazy, formulácia, rozšírenie |
||
Riadok 1:
'''Internetové hlasovanie'''
Otázka '''internetového''' '''hlasovania''' sa nevyhnutne objavuje v súvislosti so všeobecným rozvojom technológií a ich dopadu na život, vrátane dopadu na politiku, čo sa prejavuje okrem iného novými možnosťami vedenia predvolebných kampaní, občianskej iniciatívy, nového priestoru pre komunikáciu v oblasti medzinárodnej politiky či pre šírenie ideológií (vrátane antisystémových a nedemokratických). Paralelne s týmto rozvojom sa od konca 20. storočia objavovali myšlienky na elektronickú priamu demokraciu ([[Erich Fromm]]) či každodenné celoštátne elektronické hlasovanie ako nástroj posilnenia politickej zodpovednosti voči voličom a ako nástroj proti manipulácií volieb ([[Buckminster Fuller]]).<ref name="Brunclik">BRUNCLÍK, Miloš a Miroslav NOVÁK. Internetové volby: budoucnost, nebo slepá ulička demokracie?. Vyd. 1. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON), 2014, 291 s. ISBN 978-80-7419-168-8.</ref> Požiadavka „internetovej demokracie“, v ktorej by mohol každý hlasovať o [[Referendum|referendách]] a návrhoch zákonov sa vyskytla aj počas španielskych protestov v roku 2011.<ref>KOMÁREK, Stanislav. Nastane internetová demokracie?. In: Aktuálně.cz [online]. 2011-11-07 [cit. 2015-01-27]. Dostupné z: http://blog.aktualne.cz/blogy/stanislav-komarek.php?itemid=14737</ref>
Řádek 6 ⟶ 8:
'''Internetové hlasovanie''' ako typ elektronického hlasovania spadá pod termín ''distančné hlasovanie''. To sa môže odohrávať ako distančné hlasovanie v ''kontrolovanom'' prostredí (napríklad do prenosnej volebnej schránky, na zastupiteľskom úrade) alebo v prostredí ''nekontrolovanom'' – sem patrí okrem iného '''korešpondenčné a elektronické hlasovanie'''.<ref name="Antoss">ANTOŠ, Marek. Tajné hlasování za plentou jako záruka svobodných voleb versus distanční hlasování. Časopis pro právní vědu a praxi. 2007, s. 172-182.</ref> Za pojem širší než elektronické hlasovanie je považovaný termín '''elektronické voľby (e-voting, i-voting, online voting)''', ktorým [[Rada Európy]] označuje voľby, v ktorých sú elektronické prostriedky využívané aspoň v jednej fáze volebného procesu, napríklad vo fáze hlasovania.<ref name="Brunclik"/>
Vzhľadom na jeho ich relatívnu novosť je oblasť internetových volieb nie príliš prebádaná. Kľúčovou otázkou mnohých politologických výskumov je otázka, či internetové voľby predstavujú budúcnosť demokratických štátov alebo či ide o dočasný fenomén, z ktorého sa krajiny, v ktorých je v súčasnosti internetové hlasovanie zavedené v praxi, vrátia k tradičnému spôsobu hlasovania pomocou volebných lístkov. Touto otázkou sa zaoberá aj publikácia ''Internetové volby : budoucnost, nebo slepá ulička demokracie?''<ref name="Brunclik"/>
== Výhody ==
Zástancovia využitia, tzv. ''kyberoptimisti'', zdôrazňujú výhody internetového hlasovania v porovnaní s hlasovaním prostredníctvom hlasovacích lístkov. Jednou z prvých výhod je '''pohodlnosť''' internetového hlasovania. Zo zníženia bariér spojených s dostavením sa do volebných miestností by mohli profitovať najmä osoby znevýhodnené tradičným hlasovaním, spravidla voliči žijúci v zahraniční alebo vo väčšej vzdialenosti od miesta volieb, osoby s vysokým pracovným nasadením, slobodní rodičia alebo zdravotne postihnutí voliči (pre niektorých by zavedenie internetového hlasovania bez potreby asistenta mohlo zabezpečiť aj lepšie dodržanie princípu tajných volieb).<ref name="Brunclik"/>▼
