|
| Commons = Ioannes Paulus II
}}
debil debil debil debiiiil!!!!!!!!!!!!!!!§§
Svätý '''Ján Pavol II.''' ({{v jazyku|lat|''Ioannes Paulus Secundus''}}, vl. menom '''Karol Józef Wojtyła''' {{audio|Pl-Karol_Józef_Wojtyła.ogg|poľská výslovnosť}}; * [[18. máj]] [[1920]], [[Wadowice]] pri [[Krakov]]e – † [[2. apríl]] [[2005]], [[Vatikán]]) bol [[Poľsko|poľský]] duchovný a 264. rímsky [[pápež]] (v období 1978 – 2005), prvý netaliansky pápež od roku [[1522]] a najmladší od roku [[1846]].
[[Teológ]], intelektuál, [[básnik]], [[dramatik]], profesionálny [[filozof]] vyškolený vo fenomenologickej tradícii, ktorá sa snažila pokresťančiť [[existencializmus]]; na druhej strane zbožný človek milujúci kultúru ľudového katolicizmu, kostoly, zázraky, púte, svätých, ruženec a Matku Božiu.
Jeho viac ako 100 zahraničných ciest pritiahlo veľké množstvá ľudí (niektoré stretnutia boli vôbec najmasovejšie v histórii). Týmito cestami prešiel väčšiu vzdialenosť ako ostatní pápeži dohromady. Ľudia sa na neho pozerali ako na most zbližujúci rôzne národy a náboženstvá, na čo sa počas svojho pontifikátu najviac sústredil.
Pápež Ján Pavol II. blahorečil a kanonizoval viac ľudí ako hociktorý z jeho predchodcov. Do októbra [[2004]] to bolo 1 340 ľudí. Či to bolo viac ako všetci jeho predchodcovia dohromady, ako sa to niekedy prezentuje, je ťažké dokázať, pretože zoznamy skorších kanonizácií sú neúplné, chýbajú alebo sú nepresné.
[[14. marec|14. marca]] 2004 dĺžkou svojho pontifikátu predstihol pontifikát pápeža [[Lev XIII.|Leva XIII.]] a jeho pôsobenie vo funkcii pápeža sa stalo tretím najdlhším v histórii (po [[Pius IX.|Piovi IX.]] a [[Peter apoštol|sv. Petrovi]]). Dĺžka jeho služby ešte viac kontrastuje s dĺžkou pontifikátu jeho predchodcu [[Ján Pavol I.|Jána Pavla I.]], ktorý náhle zomrel po 33 dňoch po nastúpení na čelo [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Na jeho pamiatku si jeho nástupca Karol Wojtyła zvolil meno Ján Pavol II.
Pápež Ján Pavol II. zomrel po dlhom boji proti [[Parkinsonova choroba|Parkinsonovej chorobe]] a ďalším chorobám v prvú sobotu po [[Veľká noc|Veľkej noci]], vo vigíliu slávnosti Božieho Milosrdenstva 2. apríla 2005, o 21:37 miestneho času (19:37 GMT). Jeho posledné slová boli „Pozwólcie mi iść do domu Ojca“ (Nechajte ma ísť do domu Otca).
== Životopis ==
=== Mladosť ===
[[Súbor:Karol Wojtyła z ojcem.jpg|náhľad|Malý Ján Pavol II. s otcom]]
Karol Wojtyła sa narodil vo [[Wadowice|Wadowiciach]] v južnom Poľsku ako druhý syn bývalého dôstojníka habsburskej armády Karola Wojtyłu st. a Emilie, rodenej Kaczorowskej. Pokrstený bol [[20. jún]]a [[1920]]. Rodina Wojtyłovcov žila skromne. Jediným zdrojom príjmu bola mzda jeho otca, ktorý pracoval ako úradník na Okresnom doplňovacom veliteľstve. Matka pracovala príležitostne ako krajčírka. Karolov brat Edmund po ukončení wadowického gymnázia študoval medicínu v Krakove.
V detstve Karola najčastejšie volali zdrobnenou formou Lolek. Bol to chlapec veľmi talentovaný a rád športoval. Pravidelne hrával futbal, v zime lyžoval. Často sa vydával na vlastivedné výlety a na prechádzky do okolia Wadowíc, na ktorých ho často sprevádzal otec. Matka mu zomrela [[13. apríl]]a [[1929]] vo veku 45 rokov na zápal srdca a obličiek. O tri roky neskôr zomrel vo veku 26 rokov aj jeho brat Edmund, nakazil sa od svojej pacientky v nemocnici v Bielsku.
=== Štúdiá ===
V roku [[1930]] bol Karol Wojtyła prijatý na Štátne chlapčenské gymnázium Marcina Wadowity vo Wadowiciach. S učením nemal žiadne problémy a podľa jeho katechétov sa už vtedy vyznačoval obrovskou vierou. Počas pobytu na gymnáziu sa Karol Wojtyła začal zaujímať o divadlo – vystupoval v predstaveniach divadelného krúžku, ktorý bol založený poľštinármi z chlapčenského a dievčenského gymnázia. Gymnázium ukončil [[14. máj]]a [[1938]] s maturitným vysvedčením s najlepšími známkami, čo mu dovoľovalo začať študovať na väčšine vysokých škôl bez prijímacích skúšok. Karol Wojtyła si zvolil polonistiku na Filozofickej fakulte [[Uniwersytet Jagielloński|Jagelovskej univerzity]] v [[Krakov|Krakove]] a štúdium začal v októbri 1938. V prvom ročníku sa presťahoval spolu s otcom do matkinho rodného domu na Tynieckej ulici v Krakove. Otec zomrel po zdĺhavej chorobe [[18. február]]a [[1941]].
=== Druhá svetová vojna ===
Vojna odobrala Karolovi možnosť pokračovať v štúdiách, po smrti otca teda nastúpil do zamestnania v chemických závodoch Solvay v Borku Fałęckim. V tomto období sa Karol spojil s podzemnou organizáciou Unia, ktorá bola zviazaná s katolíckym prostredím, a ktorá sa okrem iného snažila chrániť ohrozených [[Židia|Židov]]. Na jeseň [[1941]] Karol Wojtyła spolu s priateľmi založil divadlo Teatr Rapsodyczny, ktoré svoje prvé predstavenie uviedlo 1. novembra 1941. Rozchod Wojtyłu s divadlom nastal náhle v roku [[1943]], keď sa rozhodol študovať teológiu a vstúpil do tajného Metropolitného duchovného seminára v Krakove a začal tiež podzemné štúdiá na Teologickej fakulte Jagelovskej univerzity. V období od apríla [[1945]] do augusta [[1946]] pracoval Karol Wojtyła na univerzite ako asistent a viedol semináre z histórie dogmy. Mal veľké nadanie na jazyky. Plynule hovoril deviatimi jazykmi: po [[poľština|poľsky]], [[slovenčina|slovensky]], [[ruština|rusky]], [[taliančina|taliansky]], [[francúzština|francúzsky]], [[španielčina|španielsky]], [[portugalčina|portugalsky]], [[nemčina|nemecky]] a [[angličtina|anglicky]], a okrem toho ovládal [[latinčina|latinčinu]].
=== Začiatok cirkevnej kariéry ===
Karol Wojtyła bol vysvätený za kňaza [[1. november|1. novembra]] [[1946]]. Začal učiť etiku na Jagelovskej univerzite v Krakove a následne na [[Katolícka univerzita v Lubline|Katolíckej univerzite]] v [[Lublin]]e.
[[5. august]]a [[1958]], keď bol na dvojtýždňovom kajakárskom výlete na rieke Lyn v severovýchodnom Poľsku, Karol Wojtyła dostal list, v ktorom stálo, že sa má okamžite hlásiť na arcibiskupstve vo [[Varšava|Varšave]] u poľského prímasa [[Stefan Wyszyński|Štefana kardinála Wyszynského]]. Po príchode ho kardinál informoval, že 4. júla ho pápež [[Pius XII.]] vymenoval za titulárneho biskupa ombijského a pomocného biskupa arcibiskupa [[Eugeniusz Baziak|Baziaka]], apoštolského administrátora [[Krakov]]skej arcidiecézy. Wojtyła nomináciu prijal a odišiel rovno do uršulínskeho kláštora, kde zaklopal na dvere a opýtal sa, či by sa tam mohol pomodliť. Wojtyła prekvapil rádové sestričky tým, že padol tvárou k zemi a pokorne ležiaci modlil sa pred svätostánkom. A tak sa stal Karol Wojtyła vo veku tridsaťosem rokov najmladším poľským biskupom. Bol vysvätený za biskupa arcibiskupom Baziakom na sviatok sv. [[Václav]]a [[28. september|28. septembra]] [[1958]] vo [[Wawelská katedrála|Wawelskej katedrále]] v [[Krakov]]e.
