Lion Feuchtwanger: Rozdiel medzi revíziami

Po roku [[1933]] došiel k záveru, že proti vláde [[násilie|násilia]] je treba vystúpiť tiež násilím. Priamou reakciou na rozmach [[nacizmus|nacizmu]] bola románová trilógia z nemeckej súčasnosti ''Čakáreň'' ([[1930]]-[[1940]]; skladá sa z častí ''Úspech'', ''Oppermannovci'' a ''Vyhnanstvo''). Značný ohlas mal aj historický román ''Nepravý Nero'' (1936) a trilógia ''Zasľúbená zem'' (1932-1942; časti ''Židovská vojna'', ''Synovia'' a ''Príde deň''), kde Feuchtwanger na príklade židovského historika [[Flavius Iosephus|Flavia]] a protirímskeho židovského odboja na začiatku [[1. storočia]], vytvoril monumentálne dielo, poskytujúce mnohé paralely zo súčasností. Hlavný hrdina prežíva situáciu spoločenských kríz, zvratov a& neustáleho napätia - obdobne ako protagonisti ďalších jeho románov - ako hlboký vnútorný konflikt.

 

 

Dobrodružné okolnosti internácie vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a dramatického úteku do [[Spojené štáty americké|USA]] zachytila spomienková reportáž ''Unholdes Frankreich'' ([[1942]]) s titulom ''Der Teufel in Frankreich'' ([[1954]]). V USA vznikli ďalšie romány: príbeh fašistického jasnovidca Lautensacka (''Bratia Lautensackovci'' – [[1943]], čo tematicky nadväzuje na trilógiu ''Čakáreň''), ďalej príbeh vojny postihnutého dievčaťa ''Simone'' ([[1944]]), historická trilógia ''[[Lišky na vinici]]'' ([[1947]] – [[1948]]), ktorá vyšla rovnako pod titulom ''Zbrane pre Ameriku'' (1953) a ide o rozmerný román z obdobia pred Veľkou francúzskou revolúciou. ''[[Bláznova múdrosť]]'' alebo ''Smrť a slávne zmŕtvychvstanie'' ([[1952]]) pojednáva o [[Jean-Jacques Rousseau|Jeanovi-Jacquesovi Rousseauovi]]. ''Goya'' aleb ''Trpká cesta poznania'' ([[1951]]) rozpráva životný príbeh veľkého španielskeho maliara [[18. storočie|18.]] a začiatku [[19. storočia]] [[Francisco Goya|Francisca de Goya]]. V románe ''Goya'' aj v ''[[Židovka z Toleda|Židovke z Toleda]]'' ([[1955]]) dokladá autor Aristotelovu tézu, že literatúra dokáže lepšie postihnúť históriu ako [[veda]].