Tritón (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Triton je od [[Slnko|Slnka]] najvzdialenejší mesiac s atmosférou. Tá je riedka a zložená hlavne z [[dusík]]a a [[metán]]u. Pretože je povrchová [[teplota]] (-235&nbsp;°C) Slnkom ožarovanej pologule nižšia ako teplota topenia týchto dvoch plynov (dusík -210&nbsp;[[stupeň Celzia|°C]] a metán -182&nbsp;°C pri pozemskom tlaku), vyparovanie a prísun dvoch najzákladnejších zložiek atmosféry z povrchu je nepatrný. [[Atmosférický tlak]] preto dosahuje len stotisícinu (podľa iného zdroja sedemdesiattisícinu<ref name="astro.cz" >http://planety.astro.cz/neptun/11/</ref>) pozemského tlaku. Voľný dusík vzniká z [[amoniak]]u, ktorý na povrch mesiaca preniká zvnútra a tam sa rozkladá tak rýchlo, že v atmosfére tvorí amoniak už len nepatrnú časť. Dusík po uvoľnení v chladnejších vrstvách atmosféry opäť zamŕza a padá na povrch mesiaca v podobe snehu. Pozorovania z [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho ďalekohľadu]] (HST) v [[90. roky 20. storočia|90-tych]] rokoch ukazujú, že Triton sa postupne otepľuje. To vedie k [[sublimácia|sublimácii]] zmrznutého dusíka a postupnému zahusťovaniu atmosféry. Z meraní HST vyplynulo, že atmosférický tlak sa od preletu sondy Voyager 2 v roku 1989 minimálne zdvojnásobil,<ref name="Kozmos1998">{{cite journal

Povrchová teplota mesiaca dosahuje len 38 [[Kelvin|K]] (-235&nbsp;°C). Za takýchto nízkych teplôt je vodný ľad neobyčajne pevný, porovnateľný s [[oceľ]]ou. Celkové albedo je 0,7, z čoho vyplýva, že jeho povrch odráža dvakrát viac slnečného svetla ako povrch [[Zem]]e. To sa prejavuje aj na [[zdanlivá magnitúdahviezdna veľkosť|zdanlivej magnitúde]] mesiaca, ktorá má hodnotu 13,6. Napriek omnoho väčšej vzdialenosti od Slnka je Triton jasnejší než ktorýkoľvek [[mesiace Urána|mesiac Urána]].