Supratekutá látka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Supratekuté hélium <sup>4</sup>He: Opravený preklep Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou |
→Dvojkvapalinový model: Opravený preklep Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou |
||
Riadok 10:
== Dvojkvapalinový model ==
Vysvetlenie fyzikálnej podstaty supratekutosti nie je jednoduché. He II v rade pokusov vykazovalo existenciu viskóznych trecích síl. Z toho plynulo, že He II sa chová ako supratekutá a viskózna súčasne. Tento "paradox" je dôležitou časťou popisu fyzikálnych vlastností He II, ide o tzv. ''dvojkvapalinový model'', ktorým možno vysvetliť veľa vlastností.
Prvý pokus o dvojkvapalinový model je z roku 1938 od [[Maďarsko|maďarského]] fyzika Lászla Tiszu (pozri časopis Nature 141 z roku 1938). Podľa jeho modelu sa He II chová ako zmes dvoch zložiek. Normálnej, ktorá ma konečnú viskozitu a supratekutej - bez viskozity. Je však veľmi dôležité si uvedomiť, že nemožno konkrétne atómy hélia priradiť tej-ktorej zložke, pretože ide o [[bozón]]y a teda majú celočíselný [[spin]] a neriadia sa [[Pauliho vylučovací princíp|Pauliho vylučovacím princípom]] a platí pre ne [[Boseho-Einsteinove rozdelenie]]. Teda v totožnom stave (z
Základným predpokladom je nezávislosť oboch zložiek. Hustota He II daná vzťahom <math> \varrho= \varrho_n + \varrho_s </math>, kde <math>\varrho_n</math> je hustotou normálnej a <math>\varrho_s</math> hustotou supratekutej zložky. Podobne pre prúdovú hustotu platí:
<math>\vec j = \varrho_n\cdot\vec v_n + \varrho_s\cdot\vec v_s</math> . Tento vzťah platí dobre pre malé rýchlosti prúdenia, kde možno zanedbať turbulenciu medzi zložkami.
| |||