Biskup Wojtyła začal zvyk každoročného slúženia vianočnej polnočnej omše pod šírym nebom v meste [[Nowa Huta]] v roku 1959. Nowa Huta bolo nové priemyselné mesto vybudované komunistami neďaleko Krakova a prvé mesto v poľskej histórii úmyselne postavené bez kostola, preto sa snažil spolu s veriacimi dostať povolenie od komunistickej vrchnosti, čo sa nakoniec aj podarilo v roku 1977 – bol to jeden z prvých viditeľných prejavov, že sa národ nemôže báť a musí začať zbierať odvahu postaviť sa za svoju slobodu.
Arcibiskup Eugeniusz Baziak zomrel v januári 1962 a [[16. júl]]a bol Karol Wojtyła zvolený za kapitulárneho vikára, čiže dočasného správcu arcidiecézy, pokiaľ nebude menovaný nový arcibiskup. [[5. október|5. októbra]] [[1962]] odcestoval biskup Karol Wojtyła do Ríma, aby sa zúčastnil na [[2. vatikánsky koncil|2. vatikánskom koncile]]. Pretože bol mladý a mal relatívne nízke postavenie v cirkevnej hierarchii, sedel Wojtyła až pri dverách Baziliky sv. Petra. Pred koncilom poslal biskup Wojtyła esej zmocnencom, ktorí pripravovali koncil. Naznačoval v nej, že svet chce vedieť, ako bude cirkev reagovať na položenie ľudí v súčasnosti a aká bude reakcia cirkvi na všeobecne rozšírenú beznádej a stratu viery v modernom svete. Prispel tak k vzniku dokumentov ''Deklarácia o náboženskej slobode'' (''[[Dignitatis humanae]]'') a ''Pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete'' (''[[Gaudium et spes]]''), teda dvoch historicky najvýznamnejších dokumentov koncilu.
[[30. december|30. decembra]] [[1963]], teda ešte počas trvania koncilu, ho pápež [[Pavol VI.]] vymenoval za krakovského arcibiskupa a o niekoľko rokov neskôr, [[29. máj]]a [[1967]], za [[kardinál]]a.
=== Prvé a druhé konkláve v roku 1978 ===
[[Súbor:John paul 2 coa.svg|thumb|Pápežský erb Jána Pavla II. Písmeno M symbolizuje Ježišovu matku [[Panna Mária|Pannu Máriu]]]]
V auguste [[1978]], po smrti pápeža Pavla VI., sa Karol Wojtyła zúčastnil na [[konkláve]], ktoré zvolilo [[Albino Luciani|Albina kardinála Lucianiho]], benátskeho patriarchu, za pápeža [[Ján Pavol I.|Jána Pavla I.]] Vo veku 65 rokov bol Luciani podľa pápežských merítok mladý muž. Kým 58-ročný Wojtyła mohol očakávať, že sa pred dovŕšením 80-tich rokov (horná hranica pre voliteľov) zúčastní na ďalšom konkláve, ťažko mohol tušiť, že sa to stane tak skoro, pretože [[28. september|28. septembra]] [[1978]], po 33 dňoch vo funkcii pápeža, [[Ján Pavol I.]] zomrel. V októbri [[1978]] sa Wojtyła vrátil do [[Vatikán]]u, aby sa zúčastnil na druhom konkláve v rozmedzí menej ako dvoch mesiacov.
Podpora na druhom konkláve bola rozdelená medzi dvoch silných kandidátov: [[Giuseppe Siri|Giuseppe kardinála Siriho]], janovského arcibiskupa a [[Giovanni Benelli|Giovanni kardinála Benelliho]], florentského arcibiskupa a blízkeho priateľa pápeža Jána Pavla I. Karol kardinál Wojtyła bol zvolený ako kompromisný kandidát, čiastočne s podporou [[Franz König|Franza kardinála Königa]] a niektorých ďalších kardinálov, ktorí predtým podporovali Giuseppe kardinála Siriho.
Karola Wojtyłu zvolili kardináli za pápeža [[16. október|16. októbra]] [[1978]] ako 264. pápeža v dejinách cirkvi, ako prvého netaliana po 455 rokoch od smrti [[Hadrián VI.|Hadriána VI.]] z holandského Utrechtu, a zároveň prvého Slovana vôbec. Karol Wojtyła si zvolil meno Ján Pavol II. na počesť svojho predchodcu [[Ján Pavol I.|Jána Pavla I.]]
=== Pokusy o atentát ===
[[13. máj]]a [[1981]], bol naňho na [[Námestie svätého Petra|Námestí sv. Petra]] vo [[Vatikán]]e spáchal atentát [[Mehmet Ali Ağca]]. Dátum atentátu sa symbolicky zhodoval s výročím zjavenia [[Panna Mária|Panny Márie]] vo [[Fatima|Fatime]], kam Svätý Otec po vyzdravení putoval z vďaky za záchranu života.
Kto stál v pozadí tohto atentátu bolo neznáme až do marca [[2005]], keď dokumenty pochádzajúce z bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] preukázali zodpovednosť [[KGB]].<ref>http://www.dw-world.de/dw/article/0,1564,1538173,00.html</ref> Vlastný motív tohto činu je sporný. Možno sa Sovieti obávali, že poľský pápež by mohol mať zlý vplyv na stabilitu východoeurópskych satelitov, najmä na Poľsko. Samotný Ağca nikdy neprezradil pravdu o podnete na jeho pokus o atentát. Ktokoľvek si tento čin objednal, predpokladá sa, že Ağca, vynikajúci strelec, by zabil pápeža, ak by nezasiahla vyššia moc a dve strely neminuli cieľ. Ale všetky tieto možnosti treba brať iba ako špekulácie, pretože skutočný dôkaz dosiaľ neuzrel svetlo sveta.
Dva dni po [[Vianoce|Vianociach]] v roku [[1983]] Ján Pavol II. navštívil svojho atentátnika vo väzení. Obidvaja spolu chvíľku hovorili osamote. Ján Pavol II. na margo toho povedal: „O čom sme hovorili, ostane tajomstvom medzi nami. Hovoril som s ním ako brat, ktorý mu odpustil, a ktorý mu úplne dôveruje.“
Pokus o atentát údajne predpovedal desať rokov predtým kapucín [[Pio z Pietrelciny|Padre Pio]]. Atentát tiež predpovedalo tretie [[Tri tajomstvá z Fatimy|tajomstvo z Fatimy]], ako to vyplýva z vatikánskej analýzy.<ref>http://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/documents/rc_con_cfaith_doc_20000626_message-fatima_en.html</ref>
Ďalší pokus o atentát sa uskutočnil [[12. marec|12. marca]] [[1982]] vo [[Fatima|Fatime]] v [[Portugalsko|Portugalsku]], keď sa jeden muž, španielsky katolícky kňaz Juan María Fernadéz Krohn snažil zasiahnuť [[bajonet]]om Jána Pavla II., ale bol zastavený osobnou strážou. Odsedel si za to šesť rokov a potom bol vyhostený z Portugalska. To ale nebol posledný pokus o atentát na Jána Pavla II.
=== Zdravie ===
Ako najmladší zvolený pápež od čias pápeža [[Pius IX.|Pia IX.]] ([[1846]]) začal Ján Pavol II. svoj pontifikát ako mimoriadne zdravý, relatívne mladý muž, ktorý na rozdiel od svojich predchodcov chodieval na túry, plával a lyžoval. Napriek tomu, po dvadsiatich piatich rokoch úradu, pokuse o atentát v roku 1981 a množstvu problémov s [[rakovina|rakovinou]], fyzické zdravie Jána Pavla upadalo. Mal [[nádor]], ktorý mu odstránili z [[hrubé črevo|hrubého čreva]] v roku [[1992]], vykĺbené rameno v roku [[1993]], zlomenú [[stehenná kosť|stehennú kosť]] v roku [[1994]] a v roku [[1996]] mu vyoperovali [[slepé črevo]].
Ortopedická operácia v roku [[2001]] potvrdila, že pápež Ján Pavol II. trpí na [[Parkinsonova choroba|Parkinsonovu chorobu]], o ktorej sa už dlhšiu dobu špekulovalo; Vatikán to potvrdil v roku [[2003]]. Mal problémy súvisle povedať viac ako niekoľko viet a aj slabo počul. Takisto mal v pravom kolene bolestivú [[artritída|artritídu]], ktorá sa mu vyvinula po výmene bedrového kĺbu, takže iba zriedkavo chodil na verejnosti. Aj napriek tomu pokračoval vo svojich cestách po celom svete. Tí, ktorí sa s ním stretli ku koncu života, potvrdili, že hoci bol po fyzickej stránke veľmi zničený, mentálne bol stále veľmi čulý.
Koncom jeho pontifikátu boli ľudia vnútri aj mimo cirkvi, ktorí sa domnievali, že by pápež mal rezignovať alebo odísť na odpočinok. Dokonca boli navrhnuté hranice pre funkčné obdobie pápežov. Ján Pavol však naznačil, že akceptoval božiu vôľu, aby zostal pápežom, a bol rozhodnutý, že ostane vo funkcii až do svojej smrti – „z kríža sa neuteká“.
