Meander (riečny): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d commons:Category -> commonscat |
typo, replaced: 260 m → {{m|260|m}}, 14 km → {{km|14|m}}, — → – (2) |
||
Riadok 1:
'''Meander''' je odchýlka [[vodný tok|vodného toku]] od priameho smeru vo forme oblúka. Názov je odvodený z pomenovania rieky Maiandros (dnes [[Menderes]]) v [[Turecko|Turecku]].
Meander sa skladá z ''oblúka'', ''horného ramena'', ktoré leží od oblúka v smere proti prúdu, a ''dolného ramena'', ktoré leží od oblúka v smere po prúde. Územie uzatvorené vo vnútri meandra medzi horným a dolným ramenom a meandrovým oblúkom sa nazýva ''ostroha''. S časťami riečnej [[dolina|doliny]], ležiacimi mimo meandra, spája ostrohu tzv. ''meandrová šija''.
[[Súbor:
Meandre vznikajú v dôsledku bočnej (laterálnej) [[erózia|erózie]] vodných tokov. Zatláčaním [[prúdnica|prúdnice]] k niektorému brehu vodného toku dochádza k diferenciácii brehov na nárazový a nánosový breh.
* ''Nárazový breh'' je účinkami nárazov vodného toku podomieľaný a podkopávaný. Má konkávny (dutý) tvar a je často strmší ako protiľahlý nánosový breh.
Riadok 10:
Opustené meandre sú v dolinách vodných tokov pomerne častým javom. Pretože voda v nich prestáva prúdiť, menia sa na meandrové jazierka.
* ''Meandrové jazierko'' má najčastejšie tvar rožka a volá sa aj ''mŕtve rameno''. Mŕtve rameno je spočiatku vyživované vodou z rieky, ktorá do neho presakuje cez náplavy. Postupne zarastá vodným [[rastliny|rastlinstvom]] a zapĺňa sa hnilokalom vznikajúcim pri rozklade rastlinných a živočíšnych zvyškov. V konečných štádiách sa premení na [[močiar (územie)|močiar]] alebo na mokrú [[lúka|lúku]].
* ''Meandrový pás''. Pás územia, v ktorom vodný tok meandruje a v ktorom sa nachádzajú aj opustené meandre a mŕtve ramená, sa nazýva meandrový pás. Šírka meandrového pása a veľkosť meandrov v ňom závisí od veľkosti vodného toku, jeho rýchlosti a záťaže, ktorú unáša. Smerom po prúde sa zväčšuje prietok a zmenšuje rýchlosť vodného toku, v dôsledku čoho šírka meandrového pása rastie. Pri veľkých riekach môže byť šírka meandrového pása až 18-krát väčšia ako riečne koryto. Meandrový pás býva od vyššie položenej časti [[riečna niva|riečnej nivy]] niekedy oddelený rôzne vysokou stráňou, ktorá sa nazýva ''wagram'' (názov pochádza z [[Rakúsko|Rakúska]]). Wagram neprebieha priamo, ale v smere toku sa oblúkovito stáča na rozličné strany.
Riadok 17:
* ''Voľné meandre'' vznikajú najmä na dolných tokoch riek alebo v rozsiahlejších plochých, rovinných úsekoch. Podľa povahy a vzťahu k okolitému terénu, ktorými preteká vodný tok. Vyznačujú sa tým, že zákruty vodného toku sa tvoria na vlastných náplavoch. Sú veľmi nestále a pri vyššom vodnom stave, ale najmä za povodňových fáz často dochádza k významným zmenám v sústave meandrov. Staré zanikajú a na iných miestach sa vytvárajú nové. Voľné meandre a široké meandrová pásy si vytvorili mnohé rieky aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Dobre vyvinuté meandrové pásy ležia v doline [[Dunaj]]a, [[Morava (rieka)|Moravy]], dolného [[Váh]]u, [[Nitra (rieka)|Nitry]], [[Ipeľ|Ipľa]], [[Hron]]a, [[Tisa|Tisy]], [[Uh]]u, [[Bodrog]]u a i. Meandre väčších riek boli u nás úpravami vodných tokov zväčša umelo zmenené na mŕtve ramená, ktoré v dôsledku poklesu vodnej hladiny postupne vyschli.
* ''Vhĺbené meandre'' vznikajú na miestach, kde sa rieky prerezávajú naprieč horskými masívmi. Vhĺbené meandre sa vyznačujú tým, že zákruty vodného toku sa zarezávajú hlboko do skalného podkladu, tvoreného často veľmi odolnými horninami. Na rozdiel od voľných meandrov sú stále a patria často k turisticky najvyhľadávanejším častiam rozličných krajinných celkov.
[[Súbor:Meuse,
Medzi krajšie vhĺbené meandre u nás patria štyri meandre [[Váh]]u
== Iné projekty ==
| |||