Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami

V súvislosti s väčšinovým systémom je treba hovoriť o systéme dvoch hlavných politických strán. Tendencia k redukcii počtu strán pri väčšinovom systéme existuje a vyplýva z toho, že občania majú snahu voliť pravdepodobného víťaza sporu „buď alebo“. Voliči vedia, že platia len tie hlasy, ktoré sú odovzdané víťaznej strane. Volič je vedený túhou neodovzdať hlas zbytočne a želá si efektívne sa podieľať na výbere reprezentantov. Takýto výber nemusí byť daný súhlasom s programom vybranej strany, ale môže viesť k tzv. straníckemu hlasovaniu, kedy volič odovzdáva svoj hlas nie tej strane, ktorá skutočne odpovedá jeho preferenciám, ale vyberá menšie zlo medzi dvoma pre neho málo prijateľnými hlavnými stranami. Preto vo väčšinovom systéme majú politické strany a hnutia tendenciu vytvárať pevnejšie predvolebné koalície, aby získali nádej byť súčasťou politickej reprezentácie. Napríklad v roku 1929 britská Liberálna strana získala 23,4 percenta všetkých hlasov, ale vzhľadom kna väčšinovémuväčšinový systémusystém s princípom absolútnej väčšiny získala menej než 10 percent mandátov – v ďalších voľbách liberálov volilo len sedem percent voličov. Takto môže väčšinový systém dostať podobu i nepriameho potlačovania menšinového názoru. Obdobne však pôsobí i stanovenie povinného kvóra v systému pomerného zastúpenia.

Výhodou väčšinového volebného systému je jeho jednoduchosť – kandidát, ktorý dostane najviac hlasov je zvolený. Tento systém uprednostňuje účelnosť pred spravodlivosťou vzhľadom kna tomuto, že jeho prostredníctvom sa ľahšie dosiahne parlamentnej a vládnej stability. Nevýhody: výsledok je často nespravodlivý a najviac sa táto nespravodlivosť odzrkadlí vo voľbách na výsledku malých stranách a strán s geograficky rovnomerne rozloženou podporou.