V septembri [[2003]] [[Joseph Ratzinger|Joseph kardinál Ratzinger]], ktorého často považovali za pápežovu „pravú ruku“, povedal, že „by sme sa mali za pápeža modliť“, čím vyvolal obavy o pápežov zdravotný stav.
[[Súbor:John Paul II Medal of Freedom 2004.jpg|thumb|Pápež Ján Pavol II. má prejav po udelení Medaily slobody v júni 2004]]
[[1. február]]a [[2005]] pápeža vzali do nemocnice Gemelli v Ríme, pretože trpel na zápal hrtana a laryngospazmus spôsobený záchvatom chrípky. Vatikán nasledujúci deň oznámil, že sa jeho stav stabilizoval, ale že zostane v nemocnici až do úplného uzdravenia. Pápež sa zjavil na verejnosti 6. februára, aby chrapľavým hlasom predniesol posledné riadky požehnania [[Anjel Pána]] z jeho okna v nemocnici. 9. februára sa prvýkrát počas svojho 26-ročného pontifikátu nedostavil na obrady [[Popolcová streda|Popolcovej stredy]] v Bazilike sv. Petra a do Vatikánu sa vrátil 10. februára.
[[24. február]]a 2005 začal mať problémy s dýchaním a horúčku, preto ho rýchlo poslali späť do nemocnice Gemelli, kde úspešne vykonali tracheotómiu. Spolupracovník talianskeho predsedu vlády [[Silvio Berlusconi|Silvia Berlusconiho]] povedal, že Ján Pavol bol „vznešene pokojný“, keď sa po operácii prebudil. Zdvihol ruku a pokúsil sa niečo povedať, no jeho lekári mu odporučili, aby sa nesnažil hovoriť. Pápež zo svojho okna v nemocnici dával v nedeľu 27. februára a v nedeľu 6. marca tiché požehnania, a vraj počas pracovného stretnutia s kardinálom Ratzingerom vo svojom apartmáne na 10. poschodí nemocnice Gemelli hovoril 1. marca po nemecky a po taliansky. Kardinál Ratzinger povedal medzinárodným novinárom: „Pápež sa so mnou rozprával po nemecky a po taliansky. Bol úplne jasnej mysle. Ja som Svätému Otcovi priniesol pozdravy z plenárneho zasadnutia [[Kongregácia pre obranu viery|Kongregácie]], ktorá práve zasadá vo Vatikáne. Svätý otec bude pracovať na materiáloch, ktoré som mu dnes dal. Som šťastný, že ho vidím s úplne jasnou mysľou a mentálne schopného povedať podstatné veci svojím vlastným hlasom. Obyčajne sa zhovárame v nemčine. Podrobnosti sú nepodstatné – hovoril o podstatných veciach.“
Počas [[Anjel Pána|Anjela Pána]] v nedeľu 13. marca bol pápež schopný prvý raz od svojho opätovného prijatia do nemocnice prehovoriť k pútnikom. Neskôr, v ten istý deň, sa prvýkrát takmer po mesiaci vrátil do Vatikánu. Na Kvetnú nedeľu (20. marca) sa pápež krátko zjavil vo svojom okne, aby pozdravil pútnikov. Keď potichu zamával olivovou vetvičkou, zahrnuli ho jasotom tisíce veriacich. Toto bolo prvý raz počas jeho pontifikátu, kedy nemohol slúžiť omšu na [[Kvetná nedeľa|Kvetnú nedeľu]]. Sledoval ju v televízii vo svojom byte s výhľadom na [[Námestie svätého Petra]].
22. marca vznikli znova obavy o pápežovo zdravie potom, ako správy oznamovali, že sa jeho stav zhoršil a nereaguje na liečbu. 24. marca kolumbijský kardinál zastúpil pápeža na obradoch na Zelený štvrtok vo Vatikáne. Povedal, že chorý pápež sa „so vznešeným pokojom odovzdáva“ do božej vôle. Pápež, ktorého zdravie bolo po operácii hrdla vo februári chatrné, sledoval bohoslužbu v televízii zo svojho vatikánskeho bytu. [[27. marec|27. marca]], teda na [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnú nedeľu]], sa pápež nakrátko zjavil vo svojom okne vo Vatikáne. [[Angelo Sodano|Angelo kardinál Sodano]] čítal posolstvo [[Urbi et orbi]], kým pápež žehnal ľuďom vlastnou rukou. Snažil sa prehovoriť, ale nemohol. Do konca mesiaca pribúdali špekulácie, že sa blíži jeho smrť. Tieto špekulácie nakoniec potvrdili funkcionári Vatikánu.
=== Smrť ===
[[31. marec|31. marca]] [[2005]] mal pápež „veľmi vysokú horúčku v dôsledku infekcie močových ciest“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Frail Pope suffers heart failure
| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4399189.stm
| dátum vydania = 1. apríla 2005
| dátum aktualizácie = 1.4.2005
| dátum prístupu = 24.2.2015
| vydavateľ = BBC News
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref> ale odmietol prevoz do nemocnice, zrejme pre jeho prianie zomrieť vo Vatikáne. Neskoršie zdroje z Vatikánu potvrdili, že pápež dostal [[pomazanie chorých]]. Bola to prvá sviatosť pomazania chorých po pokuse o atentát v roku 1981, ktorú pápež prijal.
Tisícky ľudí sa zhromaždili vo Vatikáne, zaplnili [[Námestie svätého Petra]] a okolie a modlili sa po dva dni. Pápež Ján Pavol II. zomrel [[2. apríl]]a [[2005]] o 21:37 CEST (19:37 UTC), 46 dní pred svojimi 85. narodeninami vo svojom súkromnom apartmáne.
==== Reakcie sveta ====
[[Súbor:Krzyze agh papiez.jpg|thumb|Kríže zostavené po smrti Jána Pavla II. zo svietiacich okien v študentskom domove v Krakove]]
[[Súbor:Vatican flag half-mast Oxford 20050403.jpg|thumb|Chrám svätého Alojza Gonzaga kongregácie oratoriánov v [[Oxford]]e s [[vatikán]]skou vlajkou vlajúcou na pol žrde deň po smrti pápeža Jana Pavla II.]]
Viac ako dvojmiliónový dav ľudí vo Vatikáne, vyše miliardy katolíkov na celom svete a množstvo nekatolíkov smútilo za Jánom Pavlom II. Pápež vždy hovoril, že jeho smrť by mala byť oslavovaná ako cesta k ďalšej etape jeho [[večný život|večného života]]. Dav vo Vatikáne po oznámení jeho smrti tlieskal, čo je tradičný taliansky zvyk znamenajúci úctu. Mohutné zhromaždenia mladých ľudí na pohrebe pápeža označila stanica [[British Broadcasting Corporation|BBC]] ako ''Svätý Woodstock''.
Poliaci, ktorí prechovávajú hlbokú úctu voči pápežovi a volajú ho svojím „otcom“, boli jeho smrťou obzvlášť emocionálne dotknutí. Vláda sa k týmto pocitom ľudí pridala tým, že vyhlásila šesťdňový štátny smútok. Tak isto štátna televízia od 1. apríla 2005 zrušila všetky humoristické relácie a začala vysielať sväté omše.
Veľa svetových vedúcich predstaviteľov vyjadrilo svoju sústrasť a nechalo spustiť vlajky na pol žrde:
* V [[Argentína|Argentíne]] si študenti uctili pamiatku minútou ticha pred každou výukovou hodinou v prvý deň po pápežovej smrti. Argentínsky prezident [[Nestor Kirchner]] povedal: „Sú nás milióny, ktorí smútia za Jánom Pavlom II.; jeho učenie nás bude sprevádzať po celý náš život už nastálo.“
* [[Austrália (štát)|Austrálsky]] premiér [[John Howard]] povedal: „Na Jána Pavla II. by sa malo spomínať ako na bojovníka proti [[komunizmus|komunizmu]] a ako na veľkého kresťanského vodcu“.
* V [[Brazília|Brazílii]], krajine s najväčšou kresťanskou populáciou, prezident [[Luiz Inácio Lula da Silva]] vyjadril sústrasť obyvateľov Brazílie. V deň pápežovej smrti brazílsky senát prerušil svoje rokovanie a senátori sa zborovo pomodlili modlitbu [[Otče náš]] za pápežovo uzdravenie. Po jeho smrti si uctili jeho pamiatku minútou ticha.
* V [[Čile]] vláda vyhlásila oficiálny trojdňový smútok. Prezident [[Ricardo Lagos]] poznamenal, že „...Ján Pavol II. nezostal mimo nás. Jeho meno sa stalo súčasťou našich dejín, jeho myšlienky vždy budú zdrojom inšpirácie pre vybudovanie spravodlivejšej krajiny a mierumilovnejšieho sveta pre nás všetkých.“
* [[India|Indický]] premiér [[Manmohan Singh|Dr. Manmohan Singh]] vyjadril sústrasť do kondolenčnej knihy na Vatikánskom veľvyslanectve v [[New Delhi]]. Indická vláda vyhlásila trojdňový štátny smútok.
