Hornský mys: Rozdiel medzi revíziami

'''MysHornský Hornmys''' alebo '''Horn'''<ref>''Všechno o Zemi'' – kolektiv autorů, Reader's Digest Výběr, Praha, 1998. Str.&nbsp;246.</ref> ({{V jazyku|spa|''Cabo de Hornos''}}) je najjužnejší [[mys]] [[Čile|čílskejčilskej]] časti [[Súostrovie|súostrovia]] [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňová zem]] a je bežne považovaný za najjužnejší mys [[Amerika (svetadiel)|amerického kontinentu]]. Bol pomenovaný podľa holandského mesta [[Hoorn]].

Po mnoho rokov bol považovaný za hlavný míľnik pri plavbe z [[Atlantický oceán|Atlantického]] do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Počas storočí získal povesť veľmi nebezpečného miesta pre lodnú dopravu z dôvodov častých silných búrok, mohutného vlnobitia, mocných prúdov a prítomnosti plávajúcich ľadovcov. Po otvorení [[Panamský prieplav|Panamského prieplavu]] v roku [[1914]] sa veľmi zredukovala potreba lodnej dopravy okolo mysuHornského Hornmysu.

[[Súbor:Caphorn1.en.svg|thumb|Hermitské ostrovy s ostrovom Hornos, v ktorého najjužnejšej časti sa mys nachádza.]]

[[Súbor:CapeHorn_ASTER_2005sep20.jpg|thumb|Hermitské ostrovy (v strede) a mysHornský Hornmys (dolný pravý roh), pohľad z obežnej dráhy.]]

Mys Horn sa nachádza na najjužnejšom mieste ostrova [[Isla Hornos]] v skupine [[Hermitské ostrovy|Hermitských ostrovov]], v južnej časti súostrovia [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňová zem]].<ref name="nautweb">[http://www.nautica.it/charter/capehorn.htm ''Cape Horn the Terrible''], Paolo Venanzangeli; from Nautical Web.</ref><ref>[http://www.capehorn-pilot.com/immagini/Charts/10.7%20Cabo%20de%20Hornos.htm ''Cabo de Hornos''], Mariolina Rolfo and Giorgio Ardrizzi, ''Patagonia and Tierra del Fuego Nautical Guide'', Editrice Incontri Nautici, 2004. ISBN 88-85986-34-X</ref>

Svojou polohou vymedzuje severný okraj [[Drakov prieliv|Drakovho prielivu]], oddeľujúceho [[Južná Amerika|Južná Ameriku]] od [[Antarktída|Antarktídy]]. [[Poludník]] prezerajúci mysomHornským Hornmysom určuje hranicu medzi Atlantickým a Tichým oceánom.<ref>[http://ioc.unesco.org/oceanteacher/OceanTeacher2/01_GlobOcToday/03_GeopolOc/s23_1953.pdf ''Limits of Oceans and Seas'']. International Hydrographic Organization Special Publication číslo. 23, 1953.</ref>

Mys Horn bol pôvodne nazývaný holandským názvom ''Kaap Hoorn'', na počesť holandského mesta Hoorn, avšak v priebehu storočí sa vžil medzi námorníkmi jednoduchý názov ''Horn''.<ref>Dallas Murphy,''Rounding the Horn'', Basic Books, 2004. ISBN 0-465-04759-9</ref>

MysHornský Hornmys je všeobecne považovaný za najjužnejší mys Južnej Ameriky, avšak skutočný najjužnejší bod súvislej pevniny [[Amerika (svetadiel)|amerického kontinentu]] je [[mys Froward]] na [[Brunšvický poloostrovpolostrov|Brunšvickom polostrove]].<ref>[http://www.lib.mq.edu.au/all/journeys/places/placesg_k.html ''Journeys in Time: Places''], Macquarie University Library, 2004.</ref>

Ohňová zem je od americkej pevniny oddelená [[Magalhaesov prieliv|MagellanovýmMagalhaesovým prielivom]].

