Bitka na Kosovom poli: Rozdiel medzi revíziami

 

== Situácia pred bitkou ==

V polovici 14. storočia bolo najmocnejším a najvýznamnejším štátom na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] [[Srbsko|Srbské cárstvo]]. Roku [[1352]] boli však Srbi porazení [[Osmanská dynastia|Osmanmi]], [[Turecko|tureckým]] kmeňom z [[Bitýnia|Bitýnie]], ktorý si na pomoc privolal [[Byzantská ríša|byzantský ''autokrator'']] [[Ioannes Kantakuzenos]].<ref>''Vládcové v Evropě 3'', str. 144</ref><ref>''Dějiny středověké Evropy'', str. 329</ref><ref>''Dějiny Turecka'', str. 32</ref>{{#tag:ref|V Byzantskej ríši zúrila v rokoch 1341/1342 - 1354 občianska vojna medzi priaznivcami mladého legitímneho cisára Ioanna V. Palaiologa, za ktorého spravovala ríšu jeho matka Anna Savojská, a priaznivcami vojvodcu Ioanna Kantakuzena, predtým vrchného veliteľa armády.</ref> Kantakuzenos začal nadväzovať s Turkami kontakty, ktoré sa ríši neskôr stali osudnými.<ref>''Dějiny Bulharska'', str. 126-127</ref> Najskôr Kantakuzenovi pomáhal ajdinský emir Önür, neskôr však samotní Osmani (emir Orhan so svojim synom Sulejmanom).<ref>''Pád Konstantinopole'', str. 33</ref> Osmani sa práve v bitke roku 1352 pričinili o porážku Srbov.<ref>''Dějiny Bulharska'', str. 128</ref>|group = "pozn."}} Toho roku ([[1352]]) obsadili pevnosť Tzympe a o dva roky neskôr ([[1354]]) dobyli vojská osmanského [[Emir|emira]] [[Orhan|Orhana]] (Orchana) prístav [[Gallipoli]].<ref name="ds87">''Dějiny Srbska'', str. 87</ref> Keď však na sklonku roka [[1355]] zomrel cár [[Štefan Dušan]], rôznorodá srbská ríša sa začala rozpadať. Tým sa štát stal oveľa menej obranyschopným, než bol za Dušanovej éry.<ref>''Dějiny Byzance'', str. 323</ref> Okrem Srbska a Byzancie sa do ťažkej situácie dostalo aj Bulharsko, kde cár [[Ivan Alexander]] ([[1331]] - [[1371]])<ref>''Dějiny Bulharska'', str. 122</ref> odovzdal vládu v časti ríše svojmu synovi [[Ivan Stracimir|Ivanovi Stracimirovi]] a Osmani naďalej postupovali na Balkán; roku [[1359]] dokonca obliehali [[Konštantínopol]], sídelné mesto byzantských cisárov, a roku [[1361]] dobyli Didymoteichos.{{#tag:ref|Možno bolo dočasne tiež hlavným mestom osmanskej ríše.<ref>''Bulharsko do 1396'', str. 220</ref>|group = "pozn."}} Orhanov druhorodený syn [[Murad I.]] {{#tag:ref|Orhanov starší syn Süleyman, ktorý velil obliehaniu Gallipoli, zomrel r. 1357, snáď na následky zranení, ktoré utrpel po páde z koňa.<ref>''Pád Konstantinopole'', str. 34</ref>|group = "pozn."}} pochopiteľne pokračoval vo výbojoch svojho otca: v 60. rokoch [[14. storočie|14. storočia]] sa zmocnil takmer celej [[Trácia (historické územie)|Trácie]]<ref name="db130">''Dějiny Bulharska'', str. 130</ref> a najneskôr roku [[1371]] sa Turci zmocnili [[Edirne|Adrianopol]], kam Murad z [[Malá Ázia|maloázijskej]] [[Bursa|Bursy]] presunul svoje sídlo.