* [[Kanada|Kanadský]] premiér [[Paul Martin]] povedal: „Celé štvrťstoročie pápež Ján Pavol II. predstavoval symbol lásky a viery, mieru a súcitu.... Náš dnešný zármutok je aj zármutkom sveta.“ 4. apríla sa zišlo kanadské národné zhromaždenie, aby vzdalo hold pápežovi. Vlajky v krajine a na diplomatických zastupiteľstvách boli stiahnuté na pol žrde a ostali tak až do pápežovho pohrebu. Provincia [[Manitoba]] otvorila kondolenčné knihy, aby ľudia mohli podpisom vyjadriť svoju sústrasť.
* [[Kolumbia|Kolumbijský]] prezident [[Alvaro Uribe Velez]] rozhodol, že vlajky na vládnych budovách a ambasádach budú dva dni stiahnuté na pol žrde. V prezidentskom vyhlásení zdôraznil posledný pápežov boj o svetový mier.
* [[Kuba|Kubánski]] predstavitelia dovolili [[Jaime Lucas kardinál Ortega y Alamino|Jaime kardinálovi Ortegovi]] uskutočniť výnimočné vystúpenie v štátnej televízii: „Bol to muž, ktorý bol morálnou autoritou sveta celých 26 rokov… stal sa jedinou morálnou istotou v časoch vojen a ťažkostí.“ Kubánska vláda vyhlásila tri dni štátneho smútku.
* V [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] [[Alžbeta II.|kráľovná Alžbeta II.]] vyjadrila svoj „hlboký smútok“ nad smrťou pápeža Jána Pavla II. a pripomenula jeho snahy o dosiahnutie celosvetového mieru. Premiér [[Tony Blair]] povedal, že svet stratil náboženského vodcu, ktorý bol „vážený medzi ľudmi všetkých náboženstiev aj u tých bez vyznania.“
* V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] boli vlajky nad [[Biely dom|Bielym domom]] a inými verejnými budovami v deň pohrebu stiahnuté na pol žrde. Prezident [[George W. Bush]] vyjadril svoj smútok nad stratou „majstra ľudskej slobody“, „inšpirácie pre milióny Američanov“ a „hrdinu vekov“ a zúčastnil sa ako prvý americký prezident vo funkcii na pápežovom pohrebe.
Množstvo krajín s majoritným katolíckym obyvateľstvom vyhlásilo štátny smútok za Jána Pavla II. [[Filipíny|Filipínska]] vláda vyhlásila smútok až do dňa pohrebu. [[Paraguaj]] a [[Gabon]] vyhlásili päťdňový smútok, [[Kostarika]] štvordňový. Trojdňový smútok vyhlásili vlády [[Taliansko|Talianska]], [[Portugalsko|Portugalska]] (počas dní pred pohrebom a prvý pondelok po pápežovej smrti boli národné vlajky stiahnuté na pol žrde), [[Chorvátsko|Chorvátska]], [[Haiti]], [[Bolívia|Bolívie]], [[Kapverdy]], [[Seychely]], [[Malawi]] a [[Východný Timor|Východného Timoru]]. [[Španielsko]] a [[Peru]] vyhlásili jednodňový smútok.
[[Egypt]] a [[Libanon]], hoci sú to krajiny bez katolíckej majority, tiež vyhlásili trojdňový smútok za pápeža. [[Kosovo]] vyhlásilo dvojdňový smútok a [[Bosna a Hercegovina]] ako aj [[Albánsko]] vyhlásili jednodňový smútok. V [[Macedónsko|Macedónsku]] boli v deň po smrti pápeža zrušené všetky kultúrne akcie.
[[Nemecko]] a [[Francúzsko]] nariadilo stiahnutie vlajok na pol žrde.
Naproti tomu, ako v iných katolíckych krajinách, [[Írsko|írsky]] [[Taoiseach]] [[Bertie Ahern]] vyhlásil, že v Írsku nebude žiadny „oficiálny deň národného smútku“. Toto vyhlásenie vyvolalo kontroverzné reakcie veľkej časti obyvateľstva. Komentátori zastávajú názor, že írska reakcia môže naznačovať odklon spoločnosti a politiky od cirkvi, ktorá mala v tejto krajine veľkú vážnosť.
Mnoho nekatolíckych náboženských vodcov po celom svete tiež vyjadrilo svoju sústrasť.
==== Pohreb ====
Smrť Jána Pavla II. dala do pohybu stáročné [[rituál]]y a [[tradícia|tradície]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], siahajúce až do [[stredovek]]ých čias. Telo Jána Pavla II. bolo od [[4. apríl]]a až do [[7. apríl]]a vystavené verejnosti v [[Bazilika sv. Petra|Bazilike sv. Petra]]. Pohreb Jána Pavla II. sa začal v piatok [[8. apríl]]a o 10:00 (CET) zádušnou omšou, ktorú celebroval kardinál [[Ratzinger]] na základe jeho hodnosti ako dekana kolégia kardinálov. Po omši nasledovala [[panychída]] v [[Byzantský obrad|byzantskom obrade]] v gréckom jazyku a potom bolo telo Jána Pavla II. uložené v krypte pod bazilikou v hrobke pápežov. Jeho telo bolo pochované na miesto predtým obsadené pápežom [[Ján XXIII.|Jánom XXIII.]], ktorý bol premiestnený Jánom Pavlom II. nahor do baziliky kvôli [[blahorečenie|blahorečeniu]].
==== Následníctvo ====
''Hlavný článok: [[Konkláve 2005]]''
Po pohrebe pápeža Jána Pavla II. začal proces voľby jeho nástupcu. Členovia kardinálskeho zboru, v čase pápežovej smrti mladší ako 80 rokov, tvorili zbor voliteľov nového pápeža. <!--Nový pápež získa investitúru cez zjednodušené ustanovenie do funkcie, pokiaľ sa nerozhodne vrátiť sa k tradícii [[pápežská korunovácia|pápežskej korunovácie]] s [[pápežská tiara|pápežskou tiarou]].--> Novým pápežom sa stal [[Benedikt XVI.]]
== Životné dielo ==
=== Učenie ===
Ján Pavol II. hneď ako bol zvolený za pápeža povedal kardinálom, ktorí ho zvolili, že jeho hlavnou úlohou bude zrealizovať učenie [[2. vatikánsky koncil|2. vatikánskeho koncilu]], ktorého najdôležitejším bodom je podľa neho všeobecné volanie po svätosti. Toto sa stalo základom pre jeho kanonizáciu množstva svätých pochádzajúcich z rôznych povolaní a podporu organizácie [[Opus Dei]], ktorej úlohou je rozšíriť toto volanie medzi laickú verejnosť. Tak isto ho to viedlo k vydaniu [[Katechizmus Katolíckej cirkvi|Katechizmu Katolíckej cirkvi]] pripraveného po 2. vatikánskom ekumenickom koncile. [[Súbor:Statua Giovanni Paolo II-Cassano1.jpg|thumb|left|Socha Jána Pavla II. v talianskom meste [[Cassano Magnago]]]] Vydanie tohto katechizmu, ktorý je základnou učebnicou katolíckej náuky sa stalo veľkým a úspešným činom Jána Pavla II. Zámerom jeho vydania bolo podľa apoštolskej konštitúcie Jána Pavla II. ''Fidei Depositum'' z [[11. október|11. októbra]] [[1992]] „vyjadrenie viery a doktríny katolíckej cirkvi potvrdenej a objasnenej [[Biblia|Svätým písmom]], apoštolskou tradíciou a cirkevnou autoritou.“ Úmyslom a cieľom 2. vatikánskeho koncilu bolo primerane objasniť apoštolské a pastorálne poslanie Cirkvi, vhodnejšie vykladať obsah katolíckeho učenia, aby sa stal prístupnejším ľuďom žijúcim v súčasnosti. Preto, aby Katechizmus Katolíckej cirkvi zodpovedal týmto požiadavkám, preberá na jednej strane starodávne zaužívané usporiadanie, ktorého sa pridŕžal už katechizmus pápeža [[Pius V.|Pia V.]], zároveň sa však obsah podáva novým spôsobom, aby sa odpovedalo na otázky novej doby.
Za jeho pontifikátu bol vydaný nový [[Kódex kánonického práva|kódex kanonického práva pre rímskokatolícku cirkev]] (CIC, promulgovaný [[25. januára]] [[1983]]) a aj [[Kódex kánonov východných cirkví]] (CCEO, promulgovaný [[18. októbra]] [[1990]]) pre [[východné katolícke cirkvi]]. V prípade Kódexu kánonov východných cirkví ide o prvý pokus o komplexnú kodifikáciu cirkevného práva.
Ján Pavol napísal množstvo dôležitých dokumentov, ktoré podľa mnohých pozorovateľov budú mať dlhotrvajúci dopad na cirkev a svet. V roku [[1960]], ešte ako biskup Wojtyła, sa prejavil ako bojovník za práva človeka na život, keď publikoval knihu ''Láska a zodpovednosť'' na obranu tradičného učenia cirkvi o sexe a manželstve z pohľadu filozofa. V roku [[1967]] pomáhal pri formulovaní encykliky pápeža Pavla VI. ''Humanae Vitae'', ktorá sa zaoberá rovnakými otázkami a zakazuje potraty a umelú kontrolu počatia.
