Bonifác VIII.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklepy |
navyše |
||
Riadok 41:
Konflikt Bonifáca VIII. a Filipa IV. ako predstaviteľov duchovnej a svetskej moci mal pôvod v neúmerných finančných požiadavkách francúzskeho kráľa. Okrem obrovských výdavkoch potrebných k chodu kráľovského dvora, pre štátnu pokladnicu veľkou finančnou záťažou boli výdavky na armádu. Keď Filip IV. v roku 1294 vyhlásil vojnu [[Anglicko|Anglicku]], požadoval na krytie vojenských výdavkov zavedenie zvláštnej dane, ktorá sa mala vzťahovať aj na duchovenstvo. Tým zdôraznil, že odteraz ruší súhlas Ríma pre zdanenie duchovných, ktorý bol dovtedy potrebný. Pápež Bonifác VIII. sa postavil na obranu kléru. V zvláštnej bule ''Clericus laicos'' z roku 1296 ostro vystúpil proti tomuto opatreniu, zakázal zdaňovať cirkevných predstaviteľov bez povolenia kúrie a pohrozil cirkevnými trestami všetkým, ktorí pápežský zákaz nebudú rešpektovať. Filipovou odpoveďou bol zákaz vývozu zlata a striebra z Francúzska za hranice, čím kráľ sledoval najmä ekonomické oslabenie Ríma. Bonifác, uvedomiac si, že stratil veľmi výnosný zdroj príjmov, v nasledujúcom roku vydal novú bulu - ''Romana Mater'' -, ktorou zmiernil ostrý tón predchádzajúcej buly. V nej povolil dobrovoľné príspevky duchovných, ktoré odteraz nepotrebujú pápežov súhlas. Ako „prejav dobrej vôle“ a spečatenie dočasného mieru medzi Svätou stolicou a Francúzskom 11. augusta 1297 kanonizoval Filipovho starého otca [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovíta IX.]]
Bonifácov pontifikát prebiehal na prelome dvoch storočí. Pri tejto príležitosti pápež vyhlásil rok 1300 za jubilejný. Významný rok, ktorému Bonifác VIII. dodal
Medzitým však do Ríma prichádzali správy o neúmernom zdaňovaní duchovenstva vo Francúzsku. Bonifác ostro vystúpil proti kráľovi, opätovne mu zakázal vyberať dane od cirkvi a hľadal opatrenia proti Filipovej politike škodiacej cirkevným záujmom. Francúzska strana videla v pápežových aktivitách snahu zmeniť Francúzsko na pápežské lénno. Filip dal zvolať predstaviteľov stavov a prinútil ich otvorene vystupovať proti „neúmerným nárokom pápeža“. Bonifácovou odpoveďou bolo vydanie známej buly ''Unam sanctam'' (''Jediná svätá''), 18. novembra 1302, ktorá presadzovala tézu o jedinej svätej katolíckej cirkvi, ktorá má ''„...iba jedno telo a jednu hlavu.“'':
| |||