Príkazový riadok: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 34 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q189053)
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: 0 krát → 0-krát
Riadok 3:
CLI je často nesprávne stotožňované s [[textový režim|textovým režimom]]. Textový režim je spôsob výstupu na obrazovku a je v ňom možné využívať množstvo iných rozhraní, napr. (textové) menu, v ktorých sa užívateľ pohybuje pomocou šípok alebo [[myš (hardvér)|myši]]. Príkladom textového režimu môže byť [[teletext]] bežnej [[televízia|televízie]].
 
Príkazový riadok je dobre známy z operačného systému [[Microsoft]] [[MS-DOS|DOS]] a z príkazového [[interpreter]]a [[command.com]], prípadne z rôznych [[shell]]ov v [[Unix|unixovomunix]]ovom prostredí. Použitie je však výrazne širšie a výsledkom ovládania CLI môžu byť aj grafické výstupy. Príkladom môže byť napr. [[CAD]] systém [[AutoCAD]], [[matlab]] a prostredie pre štatistické výpočty S a R.
 
== Prompt ==
Riadok 29:
Hoci noví užívatelia sú bežne schopní naučiť sa pracovať s [[GUI|grafickým rozhraním]], správne vytvorené textové rozhranie s príkazovým riadkom má množstvo výhod:
 
* Skúsení užívatelia sú schopní používať pre množstvo úloh príkazový riadok rýchlejšie ako grafické rozhranie.
 
* Možnosti a operácie je možné vyvolať v ustálenej forme, bežne sú len jeden krok od základného príkazu. Vo väčšine grafických rozhraní sa dostupné operácie a možnosti nachádzajú ako možnosti menu, ktoré sa program od programu líšia. Tiež je väčšia pravdepodobnosť, že sa nenachádzajú na rovnakej úrovni menu (môžu byť súčasťou podmenu a podobne). Rôzne aplikácie majú teda rozdielne naprogramované možnosti, čo zdržuje a môže byť na obtiaž.
Riadok 37:
* Príkazový riadok môže byť často použitý ako [[skriptovací programovací jazyk]] a môže vykonávať operácie v dávkach bez zásahu užívateľa. To značí, že ak je operácia zanalyzovaná a pochopená, môže byť vytvorený a uložený „skript“, ktorý reprezentuje túto operáciu. Takáto operácia môže byť neskôr kedykoľvek vykonaná bez ďalšieho úsilia. V grafickom prostredí musí užívateľ začať stále od začiatku, keďže skriptovanie v GUI (ak je vôbec dostupné) je takmer vždy zložitejšie a obmedzenejšie; hoci [[makro|makrá]] môžu byť niekedy použité podobne. Jednoduché príkazy si ani nevyžadujú skriptovanie, keďže vytvorenému príkazu môže byť priradený alias a príkaz môže byť vykonaný vpísaním aliasu do príkazového riadka.
 
* [[Klávesnica]] je často precíznejším vstupným ako [[myš (hardvér)|myš]]. Dokonca ľudia, ktorí nemajú skúsenosti s klávesnicou sú schopní 20 -krát po sebe vpísať postupnosť „abcde“ bez chyby, pričom je neobyčajne zložité hoci len dvakrát po sebe zopakovať rovanký pohyb myšou. Na dôvažok, chyby v písaní je možné rýchlo odstrániť stlačením klávesy ''backspace'' albo ''delete'' pred tým, ako je príkaz odoslaný na vykonanie, pričom možnosti odstrániť chyby spôsobené myšou sú vo všeobecnosti ponechané na výstrednostiach toho-ktorého programu. Niektoré príkazové jazyky tiež umožňujú návrat k predchádzajúcim príkazom, ich úpravu alebo opravu a následné znovuvykonanie. Preto je možné spoľahlivejšie riadiť počítač prostredníctvom klávesnice.
 
* Rozhranie príkazového riadku si vyžaduje omnoho nižšiu prenosovú rýchlosť pri vzdialenom ovládaní. CLI môže bežať cez 9600 baudový [[sériový port]], pričom GUI potrebuje preniesť omnoho viac dát za rovnaký [[čas]]. Rovnako, CLI spotrebúva omnoho menej systémových prostriedkov ako GUI (napr. [[procesor]]ový čas a pamäť).