Najdôležitejšími písomnými dokumentmi, ktorými sa pápeži obracajú na cirkev a veriacich sú [[encyklika|encykliky]]. Prvé encykliky Jána Pavla II. boli zamerané na [[Svätá trojica|trojjediného Boha]]. Úplne prvou sa stala ''Encyklika, ktorou sa na začiatku svojho pontifikátu obracia na ctihodných bratov v biskupskej službe, na kňazov a na rehoľné rodiny, na synov a dcéry Cirkvi a na všetkých ľudí dobrej vôle''. Jej ústrednou témou bol [[Ježiš Kristus]], Vykupiteľ (Redemptor Hominis – [[4. marec]] [[1979]]). Počas celého svojho pontifikátu pokračoval v tomto zameraní na Boha.
V encyklike ''O niektorých základných otázkach morálneho učenia Cirkvi'' (Veritatis Splendor – [[6. august]] [[1993]]), najdôležitejšej pápežskej encyklike o morálke, zdôraznil závislosť človeka od Boha a jeho zákonov a závislosť slobody na pravde. Varoval, že človek odovzdávajúci sa relativizmu a skepticizmu sa utieka k hľadaniu ilúzie slobody na úkor pravdy ako takej.
Ján Pavol II. sa tak isto veľmi venoval vo svojich prácach robotníkom a sociálnej náuke cirkvi – venoval sa tejto problematike v troch encyklikách, čo Vatikán vyzdvihol do popredia publikovaním ''Prehľadu o sociálnej náuke cirkvi''.
Vo svojich encyklikách Ján Pavol II. tiež hovoril o dôstojnosti žien a dôležitosti rodiny pre budúcnosť ľudstva. Ďalšie dôležité encykliky Jána Pavla II. sú ''Encyklika o hodnote a nenarušiteľnosti ľudského života'' (Evangelium Vitae) a ''Encyklika o vzťahoch medzi vierou a rozumom'' (Fides et Ratio).
V jeho hlavnom pláne pre nové milénium, spomínanom v apoštolskom liste ''Na prahu nového milénia'', pláne pre všetky časy, zdôraznil dôležitosť „nového začiatku od Krista“. Píše v ňom: „Nie, nezachránia nás slovné návody, ale Osoba.“ Teda najvyššou prioritou pre cirkev je svätosť: „Všetci kresťanskí veriaci...sú povolaní k plnosti kresťanského života.“ Tak isto zdôraznil zásadný význam evanjelia, ktorého požiadavky by nemali byť oslabované. Ďalej uvádza, že: „Cvičenie vo svätosti si vyžaduje kresťanský život vyznačujúci sa predovšetkým umením modlitby“. Jeho posledná encyklika je ''Encyklika o Eucharistii a jej vzťahu k Cirkvi'' (Ecclesia de Eucharistia – [[17. apríl]] [[2003]]). O svätej Eucharistii hovorí, že „obsahuje celé cirkevné spirituálne bohatstvo: samotného Krista.“ Ďalej na základe svojho hlavného plánu zdôraznil potrebu „znovu zapáliť úžas“ z Eucharistie a „rozjímať pred tvárou Krista“.
Pre [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíkov]] je asi najvýznamnejším jeho apoštolský list [[Orientale lumen]] (''Svetlo z východu'' – [[2. máj]] [[1995]]) venovaný východnému kresťanstvu. V ňom zdôrazňuje potrebu autentického východného dedičstva – spirituálneho, liturgického i teologického – pre skutočnú katolicitu cirkvi a vyzýva [[Východné katolícke cirkvi|východných katolíkov]] k zachovávaniu a očisteniu tohto dedičstva.
[[Súbor:John Paul II Polish Parliament 1999 5.jpg|thumb|Pápežská cesta Jána Pavla II. v Poľsku v roku 1999]]
Kritici Jána Pavla II. považovali jeho osobu za brzdu pokrokových snáh [[2. vatikánsky koncil|2. vatikánskeho koncilu]]; bol podľa nich vlajkovou loďou pre konzervatívcov v Katolíckej cirkvi. Pokračoval v neochvejnej opozícii voči antikoncepcii, potratom a homosexualite. Kontroverzným bodom pontifikátu Jána Pavla II. bol podľa nich aj jeho list všetkým biskupom z [[1. október|1. októbra]] [[1986]], kde opísal homosexualitu ako „sklon smerujúci k intrinzickému morálnemu zlu“ a „objektívnu (zdravotnú) poruchu“. V jeho knihe ''Pamäť a identita'' tvrdil, že tlak na [[homosexuálne manželstvo]] by mohol byť časťou „novej ideológie zla…, ktorá sa snaží pošliapať ľudské práva proti rodine a človeku“.
=== Encykliky ===
Viac v hlavnom článku '''[[Zoznam encyklík Jána Pavla II.]]'''
=== Cesty ===
''Pozri aj: [[Zoznam zahraničných ciest Jána Pavla II.]]''
[[Súbor:JPII 29 09 2004 1.JPG|thumb|Pápež Ján Pavol II. vo svojom papamobile na námestí Svätého Petra]]
Počas svojho pontifikátu Ján Pavol II. vykonal viac zahraničných ciest (vyše 100) ako všetci jeho predchodcovia dohromady. V súčte merali jeho cesty viac ako {{km|1167000|m}}. Ak aj niektoré jeho cesty (ako napríklad do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Svätá zem|Svätej zeme]]) viedli na miesta, ktoré už predtým navštívil pápež [[Pavol VI.]], mnoho iných viedlo na miesta, ktoré žiadny pápež predtým nenavštívil.
Stal sa prvým pápežom, ktorý vo svojej funkcii navštívil [[Spojené kráľovstvo]], kde sa stretol s kráľovnou [[Alžbeta II.|Alžbetou II.]], najvyššou predstaviteľkou [[anglikánska cirkev|anglikánskej cirkvi]]. Táto cesta bola skoro zrušená kvôli vojne o Falklandy, proti ktorej počas návštevy vystúpil. V dramatickom symbolickom geste si pokľakol v modlitbe vedľa canterburského arcibiskupa [[Robert Runcie|Roberta Runcia]] v [[Canterburská katedrála|Canterburskej katedrále]], založenej [[Augustín z Canterbury|Augustínom Canterburským]].
Počas svojich ciest mnohokrát ukázal svoju oddanosť [[Panna Mária|Panne Márii]], keď navštívil mnohé jej zasvätené chrámy ako [[Knock]] v [[Írsko|Írsku]], [[Fatima]] v [[Portugalsko|Portugalsku]], [[Panna Mária Guadalupská|Guadalupe]] v [[Mexiko|Mexiku]] a [[Lurdy]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Jeho verejné vystúpenia pritiahli masy ľudí, ako napríklad v roku [[1979]] vo [[Phoenix Park]]u v [[Dublin]]e, kde sa zišlo jeden milión ľudí, čo bola štvrtina celej populácie ostrova.
V roku [[1984]] sa Ján Pavol stal prvým pápežom, ktorý navštívil [[Portoriko]]. Zástavy boli kvôli nemu špeciálne vztýčené na [[Medzinárodné letisko Luisa Munoza Marina|Medzinárodnom letisku Luisa Munoza Marina]] v [[San Juan]]e, kde sa stretol s guvernérom [[Rafael Hernandez Colon|Rafaelom Hernandezom Colonom]] a na [[Námestie Las Americas|Námestí Las Americas]].
[[Súbor:Pápež Košice1.jpg|náhľad|Socha Jána Pavla II. v [[Košice|Košiciach]] – [[Barca (okres Košice IV)|Barci]]. Odhalil ju kardinál [[Stanisław Dziwisz]], bývalý osobný tajomník pápeža, dňa 15. júla 2006 – 11 rokov po návšteve pápeža Jána Pavla II. v Košiciach.]]
Počas jeho návštevy [[Filipíny|Filipín]] a ich hlavného mesta [[Manila]] v januári [[1995]] mal byť na neho spáchaný atentát ako súčasť [[Operácia Bojinka|operácie Bojinka]], masového teroristického útoku naplánovaného členmi [[Al-Káida|Al-Káidy]] [[Ramzi Jusef]]om a [[Chalíd Šejk Mohammed|Chalídom Šejkom Mohammedom]]. Samovražedný atentátnik preoblečený za [[kňaz]]a mal v pláne sa odpáliť v momente, keď bude okolo prechádzať auto s pápežom, tak, aby ho tým výbuchom mohol usmrtiť. Deň pred plánovaným útokom sa vyšetrovatelia vedení [[Aida Fariscal]]om dostali do Jusefovho notebooku, kde našli plány na tento teroristický útok. Jusef bol o mesiac neskôr zatknutý v [[Pakistan]]e, ale Chalid Šejk Muhammad nebol zadržaný až do roku [[2003]]. Počas tejto filipínskej cesty pápež [[15. január]]a 1995 vystúpil pred davom asi 4 – 5 miliónov ľudí v [[Luneta Park]] v Manile.
