Proton (nosná raketa): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q249231)
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: 200 km → {{km|200|m}}, variantu → variant, štúdijn → študijn, replaced:   →   (6)
Riadok 1:
[[Súbor:Proton-K-Zarya.jpg|200px|náhľad|Proton K vynáša na orbitu modul "Zarja" pre [[ISS]] ]]
 
'''Proton''' (po [[ruština|rusky]]: ''Протон'') je označenie rodiny [[ZSSR|sovietskych]] resp. [[Rusko|ruských]] [[nosná raketa|nosných rakiet]], používaných na vynášanie bezpilotných užitočných nákladov do [[vesmír|kozmického priestoru]]. Vyvinula ju konštrukčná kancelária OKB-52 (Опытное конструкторское бюро № 52, ОКБ-52), neskôr premenovaná na Ústrednú strojárenskú konštrukčnú kanceláriu CKBM (Centralnoje konstruktorskoje bjuro mašinostrojenija, ЦКБМ, Центральное конструкторское бюро машиностроения) v Reutove, pod vedením hlavného konštruktéra [[Vladimír Nikolajevič Čelomej|V. N. Čelomeja]] v rámci projektu ''UR-500'' (universalnaja raketa, универсальная ракета УР-500), základné výrobné typové označenie bolo ''8K82''. Kódové označenie používané ministerstvom obrany [[Spojené štáty|USA]] je pri rôznych modifikáciách tohto kozmického nosiča ''SL-9'', ''SL-12'' alebo ''SL-13'', označenie používané štúdijnouštudijnou službou amerického Kongresu (Sheldonovo označenie) je ''D'', ''D-1'' resp. ''D-1e''.
 
Raketa Proton existuje v rade dvoj až štvorstupňových variant. Pôvodný dvojstupňový variant mal nosnosť na nízku obežnú dráhu okolo 12,2  tony, posledná vylepšená verzia základného trojstupňového variantu dopraví na obežnou dráhu vo výške okolo 200 {{km|200|m}} so sklonom 51,6° až 25  ton. Motory pre prvý stupeň vyvinula konštrukčná kancelária OKB-456 pod vedením [[Valentin Petrovič Gluško|V. P. Gluška]] (teraz NPO Energomaš, НПО Энергомаш им. академика В. П. Глушко) v meste Chimki na okraji Moskvy. Motory pre druhý a tretí stupeň sú dielom konštruktéra [[Semjon Andrijevič Kosberg|S. A. Kosberga]] z konštrukčnej kancelárie OKB-154 (teraz Konštrukčná kancelária chemickej automatizácie, KBChA, Конструкторское бюро химической автоматики, КБХА) vo Voroneži. Inerciálny riadiaci systém vyvinul v Moskve Vedecko-výskumný ústav NII-885 (НИИ-885, Научно-исследовательский институт № 885), riadený [[Nikolaj Alexejevič Piljugin|N. A. Piljuginom]]. Všetky základné tri stupne používajú skladovateľné pohonné látky; ako okysličovadlo sa používa [[oxid dusičitý]], ako palivo [[1,1-dimetylhydrazín|asymetrický dimethylhydrazín]]. Štvorstupňové varianty slúžia na vynášanie [[umelá družica|družíc]] so vzletovou hmotnosťou do 3  ton na [[stacionárna dráha|stacionárne dráhy]], prípadne [[kozmická sonda|kozmických sond]] do medziplanetárneho priestoru a k [[planéta]]m. Nosné rakety tohto typu sú vypúšťané z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]], kde sú k dispozícii celkom štyri rampy, a to rampy č. 23 a 24 na komplexe 81 a rampy č. 39 a 40 na komplexe 200.
 
== História ==
Riadok 11:
Projekt ''UR-500'', v prvom rade vyvíjaný ako [[medzikontinentálna balistická raketa]], bol oficiálne schválený v roku [[1962]]. Ako druhý a tretí stupeň tejto rakety boli použité stupne, pôvodne vyvíjané ako prvý a druhý stupeň nosiča ''UR-200''. Ako štvrtý stupeň, označovaný ako ''urýchľovací stupeň'', boli neskôr vyvinuté rôzne stupne, čo vytvára veľmi flexibilnú stavebnicu s rôznymi výkonnostnými parametrami podľa potreby.
 
Prvá rozmerová maketa UR-500 na odskúšanie pozemného vybavenia vzletových rámp bola na kozmodróm Bajkonur dodaná [[24. júl]]a [[1964]]. O rok neskôr, [[16. júl]]a [[1965]] úspešne vzlietol prvý exemplár štvorkusovej prototypovej série [[Proton (dvojstupňová nosná raketa)|dvojstupňovej verzie]] rakety UR-500, ktorý vyniesol na nízku obežnú dráhu vedeckú družicu [[Proton 1]] s hmotnosťou 12,2  tony, ktorá dala nosiču jeho neskoršie verejné meno. Ďalšie tri prototypy s rovnakým nákladom vzlietli v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov; z toho jeden štart skončil neúspechom.
 
Kompletná trojstupňová verzia ''Proton-K'', alebo ''UR-500K'' čiže ''8K82K'' bola po prvýkrát nasadená na vypustenie vedeckej družice Proton 3 s hmotnosťou 16  ton dňa [[16. november|16. novembra]] [[1968]]. Bola tiež použitá pri štarte [[19. apríl]]a [[1971]] na vynesenie prvej ruskej kozmickej stanice [[Saľut 1]] (hmotnosť 18,5  tony). V modernejších verziách potom slúžila na vynášanie ďalších staníc z radu Saľut, na vynesenie základného bloku družicovej stanice [[Mir]] a jej rozširujúcich modulov aj na vynesenie modulov [[Zarja]] a [[Zvezda]] [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS)]].
 
Je zaujímavé, že štvorstupňová verzia ''Proton-K Blok-D'' čiže ''8K82K/11S82'' s urýchľovacím stupňom ''D'' bola nasadená omnoho skôr; [[10. marec|10. marca]] [[1967]] vyniesla na veľmi eliptickú dráhu maketu mesačnej kozmickej lode typu ''Sojuz 7K-L1P'' pod krycím názvom ''Kosmos 146''.
 
V súčasnosti sa používajú ako varianty ''Proton-K'', tak aj zmodernizovaný ''Proton-M'' v kombinácii s urýchľovacími stupňami ''DM'' alebo ''Briz'' na vynášanie stacionárnych družíc a to aj pre zahraničných zákazníkov. V roku 2012 sa plánuje úplné nahradenie rakiet Proton-K raketami Proton-M a neskôr (po roku 2015) sa má celá rodina Proton nahradiť úplne novými raketami typu [[Angara (nosná raketa)|Angara]].