Tritón (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Objavil ho v roku [[1846]] britský astronóm [[William Lassell]] iba 17 dní po objave samotného Neptúna. Pomenovaný bol po synovi [[Poseidón]]a (Neptúna), vládcu morí, [[Tritón]]ovi. Zatiaľ bol preskúmaný iba jedinou [[planetárna sonda|sondou]], a to [[Voyager 2|Voyagerom 2]] v roku [[1989]]. – tietoTieto pozorovania priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac je sám teda zrejme veľmi ([[kryovulkanizmus|kryovulkanicky]]) aktívny. Objavil ho v roku [[1846]] britský astronóm [[William Lassell]] iba 17 dní po objave samotného Neptúna. Pomenovaný bol po synovi [[Poseidón]]a (Neptúna), vládcu morí, [[Tritón]]ovi.

Triton má asi o 40 % väčšiu hmotnosť ako [[Pluto]], najväčší objekt [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]. Aj jeho vlastnosti sú prekvapivo podobné vlastnostiam Pluta – predpokladá sa, že zhruba 25 % tvorí [[ľad]] a zvyšok [[hornina]] s výrazným podielom [[kov]]ov. Jeho [[jadro planéty|jadroJadro]] Tritona tvorí až 2/3 jeho celkovej hmotnosti, čo je najviac zo všetkých [[mesiac (družica)|satelitov]] s výnimkou [[Io (mesiac)|Io]] a [[EuropaEurópa (mesiac)|EuropyEurópy]]. Na povrchu sa nachádza množstvo zamrznutého [[dusík]]a a asi aj vodného [[ľad]]u; je pravdepodobné, že mnoho kilometrov hrubý plášť mesiaca je tvorený práve z ľadu. Existencia [[oceán]]u ukrytého pod ním je diskutabilná, ale ak by dochádzalo napr. k [[Slapová sila|slapovému zahrievaniu]] gravitáciou Neptúna, nemožno ju vylúčiť. Oceán by potom mohol byť hostiteľom teoretických primitívnych foriem [[mimozemský život|života]].

Triton je síce menší ako [[Mesiac]] [[Zem]]e, napriek tomu si dokáže udržať [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. To je spôsobené hlavne tým, že teploty na Tritone sú veľmi nízke a [[tepelný pohyb]] molekúl neprekoná [[úniková rýchlosť|únikovú rýchlosť]]. Tá je {{km|1.455|m}}/s. Triton je jediný Neptúnov mesiac ktorý bol dostatočne hmotný na to, aby ho jeho [[gravitácia]] sformovala do tvaru [[guľa|gule]].

Tritonova [[obežná dráha]] leží medzi skupinou malých vnútorných [[prográdna dráha|prográdne]] obiehajúcich mesiacov a vonkajších malých prográdne aj retrográdne obiehajúcich družíc. Neobyčajný retrográdny pohyb mesiaca viedol k špekuláciám, že Triton nevznikol na [[obežná dráha|obežnej dráhe]]orbite Neptúna, ale bol planétou iba zachytený. V súčasnosti obieha po takmer [[kruh]]ovej dráhe, čo je na retrográdne obiehajúci mesiac veľmi nezvyčajné. Predpokladá sa, že pôvodná dráha bola oveľa [[excentricita|výstrednejšia]]. V súčasnosti je excentricita dráhy taká nízka, že sa prejavuje až na 16.-tom desatinnom mieste.<ref>http://www.oknavesmiru.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=164&Itemid=63</ref> V terajšej vzdialenosti {{km|354800|m}} od centra planéty Triton obieha asi miliardu rokov. Ide o relatívne nízku dráhu, kvôli ktorej je mesiac vystavený pôsobeniu [[slapová sila|slapových síl]] planéty. Tie v ňom vytvárajú [[teplo]] potrebné pre [[vulkanizmus]]. Triton sa po [[špirála|špirále]] pomaly blíži k planéte, do ktorej narazíby mal podľa výpočtov naraziť v priebehu nasledujúcich 100 miliónov rokov.

Triton je jediná veľká družica v slnečnej sústave, ktorá má retrográdnu dráhu. Tento fakt spolu s vysokým sklonom rotačnej osidráhy priviedol vedcov na myšlienku, že Triton bol pôvodne [[transneptúnsky objekt|transneptúnskym objektom]] obiehajúcim okolo Slnka, ktorý Neptún gravitačne zachytil. Niektorí autori dokonca usudzujú, že Triton obiehal Slnko s hmotnostne porovnateľným spoločníkom, s ktorým utváral [[binárna planétka|binárnu planétku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref> Známou dvojplanétkou je napríklad trpasličia planéta Pluto a jeho veľký [[Cháron (mesiac)|mesiac Charon]] spolu s menšími mesiacmi [[Nix (mesiac)|Nix]], [[Hydra (mesiac)|Hydra]], Styx a Kerberos.