V roku [[1999]] Ján Pavol II. navštívil [[Rumunsko]] a stretol sa s miestnymi predstaviteľmi [[ortodoxná cirkev|ortodoxnej (pravoslávnej) cirkvi]]. Takže bol prvý pápež, ktorý navštívil krajinu s obyvateľstvom prevažne hlásiacim sa k ortodoxnej cirkvi od čias [[východná schizma|východnej schizmy]] v [[11. storočie|11. storočí]] ([[1054]]).
V roku 1999 Ján Pavol II. uskutočnil aj jednu z jeho početných návštev v Spojených štátoch a tentoraz celebroval omšu v [[St. Louis]] v [[Edward Jones Dome]]. Viac ako 104 000 ľudí sa zúčastnilo tejto omše, čo bolo najväčšie zhromaždenie vo vnútri budovy v histórii Spojených štátov.
V roku [[2000]] sa stal prvým katolíckym pápežom, ktorý navštívil [[Egypt]], kde sa stretol s [[Zoznam koptských alexandrijských pápežov|koptským pápežom]]<!--?Shenoudom III.--> a [[Zoznam alexandrijských patriarchov|Patriarchom alexandrijskej gréckej pravoslávnej cirkvi]]<!--?Petrosom VII.-->.
V máji [[2001]] uskutočnil cestu po stopách [[Apoštol Pavol|svätého Pavla]] po Stredozemí. Cestoval z [[Grécko|Grécka]] do [[Sýria|Sýrie]] a na ostrov [[Malta]]. Počas tejto cesty bol prvým rímskym pápežom po vyše tisíc rokoch, ktorý navštívil Grécko, a vôbec prvým, ktorý vstúpil do islamskej mešity v [[Damask]]u. Navštívil [[mešita Umajjovcov|mešitu Umajjovcov]], o ktorej sa predpokladá, že je v nej pochovaný aj [[Ján Krstiteľ]].
[[Slovensko]] navštívil pápež Ján Pavol II. trikrát – v rokoch 1990, 1995 a v septembri roku 2003. [[2. júla]] [[1995]] sa počas návštevy Prešova modlil [[Akatist]] k presvätej Bohorodičke. Vo svojom príhovore ocenil hrdinské mučeníctvo [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|slovenskej gréckokatolíckej cirkvi]] a zároveň vyzval gréckokatolíkov, aby zostali verní svojej liturgii a duchovnosti. „Buďte vďační Bohu za bohatstvo, ktorým vás obdaroval a zostaňte verní darom, ktorými vás zahrnul. … To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých tradícií. Preto kdekoľvek žijú katolíci byzantského obradu medzi veriacimi iného obradu, je povinnosťou všetkých usilovať sa o to, aby sa ani jedno z týchto "plies" neumenšovalo alebo dokonca zmizlo. … Tým, ktorí z rozličných dôvodov stratili zmysel pre toto dedičstvo, pomôže na ceste k znovuobjaveniu viery, aby ju dobre poznali, aby ju mohli milovať a usilovali sa podľa nej každý deň žiť.“<ref>[http://www.kbs.sk/?cid=1117284029 Ján Pavol II.: Príhovor pri modlitbe Akatistu v Prešove 2. júla 1995]</ref>
=== Vzťah k iným náboženstvám ===
Pápež Ján Pavol II. veľmi intenzívne cestoval a prichádzal do styku s rôznymi inými vierami. Stále sa s nimi snažil nájsť spoločný základ či už v doktrínach alebo dogmách. Zapísal sa do histórie svojimi kontaktami s [[Izrael]]om, modlením sa pri [[Múr nárekov|Múre nárekov]] v [[Jeruzalem]]e. Bol prvým rímskym pápežom, ktorý navštívil [[islam]]skú [[mešita|mešitu]]. [[Dalajláma]], duchovný vodca [[Tibetský budhizmus|tibetského budhizmu]], navštívil pápeža 8-krát, viac ako ktorýkoľvek iný hodnostár. Pápež a Dalajláma často zdieľali podobné názory, pretože obaja vzišli z ľudí trpiacich pod komunistickou nadvládou. Tak pápež ako aj Dalajláma sú jediné dve osoby medzinárodného významu, ktoré nesú titul „Jeho svätosť.“
==== Vzťah k Židom ====
Vzťah Katolíckej cirkvi k Židom sa počas pontifikátu Jána Pavla II. zlepšil. Veľmi často hovoril o vzťahu cirkvi k Židom. V roku [[1979]] sa stal prvým pápežom, ktorý navštívil koncentračný tábor [[Osvienčim]] v [[Poľsko|Poľsku]]. Krátko na to ako prvý novodobý pápež navštívil synagógu a to synagógu v [[Rím|Ríme]].
V marci [[2000]] pápež Ján Pavol II. navštívil pamätník [[holokaust]]u [[Jad va-Šem]] v [[Izrael]]i a dotkol sa toho pre Židov najposvätnejšieho, [[Múr nárekov|Múru nárekov]] v [[Jeruzalem]]e. V októbri [[2003]] [[Anti-Defamation League]] (ADL) zagratulovala pápežovi k vstupu do 25. roka jeho pápežstva.
Dňa [[18. január]]a [[2005]] na svojom poslednom verejnom stretnutí sa skupina 141 židovských predstaviteľov z celého sveta stretla s pápežom v Klementínskej sále [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]], aby mu poďakovala za všetko, čo spravil pre židovskú komunitu a pre [[Izrael]]. Gary Krupp, len siedmy Žid, ktorého Jánom Pavol II. pasoval za rytiera [[Rád svätého Juraja|Rádu svätého Juraja]], osobne poďakoval pápežovi za podporu Židom.
[[2. apríl]]a [[2005]] ADL prehlásila, že Ján Pavol II. zaviedol revolúciu do katolícko-židovských vzťahov: „Viac zmien k lepšiemu sa uskutočnilo za posledných 27 rokov ako za 2000 rokov predtým“. Aj keď množstvo tém, ktoré rozdeľujú Židov a Vatikán, sa za posledných štyridsať rokov výrazne zmenšilo, stále existujú témy na vzájomnú diskusiu, a to ako v doktrinálnych otázkach, tak aj vo veci postoja Katolíckej cirkvi počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].
==== Vzťah s východnou pravoslávnou cirkvou ====
V máji 1999 Ján Pavol II. navštívil [[Rumunsko]] na pozvanie jeho blaženosti [[Teoctist]]a, patriarchu [[Rumunská pravoslávna cirkev|Rumunskej pravoslávnej cirkvi]]. Bolo to po prvýkrát od [[východná schizma|východnej schizmy]], udalosti, ktorá v roku [[1054]] rozdelila cirkev na východnú [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnu]] a západnú [[Latinská cirkev|rímskokatolícku]], čo rímsky pápež navštívil krajinu s prevažne pravoslávnym obyvateľstvom. Pápeža pri príchode privítal [[patriarcha]] spolu s prezidentom [[Emil Constantinescu|Emilom Constantinescom]]. Patriarcha poznamenal, že: „Druhé milénium kresťanskej histórie sa začalo bolestivou ranou jednote cirkvi a na konci tohto milénia je vidieť reálnu snahu túto jednotu obnoviť.“
[[9. máj]]a pápež aj [[patriarcha]] navštívili spoločne bohoslužby celebrované tým druhým (pravoslávnu [[božská liturgia|božskú liturgiu]] a rímskokatolícku [[omša|omšu]]). Dav stoviek tisícov ľudí navštívilo tieto bohoslužby, ktoré sa konali na otvorenom priestranstve. Pápež povedal zhromaždeným: „Som tu medzi vami iba s túžbou po skutočnej jednote. Nie je to dávno, čo bolo nemysliteľné, aby rímsky biskup mohol navštíviť svojich rumunských bratov a sestry vo viere. Dnes po dlhej zime utrpenia a útlaku si konečne môžeme vymeniť bozky mieru a spoločne sa modliť k Pánovi.“ Veľká skupina rumunských pravoslávnych veriacich ukázala podporu myšlienke znovuzjednotenia.
O dva roky neskôr, v roku 2001, sa Ján Pavol II. stal prvým pápežom po 1291 rokoch, ktorý navštívil [[Grécko]]. Návšteva vyvolala kontroverzie a pápež sa stretol s protestami a ignorovaním zo strany čelných predstaviteľov pravoslávnej cirkvi. Žiadny z nich ho neprišiel privítať.
V [[Atény|Aténach]] sa pápež stretol s arcibiskupom Christodulom, hlavou [[Grécka pravoslávna cirkev|Gréckej pravoslávnej cirkvi]]. Po súkromnom 30-minútovom stretnutí obidvaja verejne prehovorili. Christodulos prečítal list „13 prehreškov“ rímskokatolíckej cirkvi proti pravoslávnej cirkvi od Veľkej schizmy, vrátane drancovania [[Konštantínopol]]u križiakmi v roku [[1204]]. Takisto povedal, že: „Až doteraz sme nepočuli ani jedno slovo ospravedlnenia“ za „nepríčetných križiakov v 13. storočí“.