So zvýšením pohodlnosti sa predpokladá aj '''zvýšenie volebnej účasti''' (hlavne u prvovoličov a mladých ľudí), ktorá je jedným z najčastejších argumentov pre zavedenie internetových volieb, keďže jej pokles je všeobecným trendom. Spôsob odovzdania hlasu však nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim výšku volebnej účasti. V dôsledku toho môže byť nárast volebnej účasti obmedzený. Niektoré štatistiky z krajín, v ktorých sa internetové hlasovanie praktizuje, naviac naznačujú, že napriek zvýšeniu v období zavedenia internetového hlasovania, volebná účasť postupom času klesá (rovnaký proces je typický aj pri tradičných voľbách, napr. po zavedení demokratických volieb bola volebná účasť vo voľbách do Českej národnej rady v roku 1990 na úrovni 96,8%, vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR v roku 2010 na úrovni 62,6%).<ref name="Brunclik"/> ▼
▲Zástancovia využitia, tzv. ''kyberoptimisti'', zdôrazňujú výhody internetového hlasovania v porovnaní s hlasovaním prostredníctvom hlasovacích lístkov. Jednou z prvých výhod je '''pohodlnosť''' internetového hlasovania. Zo zníženia bariér spojených s dostavením sa do volebných miestností by mohli profitovať najmä osoby znevýhodnené tradičným hlasovaním, spravidla voliči žijúci v zahraniční alebo vo väčšej vzdialenosti od miesta volieb, osoby s vysokým pracovným nasadením, slobodní rodičia alebo zdravotne postihnutí voliči (pre niektorých by zavedenie internetového hlasovania bez potreby asistenta mohlo zabezpečiť aj lepšie dodržanie princípu tajných volieb).
▲So zvýšením pohodlnosti sa predpokladá aj '''zvýšenie volebnej účasti''' (hlavne u prvovoličov a mladých ľudí), ktorá je jedným z najčastejších argumentov pre zavedenie internetových volieb, keďže jej pokles je všeobecným trendom. Spôsob odovzdania hlasu však nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim výšku volebnej účasti. V dôsledku toho môže byť nárast volebnej účasti obmedzený. Niektoré štatistiky z krajín, v ktorých sa internetové hlasovanie praktizuje, naviac naznačujú, že napriek zvýšeniu v období zavedenia internetového hlasovania, volebná účasť postupom času klesá (rovnaký proces je typický aj pri tradičných voľbách, napr. po zavedení demokratických volieb bola volebná účasť vo voľbách do Českej národnej rady v roku 1990 na úrovni 96,8%, vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR v roku 2010 na úrovni 62,6%).
Ďalšími výhodami internetového hlasovania sú '''eliminácia neplatných hlasov''' kvôli chybe pri ich odovzdávaní (systém na chybu upozorní), urýchlenie a '''spresnenie spracovania hlasov''' a '''rýchle a presnejšie získanie výsledkov''' a '''zníženie finančných nákladov''' na volebné komisie a materiály, na čo často nadväzujú aj ekologické hnutia.<ref name="Brunclik"/>
== Riziká ==
Medzi hlavné problémy patrí práve fakt, že elektronické voľby prebiehajú v ''nekontrolovanom'' prostredí, čo môže znamenať porušovanie základnej demokratickej požiadavky na voľby, t.j. '''tajnosť'''. [[Štátna moc]] nedokáže zaručiť, že hlasovanie v domácom prostredí prebehne v súkromí, bez kontroly iného člena domácnosti a pod. Jedným z argumentov proti tomuto tvrdeniu je, že volič môže svoj hlas meniť. To by teda malo zabezpečiť, že sa naozaj rozhodne sám.<ref name="Antos">ANTOŠ, Marek. Hlasování po internetu: Estonsko. Naděje právní vědy. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2008, s. 431-439.</ref>
Vplyv na volebné správanie môže mať aj
Ďalšia skupina problémov sa týka technického zabezpečenia internetových volieb. Základné požiadavky:
Riadok 28:
- Volič nesmie mať možnosť odovzdať viac platných hlasov, ktoré by sa započítali do výsledkov, pri tom je potrebné zabezpečiť, aby sa nedalo zistiť kto ako hlasoval.