Mesiac nemá vlastné [[magnetické pole]]. Prechádza [[radiačné pásy|radiačnými pásmi]] Neptúna, v ktorých sa nachádzajú elektricky nabité častice. Tie pri kontakte s hornými vrstvami atmosféry vyvolávajú [[polárna žiara|polárnu žiaru]].

Triton je od Slnka najvzdialenejší mesiac s atmosférou. Tá je riedka a zložená hlavne z [[dusík]]a a [[metán]]u. Pretože je povrchová [[teplota]] (-235&nbsp;°C) Slnkom ožarovanej pologule nižšia ako teplota topenia týchto dvoch plynov (dusík -210&nbsp;[[stupeň Celzia|°C]] a metán -182&nbsp;°C pri pozemskom tlaku), vyparovanie a prísun dvoch najzákladnejších zložiek atmosféry z povrchu je nepatrný. [[Atmosférický tlak]] preto dosahuje len stotisícinu (podľa iného zdroja sedemdesiattisícinu<ref name="astro.cz" >http://planety.astro.cz/neptun/11/</ref>) pozemského tlaku. Voľný dusík vzniká z [[amoniak]]u, ktorý na povrch mesiaca preniká zvnútra a tam sa rozkladá tak rýchlo, že v atmosfére tvorí amoniak už len nepatrnú časť. Dusík po uvoľnení v chladnejších vrstvách atmosféry opäť zamŕza a padá na povrch mesiaca v podobe snehu. Pozorovania z [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho ďalekohľadu]] (HST) v [[90. roky 20. storočia|90-tych]] rokoch ukazujú, že Triton sa postupne otepľuje. To vedie k [[sublimácia|sublimácii]] zmrznutého dusíka a postupnému zahusťovaniu atmosféry. Z meraní HST vyplynulo, že atmosférický tlak sa od preletu sondy Voyager 2 v roku 1989 minimálne zdvojnásobil,<ref name="Kozmos1998">{{cite journal

Merania v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej oblasti spektra]] ukázali v atmosfére tiež prítomnosť [[vodík]]a. Ten sa však postupne z atmosféry vytráca, pretože teleso nemá dostatočnú [[gravitácia|gravitáciu]] na jeho udržanie. Vodík vzniká tiež ako produkt rozkladu amoniaku. Ďalší spôsob vzniku molekulárneho vodíka je rozklad metánu na [[uhľovodík]]ové zlúčeniny. Tie potom vytvárajú v atmosfére mraky a [[smog]]. Slabý zákal atmosféry je spôsobený časticami s veľkosťou 0,1&nbsp;mikrometra, ktoré vznikajú pôsobením [[ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]] na metán.<ref name="Kleczek">{{Cite book

Povrchová teplota mesiaca jedosahuje len 38 [[Kelvin|K]] (-235&nbsp;°C). Za takýchto nízkych teplôt je vodný ľad neobyčajne pevný, porovnateľný s [[oceľ]]ou. Celkové albedo je 0,7, z čoho vyplýva, že jeho povrch odráža dvakrát viac slnečného svetla ako povrch [[Zem]]e. To sa odrážaprejavuje aj na [[zdanlivá magnitúda|zdanlivej magnitúde]] mesiaca, ktorá jemá hodnotu 13,6. Napriek omnoho väčšej vzdialenosti od Slnka je Triton jasnejší než ktorýkoľvek [[mesiace Urána|mesiac Urána]].

Triton je viac než tridsaťkrát vzdialenejší od Slnka, než Zem, preto štúdium procesov, ktoré na ňom prebiehajú, nie je pre astronómov ľahká úloha. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], pred preletom jedinej sondy Voyager 2 okolo mesiaca, sa objavili prvé teoretické modely jeho atmosféry. Tieto modely predpokladali, že atmosférický tlak na Tritone bude porovnateľný s tlakom na [[Mars]]e (tento údaj sa ukázal po prieskume sondou Voyager 2 ako značne nadhodnotený).

Pozorovania [[zákryt]]ov hviezd Tritonom v nasledujúcich rokoch vedci dokázali, že tlak v atmosfére postupne narastá. Detailnejší výskum umožnilo až pozorovanie [[spektrograf]]om CRIRES (Cryogenic High-Resolution Infrared Echelle Spectrograph) na [[Very Large Telescope|VLT (Very Large Telescope)]]. Už prvé analýzy údajov, ktoré spektrograf získal v roku 2010, ukázali, že v atmosféreatmosféra jeobsahuje [[oxid uhoľnatý]]. Zároveň sa podarilo po prvýkrát zo Zeme detegovať na tomto mesiaci metán. Podľa týchto meraní stúpol tlak na Tritone od preletu sondy Voyager 2 asi štyrikrát, čo je spôsobené príchodom leta a postupnou sublimáciou prchavých prvkov z povrchu mesiaca do jeho atmosféry. Aktuálny atmosférický tlak sa pohybuje medzi 40 – 65 mikrobarmi, čo je asi 20 000-krát nižší tlak než na povrchu Zeme.<ref name="Metanova obloha" >{{Citácia elektronického dokumentu