Pápež odpovedal, že: „Za prípady minulé a súčasné, keď synovia a dcéry katolíckej cirkvi páchali hriechy na svojich bratoch a sestrách z pravoslávnej cirkvi, dúfame v Božie odpustenie,“ za čo mu Christodulos okamžite zatlieskal. Ján Pavol tiež povedal, že vyplienenie Konštantínopolu je pre katolíkov zdrojom „hlbokej ľútosti“.
Neskoršie sa Ján Pavol II. a Christodulos stretli na mieste, kde [[apoštol Pavol|svätý Pavol]] udelil požehnanie aténskym kresťanom. Vydali spoločnú deklaráciu, hovoriac: „Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby spoločné kresťanské korene a duša ostali v Európe zachované.... Odsudzujeme všetky prejavy násilia, novoverstva a fanatizmu, ktoré sa konajú v mene náboženstva.“ Obidvaja predstavitelia sa potom spoločne pomodlili k Pánovi, prelomiac tak pravoslávne tabu modliť sa spolu s katolíkmi. Pápež sa počas návštevy vyhol zmienke o [[Cyprus|Cypre]], ktorý je stále zdrojom napätia medzi týmito dvoma cirkvami.
Ján Pavol II. navštívil aj ďalšiu väčšinovo pravoslávnu krajinu, [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Napriek chladnému privítaniu zo strany pravoslávnych povedal, že ukončenie schizmy je jedným z jeho najvrúcnejších želaní.
Čo sa týka vzťahov so [[Srbská pravoslávna cirkev|Srbskou pravoslávnou cirkvou]], pápež Ján Pavol II. sa nemohol vyhnúť kontroverznej náklonnosti chorvátskeho katolíckeho kléru k ustašovskému režimu v Chorvátsku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku 1998 blahorečil [[Aloysius Stepinac|Aloysiusa Stepinaca]], [[Chorvátsko|chorvátskeho]] záhrebského arcibiskupa vo vojnových časoch, ktorý bol vnímaný negatívne tými, čo verili v jeho aktívnu spoluprácu s [[Ustaše|ustašovým]] fašistickým režimom. [[22. jún]]a [[2003]] navštívil mesto [[Banja Luka]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], v ktorom pred vojnou v rokoch 1992 – 1995 bývali mnohí katolíci, ale odvtedy je väčšinovo pravoslávne. Slúžil omšu v kláštore [[Petričevac]], na mieste, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny ale aj [[Juhoslovanská vojna|juhoslovanskej vojny]] kontroverzné a krízové.
Katolíci v [[Bielorusko|Bielorusku]] (najmenej 10 – 15 % obyvateľstva) dúfali, že pápež navštívi aj ich krajinu a on to mal aj v úmysle. Odpor [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] a bieloruského prezidenta [[Alexander Lukašenko|Alexandra Lukašenka]] mu to však neumožnil.
Pápež často počas svojho pontifikátu spomínal, že jeho veľkým snom je navštíviť [[Rusko]]. Vykonal mnoho pokusov ako vyriešiť problémy, ktoré sa počas stáročí nahromadili medzi [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckou cirkvou]] a Ruskou pravoslávnou cirkvou, napríklad v auguste 2004 vrátil ruskej cirkvi kazaňskú ikonu Matky Božej. Na druhej strane ale ekumenizmu s Ruskou pravoslávnou cirkvou aj veľmi uškodil, keď [[11. februára]] [[2002]] bez akejkoľvek predošlej komunikácie s pravoslávnymi zriadil na území Ruska štyri [[Diecéza (biskupstvo)|rímskokatolícke diecézy]] (dovtedy tam nebola ani jedna). Ruská pravoslávna cirkev to vnímala ako expanziu na svoje tradičné územie. Negatívna bola aj skutočnosť, že dvaja z biskupov boli poľského pôvodu. Pravoslávna cirkev nezdieľala jeho túžbu dávajúc vyhlásenia ako: „Otázka návštevy pápeža v Rusku nie je spojená s problémami medzi cirkvami, ktoré je nereálne vyriešiť, ale s vrátením mnohých svätých predmetov, ktoré boli z Ruska ukradnuté.“ ([[Vsevolod Čaplin]]). Napriek tomu, že Ján Pavol II. precestoval viac ako 100 krajín, navštíviť Rusko mu nebolo súdené. Niektorí pozorovatelia to považujú za jeden z jeho najväčších neúspechov.
Hovorí sa, že prezident [[Vladimir Putin]] sa nezúčastnil na pápežovom pohrebe, lebo mu patriarcha [[Alexej II.]], hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi, povedal, aby nešiel.
=== Ospravedlnenia ===
* [[31. október|31. októbra]] [[1992]] sa ospravedlnil za prenasledovanie talianskeho filozofa a vedca [[Galileo Galilei|Galilea Galileiho]] v súdnom procese vedenom rímskokatolíckou cirkvou v roku [[1633]].
* [[9. august]]a [[1993]] sa ospravedlnil za účasť Katolíckej cirkvi na obchode s otrokmi.
* V máji [[1995]] v [[Česko|Česku]] prosil o odpustenie za úlohu, ktorú cirkev zohrala v náboženskej vojne proti reformácii.
* [[10. júl]]a [[1995]] poslal list „všetkým ženám“ s ospravedlnením za to, že cirkev bola proti právam žien a za historické znevažovanie žien.
* [[16. marec|16. marca]] [[1998]] sa ospravedlnil za nečinnosť a mlčanie rímskokatolíckej cirkvi počas [[holokaust]]u.
* [[18. december|18. decembra]] [[1999]] sa ospravedlnil za popravu [[Jan Hus|Jana Husa]] v roku [[1415]].
* Počas verejného ospravedlnenia [[12. marec|12. marca]] [[2000]] poprosil o odpustenie za hriechy katolíkov v minulosti, za násilie „na právach národnostných skupín a jednotlivcov a za opovrhovanie ich kultúrou a náboženskými tradíciami.“
* [[4. máj]]a [[2001]] sa ospravedlnil patriarchovi [[Konštantínopol|Konštantínopolu]] za štvrtú križiacku výpravu v roku [[1204]].
* [[22. november|22. novembra]] [[2001]] sa cez [[internet]] ospravedlnil za hrubé zaobchádzanie misionárov k domorodému obyvateľstvu v [[Južný Pacifik|Južnom Pacifiku]].
=== Sociálne a politické postoje ===
Ján Pavol II. bol, čo sa týka doktrín a vecí súvisiacich s pôrodnosťou a postavením žien, považovaný za konzervatívneho. Listy týkajúce sa ľudskej sexuality, nazývané ''Teológia tela'', sú rozšírením meditácií o prirodzenej mužskosti a ženskosti, ktorá vedie k láske a k sexu. Tieto učenia reprezentujú zásadný vývoj v katolíckom učení o [[sex]]e.
Ohľadom [[interupcia|interupcií]] pápež napísal: „Stále existuje legálne zabitie ľudskej bytosti, ktorá má vedomie, ale ešte nie je narodená. A v dnešných časoch hovoríme o zabití, ktoré je umožnené ničím menším, než demokraticky zvoleným parlamentom, ktorý je považovaný za pokrokový výdobytok spoločnosti a celého ľudstva.“
Bol kritický k [[liberálna teológia|liberálnej teológii]], ktorá skôr kopíruje liberálnu politiku na úkor duchovnej liberalizácie. V roku [[1995]] v encyklike ''Evangelium Vitae'' (Evanjelium života) znova presadil za hlavnú hodnotu cirkvi ľudský život. Rozšíril ju tiež o odsúdenie [[interupcia|interupcie]], [[eutanázia|eutanázie]] a o všetky použitia [[trest smrti|trestu smrti]], čo označil ako súčasti „kultúry smrti“, ktorá prenikla do moderného sveta. Jeho postoje k vojne, trestu smrti, k odpusteniu dlhov pre rozvojové krajiny a k chudobe sú označované ako liberálne, čo ukazuje, že je niekedy ťažké označiť náboženských vodcov ako „konzervatívnych“ či „liberálnych“.
Pápež, ktorý nastúpil do úradu v čase, keď [[Sovietsky zväz]] kontroloval jeho rodnú krajinu [[Poľsko|Poľskú ľudovú republiku]], ako aj zvyšok [[Východná Európa|Východnej Európy]], bol tvrdý kritik [[komunizmus|komunizmu]] a ponúkal spoluprácu v boji za zmenu, napríklad poľskému hnutiu [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]]. Sovietsky vodca [[Michail Gorbačov]] raz povedal, že pád [[Železná opona|železnej opony]] by bez Jána Pavla II. bol nemožný [http://www.cnn.com/2005/WORLD/europe/04/03/pope.gorbachev/index.html]. Tento pohľad zdieľali mnohí ľudia v postkomunistických štátoch, americký prezident [[Ronald Reagan]], ako aj hrdinovia zodpovední za ukončenie komunistického útlaku. V neskorších rokoch pápež kritizoval aj niektoré extrémne verzie korporátneho kapitalizmu.