- Všetky hlasy musia byť riadne započítané do výsledkov volieb.
- Celý hlasovací proces musí umožňovať dostatočnú kontrolu vo všetkých štádiách, bez toho aby bola ohrozená tajnosť hlasovania.<ref name="Antos"
Tejto téme sa tiež podrobnejšie venuje Sylvia Reterová vo svojej publikácii ''Alternatívne formy hlasovania z hľadiska práva a bezpečnosti''.<ref>RETEROVÁ, Sylvie. Alternativní formy hlasování z hlediska práva a bezpečnosti. Politologica. Acta Universitatis Palackianae Olomucensis, 2008, 6: 47-59.</ref>
▲== Internetové hlasovanie v Estónsku ==
== Internetové hlasovanie v Estónsku a vo svete ==
Estónsko patrí medzi priekopníkov internetového hlasovania. V roku 2002 prijalo zákon o zavedení internetového hlasovania, ktorý sa stal účinným v roku 2005. Jeho zavedeniu predchádzala decentralizácia v prospech súkromného a občianskeho sektoru, legislatívna záruka práva na prístup k internetu zavedená v roku 2000 a celková elektronizácia verejnej správy. V rámci nej sa Estónsko už od roku 2000 snaží preniesť značnú časť správnej agendy do technickej podoby. V roku 2000 bol prijatý zákon o digitálnom podpise a od roku 2002 boli zavedené ID karty so zabudovaným identifikačným čipom.<ref name="Brunclik"/> Pri voľbách sa voliči teda iba prihlásia na špeciálne zabezpečenú webovú stránku. Svoju ID kartu vložia do čítačky a pomocou PIN kódu sa prihlásia. Následne sa im ukáže kandidátna listina a oni zahlasujú za daného kandidáta.<ref name="Antos"/>
Najskôr sa tento nový postup použil v miestnom referende. Potom nasledovali komunálne voľby. V roku 2006 sa konali prvé celoštátne voľby, kde voliči mohli využiť hlasovanie cez internet. Túto možnosť využilo 0,9% oprávnených voličov, čo predstavovalo 1,9% volebných hlasov.<ref name="Antos"/> Internetové hlasovania sa tak popri tradičnom a korešpondenčnom hlasovaní stalo treťou možnosťou odovzdania hlasu v Estónsku.<ref name="Brunclik"/> Svoje rozhodnutie môže volič meniť. Možnosť elektronického zahlasovania je otvorená už 6 dní pred normálnym konaním volieb. Platný hlas je posledný zadaný.
