Malá Litva: Rozdiel medzi revíziami

Pred usadením [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] v Prusku, ktoré prebehlo v 13. storočí, bola väčšina územia Malej Litvy osídlená baltskými kmeňmi Nadruvov a Skalvov. V dôsledku vojen medzi rádovým štátom a [[Litovské veľkokniežatstvo|Litvou]] došlo k vyľudneniu územia. Vojna sa skončila uzavretím [[Melnský dohovor|melnského mieru]] v roku 1422 a územie bolo následne znovuosídlené litovskými kolonistami a navrátilcami, ktorí ušli pred vojnou. Samotný pojem Malá Litva sa prvýkrát objavuje medzi rokmi 1517 a 1526. S výnimkou pruhu územia na východ od rieky [[Nemen (rieka)|Nemen]] s centrom v [[Klaipėda|Klaipėde]] (nem. ''Memel''), ktoré sa stalo mandátnym územím [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] v roku 1920 a v rokoch 1923–19391923 – 1939 bolo súčasťou Litvy, bola celá Malá Litva až do roku 1945 súčasťou [[Prusko|Pruska]].

V Prusku bolo v priebehu storočí pôvodné obyvateľstvo postupne takmer celkom germanizované -  – najväčšia litovská komunita pretrvala práve v Klaipėde a jej okolí, preto si na toto územie medzivojnová Litva uplatnila nárok. V súčasnosti je Klaipėda a územie Malej Litvy, ležiace na východ od rieky [[Nemen (rieka)|Nemen]] súčasťou Litvy, malá časť územia na krajnom juhu je súčasťou Poľska, kým väčšina územia je súčasťou [[Rusko|ruskej]] [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskej oblasti]].