Fryderyk Chopin: Rozdiel medzi revíziami

Chopinov otec bol francúzsky [[Vysťahovalectvo|emigrant]], matka pochádzala zo schudobneného [[Šľachta|šľachtického]] rodu z Poľska. Frédéric Chopin prežil krásne detstvo vo Varšave. V roku [[1816]] sa začal učiť hru na klavíri u Čecha [[Vojtěch Živný|Vojtěcha Živného]] a už v siedmich rokoch sa pokúšal o svoje prvé skladby. Od roku [[1822]] bol žiakom varšavského [[Lýceum|lýcea]] a medzi rokmi [[1826]]–[[1829]] sa učil u Józefa Elsnera hudobnú teóriu na konzervatóriu. Potom vyšla tlačou jeho prvá skladba ''Klavírne„Klavírne rondo c moll''moll“. Po škole slávil úspech koncertovaním vo Viedni, Prahe, Tepliciach a Drážďanoch. V roku [[1830]] opustil Poľsko a vydal sa do Viedne. Jeho umenie, šarm, prenikavá inteligencia a vybrané spôsoby k nemu pútali pozornosť spoločnosti. V roku [[1831]] sa presídlil do Paríža, kde pôsobil tiež ako učiteľ hudby. Nadviazal tu vzťah s [[George Sandová|George Sandovou]], ale zostal až do konca života slobodný. V rokoch [[1838]]–[[1839]] sa zdržiaval na [[Malorka|Malorke]] ([[George Sandová]] jeden z ich pobytov líčila v ''Zime„Zime na Malorke''Malorke“), kde ťažko ochorel [[Pľúca|pľúcnou]] chorobou. Často sa zdržiaval v [[kúpele|kúpeľoch]] po celej [[Európa|Európe]], v roku [[1848]] cestoval aj po Anglicku a Škótsku. [[tuberkulóza|Tuberkulóze]] podľahol 17. októbra 1849 v Paríži. Tu je pochovaný, jeho srdce v striebornej schránke je však uložené vo Varšave. Na Chopinovu počesť sa vo Varšave konajú [[Chopinova medzinárodná klavírna súťaž|medzinárodné súťaže mladých klaviristov]].

Chopinovým prvým učiteľom klavírnej hry bol v rokoch 1816{{--}}1822 Čech [[Vojtěch Živný]], v Poľsku písaný ako ''Wojciech Żywny''.<ref>[http://www.washington.polemb.net/sites/LostART/259.htm Ambroży Mieroszewski's portrait [[Wojciech Żywny|of Wojciech Żywny]], 1829].</ref> Hoci už ako mladík svojho učiteľa prekonal, vždy sa neskôr o Živnom vyjadroval s úctou. Vo veku sedmich rokov ''Szopenek'' absolvoval svoje prvé verejné vystúpenia a čoskoro si vyslúžil zrovnanie s [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartom]] a [[Ludwig van Beethoven|Beethovenom]].<ref name = "wrjnnn"/>. Vo veku ôsmich rokov predviedol pod vedením Živného klavírny koncert českého skladateľa [[Vojtěch Jírovec|Vojtěcha Jírovca]].<ref name = "CT">{{Citácia elektronického dokumentu

V čase puberty, počas prázdninového pobytu v dedine [[Szafarnia]] v Kujavsko—pomorskom vojvodstve, kde bol hosťom [[Antoni Radziwiłł|A. Radziwiłła]], sa Chopin zoznámil s ľudovou hudbou, ktorej motívy často neskôr použil vo svojich skladbách. V jeho dopisochlistoch z týchto prázdnin (známe „Szafarnia Courier“) sa prejavil jeho literárny talent.<ref name = "rxpvow"/>

Chopin v Paríži zriedka vystupoval verejne. V neskorších rokoch usporadúval ojedinelé výročné koncerty v ''Salle Pleyel'' s kapacitou asi 300 miest. Oveľa častejšie hrával v salónoch aristokracie a umeleckej a literárnej elity. Najviac však preferoval hru v svojom vlastnom apartmáne pre malé skupinky svojich priateľov. Jeho chatrné zdravie ho odradzovalo od usporadúvania turné, a okrem výnimočne usporiadaný koncert v [[Rouen]], zriedkakedy opúšťal Paríž.<ref name = "xjsgfg"/> Jeho vysoký príjem za vyučovanie a kompozície ho oslobodil od nutnosti koncertného vystupovania, ku ktorému mal prirodzenú nechuť.<ref name = "rjsfih"/> Arthur Hedley uvádza že: „Ako pianista si Chopin získal výnimočnú reputáciu najvyššieho rádu na základe minimálneho počtu verejných vystúpení — asi 30 za celý jeho život.“<ref name="ReferenceA">[[Arthur Hedley|Hedley]], ''[[Encyclopaedia Britannica]]'', s. 264.</ref>

Riku [[1835]] Chopin navštívil [[Karlovy Vary]], kde sa naposledy vo svojom živote stretol so svojimi rodičmi. Na spiatočnej ceste cez [[Sasko]] sa stretol so svojim starým priateľom z Varšavy, Wodzińskim. Tu sa tiež stretol s jeho dcérou Máriou, teraz šestnásťročnou, ktorú poznal o päť rokov skôr v Poľsku, a do nej sa ako do okúzľujúcej, umelecky nadanej, inteligentnej mladej dámy zamiloval.<ref>Mária urobila skicy Chopinovej hlavy pri hre na klavír a rozhovor, potom ho posadila, aby mohla vytvoriť akvarel. Je to jeden z najlepších dochovaných Chopinových portrétov, skladateľ tu vypadá odpočinutý, zamyslený a pokojný.“ [[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', s. 137.</ref> Nasledujúceho roku, v septembri 1836, keď sa Chopin vracal cez [[Drážďany]] z dovolenky, ktorú s Wodzińskými strávil v [[Mariánské Lázně|Mariánských Lázních]] ponúkol Márii sobáš. Ona prijala a jej matka, kňažná Wodzińská zvolila, ale Máriin nízky vek a Chopinovo chatrné zdravie (v zime 1835/36 bol tak chorý, že sa Varšavou šírila fáma, že zomrel) odsunuli sobáš na neurčito. Zasnúbenie zostalo neverejným a sobáš sa nakoniec nekonal. Chopin neskôr vložil korešpondenciu s Máriou a jej matkou do veľkej obálky, na ktorú po poľsky napísal ''„Moja bieda“'' („Môj žiaľ“).<ref name = "xjsgfg"/>

Neskô toho rána urobil Auguste Clésinger Chopinovu posmrtnú masku a odliatok jeho ruky. Pred pohrebom, zhodne s Chopinovym posledným želaním (súvisiacim s jeho obavou, že bude pochovaný zaživa), bolo jeho srdce vybraté a uložené do liehu. Jeho sestra neskôr odviezla srdce v urne do Varšavy, kde bolo uložené do piliera Chrámu Svätého kríža na Krakovskom predmestí, pod citátom z biblie ([[Matúš (apoštol)|Matúš]]: "''Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce." Mt 6,21''). Chopinovo srdce tu je uložené dodnes, ale v čase [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] kedy bol chrám zničený počas [[varšavské povstanie|varšavského povstania]], bolo uložené na bezpečnom mieste. Kostol stojí neďaleko miesta kde žil Chopin naposledy pred odjazdom z Poľska – Paláca Krasinských na Krakovskom predmestí.