Jôf di Montasio: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: obtiažn → obťažn
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: obtiažn → obťažn (4), nieje → nie je
Riadok 55:
 
== Opis ==
Rovnako ako väčšina vrcholov v Júlskych Alpách je aj Jôf di Montasio charakterizovaný strmými vysokými stenami padajúcimi do hlbokých zelených údolí (hlavne na severe). Montasio leží na konci pretiahnutého hrebeňa. Na severe spadajú jeho steny až {{m|1100|m|w}} do doliny [[Valbruna]]. Celkové prevýšenie tu činí 1 700 metrov. Na juhu niejenie je situácia tak dramatická, aj keď aj tu čnejú nad lúkami [[vápenec|vápencovej]] [[skala|skaly]] vo výške okolo 600 metrov, odkiaľ pokračujú ďalších 600 metrov pomalým spádom po plošine ''Altipiano del Montasio''. Od západu je hora Montasio pravdepodobne najpôsobivejšia. Pripomína tu biely, vápencový [[Jeleň|jelení]] roh a prekonáva prevýšením západnej steny (1 600 metrov) divokú riečku [[Rio Saline]].
 
== Dejiny ==
Vrchol Montasia bol dlho považovaný za nedosiahnuteľný, ale v každom prípade boli významnejšie výstupy konané v čase zlatého veku [[alpy|alpskej]] histórie. Prvý výstup na vrchol previedli v roku [[1877]] Findenegg a Brussofier. Výstup viedli od juhu z [[cestné sedlo|cestného sedla]] [[Sella Nevea]] ({{m|1190|m}}) a Ďalej cez hornú časť západnej steny. Západná stena bola prestúpená prvýkrát v roku [[1882]] [[horolezec|horolezcom]] Brazzom, ktorý tiež našiel dnešnú klasickú južnú cestu z kotla Altipiano. Väčšina ciest zo severu bola objavená veľkým obdivovateľom a patrónom Júlskych Alp [[Julius Kugy|Juliusom Kugyom]]. Jeho [[direttissima]] severnej steny bola jednou z veľkých epizód zlatého veku [[alpinizmus|alpinizmu]]. Dnes je táto cesta, alebo jej veľká časť umelo zaistená kolíkmi, [[lano|lanami]] aj svorkami, a aj tak sa považuje za jednu z najťažších [[zaistená cesta|zaistených ciest]] v Júlskych Alpách ([[Stupnica obtiažnostiobťažnosti|obťažnosť E]]).
 
== Výstupy ==
Riadok 64:
* '''''Scala pipan''''' (juh)
 
Asi najschodenejšia južná cesta, ktorá je miestami zaistená. Je v nej prepojená via ferrata ''Sentiero Leva'' a lezenie po 70 metrovom, zvislom lanovom [[rebrík]]u ''Scala Pipan''. Tým sa dostane na chrbát, po ktorom už ľahko k vrcholovému krížu. Cesta je oficiálnou [[Stupnica obtiažnostiobťažnosti|obtiažnosťouobťažnosťou C]].<br />
''Dĺžka'': 3,5 hod. pre výstup, 3 hod. pre zostup. Východiskový bod [[horská chata]] [[Rifugio Brazza]] ({{m|1660|m}})
* '''''Verde''''' (juh)
Riadok 73:
''Dĺžka'': 4 hod. pre výstup.
* '''''Direttissima Kugy''''' (sever)
Je najťažšou nehorolezeckou cestou po ktorej je vrchol Montasia dostupný. Vedie priamo severnou cestou a kopíruje prvý výstup Julia Kugyho. Cesta je zaistená a medzi takto upravenými cestami hrá v [[Júlske Alpy|Júlskych Alpách]] prim. Náročnosť je aj tak [[Stupnica obtiažnostiobťažnosti|II-III.UIAA]]. Cesta bola zaistená v roku [[1960]] a pomocou 350 oceľových lán a viac ako 800 kolíkov a skôb sprístupňuje trasu prvovýstupu z roku [[1902]].
''Dĺžka'': 6 hod.
* '''''Via Amalia Zuani Bornettini''''' (sever)