Okrem nárastu volebnej účasti (viď. tabuľka) malo zavedenie internetového hlasovania v Estónsku vplyv aj na distribúciu hlasov medzi politickými stranami. V parlamentných voľbách v roku 2007 a 2011 z internetového hlasovania najviac prosperovala Estónska reformná strana a strana Vlastenecká únia a Res Publica, menej hlasov obdržali strany stojace v opozícií voči zavedeniu tohto typu hlasovania.<ref name="Brunclik"/>
Keďže návrh zákona bol prijatý iba potrebnou väčšinou, má odporcov. Jedným z nich je aj prezident [[Arnold Rüütel]], ktorý odmietol zákon podpísať. Návrh zákona predložil Najvyššiemu súdu Estónska, ale ten nerozhodol v jeho prospech.<ref name="Antos"/>
{| class="wikitable"
|+
Řádek 76 ⟶ 81:
|140 846
|24,3%
|}<ref>ONDRA, Martin. Elektronicke volby v Estonsku. In: E-politics.cz [online]. 11. 10. 2013 [cit. 2015-01-29]. Dostupné z: http://e-politics.cz/elektronicke-volby-v-estonsku-2/</ref>
Okrem Estónska majú skúsenosť s internetovým hlasovaním – najmä na komunálnej úrovni – aj [[Švajčiarsko]], [[Nórsko]] a [[Holandsko]], mimo Európy aj USA, [[Kanada]] a [[Austrália]] .V Ženevskom kantóne vo Švajčiarsku sa od roku 2002 do polovice roku 2013 uskutočnilo celkom 25 takýchto hlasovaní. Švajčiarsko má (na úrovni kantónov) jednu s najdlhších skúseností s internetovým hlasovaním aj kvôli častým ľudovým hlasovaniam v rámci polopriamej demokracie. Nórsko je v spomedzi európskych krajín vďaka širokému využívaniu internetu verejnosťou a všeobecnej dôvere občanov v štát považované za krajinu s ideálnymi predpokladmi pre zavedenie internetového hlasovania, zatiaľ však prebiehajú len na regionálnej úrovni (od roku 2011). Holandsko je špecifické tým, že zavedenie internetového hlasovania bolo zastavené iniciatívou občianskych aktivistov. Zavedenie internetových volieb v austrálskom Novom Južnom Walese bolo motivované snahou o garanciou tajnosti hlasovania pre zdravotne postihnutých, v USA hlasovaním vojakov v zahraničí (viď. vyššie). V USA sa nesie v duchu rozvoja foriem elektronického hlasovania všeobecne, napr. faxom, e-mailom. Podobne je na tom aj Kanada, v ktorej existuje možnosť telefonického hlasovania alebo hlasovania prostredníctvom elektronických volebných strojov.<ref name="Brunclik"/>
V súčasnosti vo všetkých prípadoch internetové voľby fungujú len ako alternatíva ku tradičnej forme hlasovania pomocou volebných lístkov.
== Internetové hlasovanie v ČR? ==
Řádek 82 ⟶ 91:
=== Demografické a technické faktory ===
Podmienky pre zavedenie internetových volieb úzko súvisia s internetovou gramotnosťou a celkovou schopnosťou voličov využívať informačné technológie. Táto podmienka je ovplyvnená niekoľkými demografickými a technickými faktormi, spravidla vekovou štruktúrou spoločnosti, vzdelanosťou a ekonomickým postavením voličov či rozvojom informačnej spoločnosti, napríklad aj elektronizáciou verejnej správy (napr. možnosť internetového vyplnenia formulárov pri sčítaní ľudu v roku 2011 využila ¼ obyvateľov). Tá sa často pokladá za nevyhnutý krok pred zavedením internetového hlasovania.<ref name="Brunclik"/>
'''Veková štruktúra''' ovplyvňuje počet a štruktúru prípadných voličov v internetových voľbách, keďže mladí ľudia sú najčastejšou skupinou užívateľov internetu. Táto skutočnosť by sa mohla stať menej relevantnou do budúcna, keď sa vďaka všeobecnému rastu internetovej vzdelanosti a generačným posunom súčasnej mladej generácie vplyv vekovej štruktúry vo vzťahu k internetovým voľbám vyrovná.<ref name="Brunclik"/>
'''Vzdelanosť voličov''' priamo súvisí s internetovou gramotnosťou a celkovým využívaním moderných informačných technológií – v roku 2011 bolo v ČR pravidelnými užívateľmi 91% ľudí s vysokoškolským vzdelaním, 75% ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou, 50% stredoškolsky vzdelaných bez maturity a vyučených a len 19% ľudí so základným vzdelanie. Tieto hodnoty sú však skreslené vekovou štruktúrou (staršia generácia – základné vzdelanie, mladšia generácia – časté vysokoškolské vzdelanie).<ref name="Brunclik"/>
'''Ekonomické postavenie''' súvisí okrem vzdelanosti najmä s technickým pripojením na internet. V najvyššej príjmovej skupine malo v roku 2011 internetové pripojenie 92% domácností, v najnižšej len 24% domácností. Celkovo malo internetové pripojenie 53% domácností v ČR.
