Richard Feynman: Rozdiel medzi revíziami

rv, exp
d
(rv, exp)
|}}
 
'''Richard Phillips Feynman alias ''' (* [[11. máj]] [[1918]], [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]] – † [[15. február]] [[1988]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]) <!-- ([[priezvisko]] sa vyslovuje {{IPA|/ˈfaɪnmən/}} in [[International Phonetic Alphabet for English|IPA]]) --> bol jedným z najlepších [[Spojené štáty|amerických]] [[fyzik]]ov [[20. storočie|20. storočia]], ktorý značne rozšíril teóriu [[kvantová elektrodynamika|kvantovej elektrodynamiky]], fyziky supratekutosti tekutého hélia a časticovej fyziky. Za svoju prácu o kvantovej elektrodynamike získal Feynman v roku [[1965]] [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovú cenu za fyziku]]. Bol odmenený spolu s [[Julian Schwinger|Julianom Schwingerom]] a [[Sin-Itiro Tomonaga|Sin-Itiro Tomonagom]] za spôsob ako pochopiť správanie sa subatomárnych častíc použitím perturbatívneho výpočtu znázorňovaného graficky pomocou obrazcov známych dnes pod pomenovaním [[Feynmannov diagram|Feynmannove diagramy]]. Bol taktiež inšpiratívny prednášajúci, amatérsky hudobník, podieľal sa na vývoji [[atómová bomba|atómovej bomby]] a v roku 1986 bol členom [[William P. Rogers|Rogersovej]] komisie vyšetrujúcej [[STS-51-L|haváriu raketoplánu Challenger]].
 
Vo svojich knihách a prednáškach bol Feynmann horlivým a vplyvným popularizátorom fyziky. Známe sú hlavne jeho ''[[Feynmannove prednášky z fyziky]]'', majúce v anglickom vydaní 3 časti. Známy je pre svoju neprekonateľnú zvedavosť, dôvtip, brilantnú myseľ a hravý temperament; rovnako je však povestný svojimi mnohými dobrodružstvami, rozpísanými v knihách ''[[To snáď nemyslíte vážne, pán Feynman!]]'', ''[[Hádam ti nerobia starosti cudzie názory?]]'' a ''Tuva Or Bust!'' (angl.). Richard Feynman bol v mnohých ohľadoch [[excentricita (správanie)|excentrický]] [[Voľnomyšlienkárstvo|voľnomyšlienkár]].
 
== Životopis ==
Feynman sa narodil vo [[Far Rockaway, Queens|Far Rockaway]], [[Queens, New York|Queens]], [[New York (mesto)|New York]]. Jeho rodičia boli [[Židia|židovského]] pôvodu. Hoci neboli [[rituál]]nymi vyznavačmi [[Judaizmus|judaizmu]], rodina navštevovala [[chrám]] každý piatok. Mladý Feynmann bol veľmi ovplyvnený svojím otcom Mellvillom Feynmannom. Ten ho vždy povzbudzoval klásť otázky, a takýmto spôsobom prekonávať [[Ortodoxia|ortodoxné]] myslenie. Matka mu vštepila silný zmysel pre [[humor]], ktorý mu zostal počas celého života. V detstve s nadšením opravoval rádiá, prejavil svoj [[talent]] pre [[Elektrotechnika|elektrotechniku]]. V škole bol bystrý, avšak jeho [[IQ]] (125), namerané počas tohto obdobia, predstavuje iba mierny nadpriemer. Už pred vstupom na vysokú školu neustále experimentoval a pretváral rôzne témy v [[Matematika|matematike]], ako napríklad polovičné derivácie (matematický operátor, ktorý, ak je aplikovaný dvakrát v rade, vedie k [[Derivácia|derivácii]] funkcie), používajúc pri tom vlastnú sústavu [[symbol]]ov.
najmudrejsi vedec vsetkych dob obdobia, predstavuje iba mierny nadpriemer. Už pred vstupom na vysokú školu neustále experimentoval a pretváral rôzne témy v [[Matematika|matematike]], ako napríklad polovičné derivácie (matematický operátor, ktorý, ak je aplikovaný dvakrát v rade, vedie k [[Derivácia|derivácii]] funkcie), používajúc pri tom vlastnú sústavu [[symbol]]ov.
(Teda ešte počas štúdia na strednej škole si vyvíjal matematickú [[Intuícia|intuíciu]] svojím [[Taylorov rad|Taylorovým radom matematických operátorov]].) Jeho zvyk pre priame pomenovanie vecí mohlo niekedy vyviesť ľudí s konvenčným myslením z [[Rovnováha|rovnováhy]]. Ako príklad možno uviesť jednu z jeho otázok, ktorú položil knihovníčke v biologickej knižnici: „Nemáte mapu mačky?“. Pritom mal na mysli [[Anatómia|anatomickú]] schému mačky <ref>FEYNMAN, R.: ''To nemyslíte vážně, pane Feynmane!,'' 2001 Praha, s. 63.</ref>. Vždy rozprával presne a zrozumiteľne.
 
1 162

úprav