Tritón (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
formulácia, wikilinky
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d wl. norm.; +wl.: Slnko
Riadok 154:
== Atmosféra ==
[[Súbor:Tritoncloud.jpg|thumb|[[Oblak]] nad pokrajom disku Tritona]]
Triton je od [[Slnko|Slnka]] najvzdialenejší mesiac s atmosférou. Tá je riedka a zložená hlavne z [[dusík]]a a [[metán]]u. Pretože je povrchová [[teplota]] (-235&nbsp;°C) Slnkom ožarovanej pologule nižšia ako teplota topenia týchto dvoch plynov (dusík -210&nbsp;[[stupeň Celzia|°C]] a metán -182&nbsp;°C pri pozemskom tlaku), vyparovanie a prísun dvoch najzákladnejších zložiek atmosféry z povrchu je nepatrný. [[Atmosférický tlak]] preto dosahuje len stotisícinu (podľa iného zdroja sedemdesiattisícinu<ref name="astro.cz" >http://planety.astro.cz/neptun/11/</ref>) pozemského tlaku. Voľný dusík vzniká z [[amoniak]]u, ktorý na povrch mesiaca preniká zvnútra a tam sa rozkladá tak rýchlo, že v atmosfére tvorí amoniak už len nepatrnú časť. Dusík po uvoľnení v chladnejších vrstvách atmosféry opäť zamŕza a padá na povrch mesiaca v podobe snehu. Pozorovania z [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho ďalekohľadu]] (HST) v [[90. roky 20. storočia|90-tych]] rokoch ukazujú, že Triton sa postupne otepľuje. To vedie k [[sublimácia|sublimácii]] zmrznutého dusíka a postupnému zahusťovaniu atmosféry. Z meraní HST vyplynulo, že atmosférický tlak sa od preletu sondy Voyager 2 v roku 1989 minimálne zdvojnásobil,<ref name="Kozmos1998">{{cite journal
| title = Tritón sa otepľuje
| journal = Kozmos
Riadok 187:
Zábery zo sondy Voyager 2 ukázali, že celá južná pologuľa má oveľa väčšie [[albedo]] ako sa predpokladalo. Pokrýva ju obrovská [[polárna čiapočka]], najväčšia známa v slnečnej sústave. Na východnom okraji siahala až po 30. stupeň južnej šírky, na západnom okraji dokonca po rovník. Na polárnej čiapočke objavil Voyager 2 stovky poprehýbaných pásov, ktoré smerujú na severovýchod. Tieto pásy sú pravdepodobne veľmi mladé.<ref name="Kozmos" />
 
Povrchová teplota mesiaca dosahuje len 38 [[Kelvin|K]] (-235&nbsp;°C). Za takýchto nízkych teplôt je vodný ľad neobyčajne pevný, porovnateľný s [[oceľ]]ou. Celkové albedo je 0,7, z čoho vyplýva, že jeho povrch odráža dvakrát viac slnečného svetla ako povrch [[Zem]]e. To sa prejavuje aj na [[zdanlivá magnitúdahviezdna veľkosť|zdanlivej magnitúde]] mesiaca, ktorá má hodnotu 13,6. Napriek omnoho väčšej vzdialenosti od Slnka je Triton jasnejší než ktorýkoľvek [[mesiace Urána|mesiac Urána]].
 
Hustota [[impaktný kráter|impaktných kráterov]] je menšia ako na iných ľadových mesiacoch a väčšinu z nich spôsobili dopady [[kométa|komét]]. Z toho možno usudzovať, že povrch je pomerne mladý. Jeho vek sa odhaduje na 600 miliónov rokov.<ref name="astro.sk" /> Najväčším prekvapením, ktoré priniesli snímky z Voyagera 2, však boli aktívne [[gejzír]]y. Tie vyvrhujú plynný dusík a prachové častice do výšky až {{km|8|m}}.<ref name="Kleczek" /> Dusíkový ľad potrebuje na zahriatie a premenu na [[plyn]] iba veľmi málo tepla, preto je možná jeho existencia v plynnom skupenstve aj na takom chladnom telese ako je Triton. Predpokladá sa, že s príchodom leta sa [[sublimácia]] povrchového ľadu zosilňuje, pôda tmavne a tým umožňuje postupné prehrievanie povrchu až po bod [[topenie|topenia]] dusíka.<ref name="Kozmos">{{cite journal