Řádek 94 ⟶ 103:
Ústavnoprávne požiadavky súvisia hlavne ''s dodržovaním princípov slobodných demokratických volieb''.
Pre udržanie '''tajných''' volieb je nutné znemožnenie zistenia, ako volič hlasoval a to najmä zaistením komunikačného kanálu medzi zariadením, cez ktoré volič hlasuje, a serverom. Ďalšou požiadavkou je znemožnenie ovplyvňovania (napr. zo strany rodiny, hlavne ak je v domácnosti len jeden počítač) pri samotnom akte odovzdania hlasu. Túto požiadavku väčšina štátov praktizujúcich internetové hlasovanie rieši zavedením '''dlhšieho časového intervalu volieb cez internet''' a v rámci neho možnosť opakovaného hlasovania, pričom platný by bol len posledný odovzdaný hlas, aby bola umožnená zmena hlasu odovzdaného pod nezákonným nátlakom alebo vplyvom. Toto musí prebiehať v tzv. ''predtermíne'' – v prípade, že bol volič vo svojom hlasovaní ovplyvnený a nestihol zmeniť hlas, stále môže hlasovať v riadnych voľbách. (Túto požiadavku nespĺňa plán Ministerstva vnútra kvôli prvotnej nutnosti elektronizácie volebných komisií, ktoré by pracovali s on-line databázami.) Ani toto opatrenie však nerieši prípadný problém predaja hlasov. Ďalej by v súvislosti s tajnosťou volebného práva mal byť zavedený tzv. systém dvoch obálok (jedna s identifikáciou voliča, druhá len s hlasom bez identifikácie) na elektronickej rovine a možnosť spätného overenia.<ref name="Brunclik"/><ref name="Antoss"/>
Pre udržanie '''princípu rovnosti''' a v'''šeobecnosti''' je žiaduce obmedziť vplyv tzv. ''digitálnej priepasti medzi generáciami a rôznymi skupinami voličov'' (napr. medzi chudobnejšími a bohatšími). V rámci toho by malo byť internetové hlasovania minimálne dočasne využívané ako alternatíva k tradičnému spôsobu odovzdávania hlasov. Problémom pri zavedení internetového hlasovania v Estónsku v súvislosti s princípom rovnosti bol aj fakt, že jedna skupina voličov je zvýhodnená, lebo hlasuje za výhodnejších podmienok, t.j. pohodlnejšie a s možnosťou zmeny. Tento problém však nebol Najvyšším súdom považovaný za porušenie princípu rovnosti.<ref name="Brunclik"/> <ref name="Antoss"/>
Řádek 101 ⟶ 110:
Postoje a dôvera spoločnosti voči internetovému hlasovaniu je kľúčová pre ich zavedenie.
Podľa prieskumov spoločnosti Ipsos by 18% z tých, čo by nešli voliť do parlamentných volieb voliť šlo, keby hlasovanie prebiehalo cez internet – v najväčšom zastúpení medzi mladými ľuďmi.<ref name="Brunclik"/>
Pozitívny pohľad na využívanie elektronickej komunikácie naznačujú odpovede respondentov na otázky, či súhlasia s tvrdeniami, že ''„častejšia internetová komunikácia úradov s občanmi by zamedzila zbytočnému papierovaniu“'' (súhlasilo 71% respondentov) a ''„zvýšila efektivitu verejnej správy“'' (súhlasilo 64% respondentov).<ref name="Brunclik"/>
Ako dôvody pre zavedenie internetového hlasovania respondenti najčastejšie uvádzali '''pohodlnosť''', '''úsporu času''' a '''atraktivitu technologickej novinky''', ako dôvody proti jeho zavedeniu '''strach zo zneužitia''' či '''nesúhlas so samotným princípom volieb cez internet'''.<ref name="Brunclik"/>
| |||