Alfred Nobel: Rozdiel medzi revíziami

AlfrédAlfred Nobel mal súkromných učiteľov a vo svojich 17 rokov hovoril plynule [[švédčina|švédsky]], [[ruština|rusky]], [[francúzština|francúzsky]], [[angličtina|anglicky]] a [[nemčina|nemecky]]. Mal široké záujmy. Zaujímal sa najmä o poéziu, literatúru, ale aj chémiu a fyziku. Na prianie svojho otca sa vybral do sveta, aby si rozšíril vedomosti, získal skúsenosti a zdokonalil sa v chemickom inžinierstve. Neskôr sa mal vrátiť a pomáhať mu v podniku. Počas dvoch rokov navštívil [[Švédsko]], [[Nemecko]], [[Francúzsko]] a [[Spojené štáty|USA]]. V Paríži pracoval v súkromných laboratóriách známeho chemika, profesora [[Théophile-Jules Pelouze|Peluoza]]. Tam sa tiež zoznámil s mladým talianskym chemikom [[Ascanio Sobrero|Ascaniom Sobrerom]], vynálezcom technológie výroby vysoko výbušnej kvapaliny nitroglycerínu. Začal sa tým zaoberať a lákala ho predstava praktického využitia.

V roku [[1852]] sa na žiadosť svojho otca vrátil do podniku, aby otcovi pomohol. Po skončení krymskej vojny bola opäť firma na pokraji bankrotu. V roku [[1863]] sa časť rodiny opäť vrátila do Švédska, kde ich otec založil továreň na výrobu [[nitroglycerín]]u v mestečku [[Heleneborg]]. O rok neskôr sa stala nehoda, došlo k výbuchu v továrni a o život prišlo niekoľko ľudí vrátane mladšieho AlfrédovhoAlfredovho brata. Ich [[otec]] to neuniesol a následne nato umrel. Po tejto udalosti začal mať AlfrédAlfred výčitky svedomia ohľadom výbušnín.

AlfrédAlfred bol síce hlboko otrasený, ale stále ho lákala túžba podmaniť si silu nitroglycerínu. Neodradil ho ani zákaz švédskej vlády postaviť opäť [[továreň]]. Svoju experimentálnu činnosť presunul na starú [[loď]] ukotvenú v strede jazera. Nezanedbával pritom bezpečnosť. V roku [[1867]] začala jeho [[firma]] [[Alfred Nobel & Co]] vyrábať výbušninu pod názvom [[dynamit]]. Tým sa odštartovala jeho kariéra vynálezcu. Čoskoro bol po dynamite veľký dopyt.

AlfrédAlfred Nobel založil továrne a laboratóriá v 20 krajinách 5 [[kontinent]]ov. Jeho patent zakúpilo množstvo vlád, pretože šetril mnoho peňazí. Stal sa jedným z najbohatších ľudí na svete. Žil v [[Paríž]]i, ale prakticky bol stále na cestách a nemal súkromný život. Nikdy sa neoženil. Udržiaval veľmi priateľský vzťah s rakúskou kňažnou Berthou von Suttner, ktorá mu na krátko robila asistentku. Bola v roku 1905 odmenená [[Nobelova cena za mier|Nobelovou cenou za mier]]. K jeho ďalším objavom patrila výbušná želatína (nie tá na tortu z roku [[1875]]), ktorá tvorila základ všetkých druhov strelného prachu.

AlfrédAlfred Nobel nenávidel vojny, a aj keď bol sprvoti presvedčený o tom, že práve dynamit je poistkou proti vojne, mýlil sa. Čím ďalej tým viac bol sužovaný výčitkami a aj pochybnosťami, pretože vedel, že jeho vynález bol zneužitý na vojenské konflikty. Mal kardiologické problémy a bol prepracovaný, a preto zostavil v Paríži [[27. november|27. novembra]] [[1895]] [[testament]]. Na ďalší rok [[10. december|10. decembra]] [[1896]] umrel v [[taliansko]]m meste [[San Remo]].

[[Nobelova cena|Nobelove ceny]] sa udeľujú 10. decembra., v deň úmrtia A. Nobela, v Štokholme a zároveň v Osle. Jej súčasťou sú prednášky laureátov Nobelovej ceny.

Obrovskú senzáciu vyvolal testament AlfrédaAlfreda Nobela. Toto je jeho skrátená verzia:

:''S celým mojím zostávajúcim realizovateľným majetkom bude naložené takto: Kapitál vložený vykonávateľom môjho závetu do bezpečných cenných papierov dá základ fondu, z ktorého úrokov budú každoročne odmeňovaní tí, ktorí v uplynulom roku preukázali ľudstvu najväčší úžitok. Úroky nech sú rozdeľované na päť rovnakých častí, z ktorých jedna pripadne tomu, kto urobil najdôležitejší vynález alebo objav v oblasti fyziky; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší chemický objav alebo zdokonalenie; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší objav v oblasti fyziológie alebo medicíny; jedna časť tomu, kto vytvoril v literatúre vynikajúce dielo s ušľachtilou myšlienkou; a jedna časť tomu, kto vykonal najviac pre zblíženie národov a zrušenie či zmenšenie armád alebo sa zaslúžil o usporiadanie a podporu mierových kongresov. Ceny za fyziku a chémiu budú udeľované Švédskou akadémiou vied, ceny za fyziologické alebo lekárske práce Karolínskym inštitútom v Štokholme, za literatúru Akadémiou v Štokholme a ceny popredným obrancom mieru päťčlenným výborom, ktorý zvolí nórsky parlament. Je mojou vyslovenou vôľou, aby sa pri udeľovaní cien nebral žiadny ohľad na národnosť a cenu obdržal ten najzaslúžilejší, nehľadiac na to, či je Škandinávec, alebo nie.''

Svojím závetom poveril švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Jeho [[testament]] vtedy pritiahol pozornosť celého sveta. Množstvo ľudí tiež kritizovalo medzinárodný charakter cien, presadzovali obmedzenie len na Švédsko. Ale to by sa v žiadnom prípade nehodilo k postave svetoobčana, akým AlfrédAlfred Nobel nepochybne bol. Vyriešenie pozostalostí sa natiahlo do roku [[1900]], pretože niektorí jeho dediči sa snažili spochybniť platnosť testamentu. Nastali problémy taktiež s tým, ktoré je skutočné bydlisko Nobela a váhavému postoju inštitúcií, ktoré mali podľa testamentu prevziať zodpovednosť za udelenie cien a peňazí.