Joachim Murat: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
d wl.
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Pizzo]]
|Manželka = [[Karolína Bonapartová]]
|Deti = Achille (1801    1847), Laetizia (1802    1859), Lucien (1803    1878), Louise (1805    1889)
}}
'''Joachim-Napoléon Murat''' (* [[25. marec]] [[1767]], [[Labastide-Murat|Labastide-Fortuniere]], [[Francúzsko]] – † [[13. október]] [[1815]], [[Pizzo]], [[Taliansko]]), kráľ Neapola a Sicílie, veľkovojvoda z Bergu a Kleve, [[maršal]] Francúzska.
 
== Život ==
Narodil sa v Labastide-Fortuniere v [[Gaskonsko|Gaskonsku]]. Otec bol krčmár Pierre Murat-Jordy a matka Jeanne Loubières. Ako dvadsaťročný sa stal vojakom [[jazdectvo|jazdectva]]. [[3. októbra]] [[1795]] (13. vendémiairu, III. roku republiky) pomohol [[Napoleon]]ovi potlačiť vzburu v [[Paríž]]i tým, že sa zmocnil diel v ohrozenej oblasti. Napoleon ocenil jeho statočnosť a ich cesty sa spojili na najbližších dvadsať rokov. Zúčastnil sa prevratu z 18. a 19. brumairu roku (z 9. na 10. november [[1799]]), ktorý vyniesol [[Napoleon|Napoleona Bonaparta]] na post konzula. Stal sa Napoleonovým generálom a 19. mája roku [[1804]] aj francúzskym [[maršal]]om. V zostave Napoleonovej armády sa zúčastnil [[Napoleonove ťaženie v Egypte|egyptského ťaženia]] (1798    1799), [[bitka pri Marengu|bitky pri Marengu]] (1800), [[bitka pri Slavkove|bitky pri Slavkove]] (1805), [[bitka pri Jene|bitky pri Jene]] (1806), [[bitka pri Eylau|bitky pri Eylau]] (1807), [[Napoleonov vpád do Ruska|ťaženia do Ruska]] (1812) i "[[bitka pri Lipsku|bitky národov" pri Lipsku]] (1813). Hoci bol Murat odvážnym vojakom, chýbal mu strategický talent a často robil unáhlené a nesprávne rozhodnutia.
 
Napoleon Bonaparte k nemu mal dôveru a dal mu za manželku svoju sestru [[Karolína Bonapartová|Karolínu]]. Chcel byť [[Španielsko|španielskym]] kráľom, čo sa mu nepodarilo presadiť, pretože cisár preferoval na posty vládcov príslušníkov vlastnej rodiny. V roku [[1806]] sa však stal veľkovojvodom z [[vojvodstvo Kleve|Kleve]] a [[veľkovojvodstvo Berg|Bergu]]. O dva roky neskôr Napoleon predsa len súhlasil s tým, aby prevzal post neapolského kráľa po [[Jozef I. Bonaparte|Josephovi Bonaparte]], ktorý sa stal španielskym kráľom. V [[Neapol]]e ho však kontroloval [[Antoine Christophe Saliceti]], neapolský [[minister]] polície a Napoleonov priateľ ešte z mladosti. Kráľ Joachim bol medzi ľuďmi obľúbený pre svoju láskavosť a štedrosť, medzi jeho slabé povahové stránky patrila ľahkomyseľnosť, prehnaná ambicióznosť a domýšľavosť.