Na druhej strane prielivu, 56 kilometrov na severozápad od Hornského mysu Horn, na ostrove [[Hoste (ostrov)|Hoste]], sa nachádza ''nepravý mys Horn'', ktorý bol často zamieňaný za Hornský mys Horn a táto chyba navigácie bola príčinou niekoľkých stroskotaní lodí.<ref>[http://www.victory-cruises.com/cape_horn.html ''Cape Horn''], ''Victory Cruises'', 2005.</ref>

Podnebie v oblasti Hornského mysu Horn je všeobecne chladné, čo zodpovedá zemepisnej šírke. Na okolitých ostrovoch sa nenachádza žiadna meteorologická stanica. Štúdia z rokov 1882-1883 zistila priemerné ročné zrážky 1 357 milimetrov a priemernú ročnú teplotu 5,2°C. Bola zaznamenaná priemerná rýchlosť vetra 30 kilometrov za hodinu.<ref>[http://www.americanarachnology.org/JoA_free/JoA_v13_n3/JoA_v13_p311.pdf '' Opiliones from the Cape Horn Archipelago''], James C. Cokendolpher and Dolly Lanfranco L.; Texas Tech University, 1985.</ref> Súčasné teplotné záznamy pre [[Ushuaia]], 146 kilometrov severne od Hornského mysu Horn ukazujú, že letné (január-február) priemerné teploty sa pohybujú v rozmedzí od 5°C do 14°C. V zime (júl) sú teploty v priemere od -2°C do 2°C.<ref>[http://www.wunderground.com/NORMS/DisplayIntlNORMS.asp?CityCode=87938&Units=both ''Ushuaia: Monthly Normals''], from Weather Underground.</ref>

[[Súbor:Drake_passage.png|thumb|Južná oblasť Južnej Ameriky vrátane mysuHornského Hornmysu, Drakovho prielivu a Južných Shetland.Shetlandov]]

[[Súbor:Cape_Horn_station-650px.jpg|thumb|Budovy stanice majáku na myseHornskom Horn.myse]]

RokuV roku [[1525]] loď ''San Lesmes'' pod velením Francisca de Hoces, člena expedície Loaísa, bola zahnaná víchricou na juh pred atlantický koniec MagellanovhoMagalhaesovho prielivu a dosiahla 56° južnej šírky. Členovia výpravy sa domnievali, že dosiahli južný koniec americkej pevniny.

V septembri roku [[1578]] [[Francis Drake|Sir Francis Drake]], počas svojej plavby okolo sveta, preplával prielivom do Tichého oceánu. Predtým, než mohol pokračovať v plavbe na sever, bola jeho loď zasiahnutá búrkou a bola zahnaná na juh Ohňovej zeme, kde našiel otvorené more a zistil tak jednak, že Ohňová zem sú len ostrovy a ak existuje južnejší väčší kontinent, je oveľa ďalej, než sa doteraz predpokladalo. Drake nechceným odchýlením sa na juh tiež objavil druhú cestu z Atlantiku do Tichého oceánu, ale tento objav nebol sprvu využívaný a lode do Tichomoria plávali MagellanovýmMagalhaesovým prielivom.

Začiatkom 17. storočia [[Holandská východoindická spoločnosť]] získala monopol na všetku holandskú dopravu MagellanovýmMagalhaesovým prielivom. Výsledkom bola snaha o nájdenie alternatívnej cesty do Tichého oceánu. Holandský obchodník [[Jacob Le Maire]] spolu s navigátorom Willemom SchoutenSchoutenom sa rozhodli preveriť Drakeov objav novej cesty do Tichého oceánu a hodlali vyplávať na juh od Ohňovej zeme. S pomocou predstaviteľov holandského mesta Hoorn vypravili v máji [[1615]] dve lode, ''Eendracht'' a ''Hoorn''. Loď ''Hoorn'' bola nešťastne zničená v [[Patagónia|Patagónii]], ale ''Eendracht'' v januári [[1616]] preplávala prielivom dnes nazývaným [[Le Maire]] a námorníci objavili na juhu doposiaľ neznámy, vysoký ostrov, ktorého južný mys pomenovali ''Kaap Hoorn'', na počesť mesta, ktoré výpravu podporilo.

Extrémne poveternostné podmienky a silné morské prúdy v okolí mysuHornského Hornmysu spôsobili, že hoci táto nová cesta do Tichého oceánu bola veľmi často používaná, nebola [[Antarktída]], vzdialená len 650 km od Drakovho prielivu, ďalších takmer 200 rokov objavená.