V roku 2000 verejne podporil kampaň za odpustenie afrického dlhu vedenú írskymi rockovými hviezdami [[Bob Geldof|Bobom Geldofom]] a [[Bono]]m. V tom čase bolo zverejnené, že nahrávanie pesničiek [[U2 (skupina)|U2]] bolo neustále prerušované pápežovými telefonátmi.
V roku [[2003]] sa Ján Pavol II. stal prominentným kritikom [[Tretia vojna v Perzskom zálive|americkej invázie do Iraku]]. Poslal svojho „ministra mieru“, [[Pío kardinál Laghi|Pío kardinála Laghiho]] na rozhovory s prezidentom [[Spojené štáty americké|Spojených štátov]] [[George W. Bush|Georgeom Bushom]], aby vyjadril svoj odpor voči tejto vojne. Ján Pavol II. povedal, že to musí byť na pleciach [[Organizácia Spojených národov|OSN]], ako vyriešiť medzinárodný konflikt diplomatickou cestou, a že jednostranná agresia je zločin voči mieru a porušenie [[medzinárodné právo|medzinárodného práva]].
Pri vyjednávaniach s [[Európska únia|Európskou úniou]] o novej [[Zmluva o Ústave pre Európu|ústave]] v roku 2003 a [[2004]], sa vatikánskym predstaviteľom nepodarilo presadiť zmienku o „kresťanskom dedičstve“, čo bol jeden z cieľov, ktoré si želal pápež.
Pápež bol tiež jedným z hlavných kritikov [[homosexuálne manželstvá|homosexuálnych manželstiev]]. Vo svojej poslednej knihe, ''Pamäť a identita'', Ján Pavol II. opisuje „nátlak“ na [[Európsky parlament]], aby nepovolil homosexuálne manželstvo. Agentúra Reuters citovala pápeža: „Je legitímne a nevyhnutné opýtať sa seba samého, či to nie je časť novej diabolskej ideológie, možno viac vnútornej a skrytej, ktorá skúša postaviť proti sebe ľudské práva proti rodine a proti človeku.“
Pápež tiež kritizoval [[transsexualita|transsexualitu]] a [[zmena pohlavia|zmenu pohlavia]] ľudí. Kongregácia za doktrínu viery, ktorej predsedá, ich označila za ľudí s „mentálnymi patológiami“.
=== Kritika ===
Napriek veľkej popularite, si vyslúžil Ján Pavol II. aj veľa kritiky. Jedna z nich sa týkala toho, že vďaka opozícii voči komunizmu podporoval pravicových diktátorov. Ján Pavol II. sa príležitostne stretol s diktátormi, ako napríklad [[Augusto Pinochet]] z [[Čile]]. Niektorí toto stretnutie interpretovali ako podporu Pinochetovi, podľa iných Ján Pavol II. pri stretnutí žiadal od Pinocheta obnovu demokracie. Pri stretnutí bol Ján Pavol II. vmanévrovaný Pinochetovým okolím do spoločnej fotografie.
Ďalšia kritika sa týka toho, že údajne súhlasil s Píom kardinálom Laghim, ktorý podľa kritikov podporoval „špinavú vojnu“ v [[Argentína|Argentíne]].
Tiež bol kritizovaný za podporu spoločnosti [[Opus Dei]] a [[kanonizácia|kanonizáciu]] jej zakladateľa, [[Josemaría Escrivá de Balaguer|Josemaría Escrivu]]. Niektorí kritici vravia, že [[Opus Dei]] je v podstate [[kult]] operujúci vo vnútri cirkvi. Ján Pavol II. videl túto organizáciu ako súčasť širšieho návratu cirkvi k základným kresťanským princípom.
Okrem Escrivu aj niekoľko ďalších svätorečení a blahorečení vyvolalo kritické ohlasy, pretože dotyční údajne podporovali [[fašizmus|fašistické]] [[politická strana|politické strany]]. Pápežovi zástanci oponovali, že tieto tvrdenia sú nepravdivé.
Ďalšia kritika sa zameriavala na jeho presvedčenia. Obzvlášť kritizované boli jeho presvedčenia o úlohách pohlaví a sexuality. Niektoré [[feminizmus|feministky]] kritizovali jeho postoj o postavení žien a aktivisti za práva homosexuálov nesúhlasili s jeho formuláciou cirkevnej pozície, že homosexuálne túžby sú „objektívne postihnutie“ a obzvlášť s nesúhlasom so sobášmi osôb rovnakého pohlavia.
Pre mnohých bol mimoriadne kontroverzný jeho postoj k ochrane pred počatím. Ján Pavol II. podporoval tradičné katolícke učenie a veril, že neoddeliteľnou súčasťou [[sex]]u je rozmer plodnosti. Preto argumentoval, že používanie umelých antikoncepčných prostriedkov, ktoré plodnosť zo sexu vylučujú a redukujú ho len na telesný pôžitok, je nemorálnym činom. Mnoho ľudí nesúhlasilo s týmto postojom, ale dokonca aj niektorí z tých, čo súhlasili, navrhovalo, že je nepraktické zavrhovanie používanie kondómov v dobe, keď sa šíri sexuálne prenosné ochorenie [[AIDS]]. Oddelené, ale príbuzné tvrdenie je, že administratíva Jána Pavla II. rozširovala nepotvrdené presvedčenie, že kondómy nebránia šíreniu [[HIV]]. Mnohí kritici ho obviňovali z rozširovania epidémie AIDS v [[Afrika|Afrike]] a ale aj inde.<ref>http://www.guardian.co.uk/pope/story/0,12272,1065041,00.html</ref> Na druhej strane jeho podporovatelia hovoria, že pápežovo zdôrazňovanie abstinencie a vernosti bolo v skutočnosti veľmi účinné v boji proti AIDS, ako sa ukázalo napríklad v [[Uganda|Ugande]], kde za to viedol kampaň.
Ján Pavol II. bol niekedy kritizovaný za spôsob, akým viedol cirkev. Vyčítali mu, že nekonal dostatočne rýchlo pri škandáloch sexuálneho zneužívania v Katolíckej cirkvi. Tiež bol kritizovaný za [[Centralizácia|centralizáciu]] moci späť do Vatikánu po skoršej [[Decentralizácia|decentralizácii]] pápeža Jána XXIII. Preto bol označovaný niektorými za striktného [[autokrat]]a, ktorý neakceptoval opozíciu v cirkvi a postupoval autoritatívne voči svojim kritikom. Ako hlavný príklad tejto kritiky sa označuje [[exkomunikácia]] otca [[Tissa Balasuriya]].
Popri všetkej kritike vedenej z pozície požiadaviek priblížiť cirkev súčasnému svetu, [[tradicionalistickí katolíci]] sa vehementne dožadovali povolenia alebo návratu k tzv. [[Tridentská omša|tridentskej liturgii]] a prípadne aj popretia reforiem zavedených [[2. vatikánsky koncil|2. vatikánskym koncilom]]. Niektorí prešli na pozície [[sedevakantizmus|sedevakantizmu]], kým ďalší zotrvali pod vedením Jána Pavla II., ale ostro ho kritizovali, že nie je dosť konzervatívny. Napokon používanie tzv. tridentskej omše povolil až jeho nástupca Benedikt XVI.
Jánovi Pavlovi II. sa vyčíta aj to, že diskriminoval [[východné katolícke cirkvi]]. Najčastejšie sa spomína vnucovanie [[celibát]]u v USA, Kanade, Austrálii a inde (napr. pri schvaľovaní [[CCEO]] neodstránil diskriminačnú klauzulu, ktorá umožňuje vatikánskej kúrii východným katolíkom na istých územiach vnútiť celibát). Druhou vážnou skutočnosťou je, že ním schválený [[Kódex kánonov východných cirkví|Kódex]] a niektoré ďalšie opatrenia znemožňujú východným katolíckym cirkvám zakladať cirkevné štruktúry (t. j. organizovať pastoračnú starostlivosť pre svojich veriacich) mimo tzv. kanonického teritória. Osobitne vážny bol tento konflikt v [[India|Indii]], kde neumožnil [[Sýrsko-malabarská katolícka cirkev|Sýrsko-malabarskej katolíckej cirkvi]] založiť [[Eparchia (diecéza)|eparchie]] mimo oblasti [[Kérala]] (južná India), resp. ich podriadil latinským biskupom, čím podporoval silnú latinizáciu východných katolíkov v Indii. Hroziacu schizmu státisícov východných katolíkov sa napokon podarilo zažehnať. Budovanie cirkevných štruktúr východných katolíckych cirkví mimo ich tzv. kanonického teritória podriadil súhlasu miestnej rímskokatolíckej hierarchie, čo sa tiež považuje za diskrimináciu. Praktickým dôsledkom sú veľké pastoračné problémy najmä v západnej Európe, kam sa za prácou sťahuje množstvo východných katolíkov z [[Rumunsko|Rumunska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Blízky východ|Blízkeho východu]]… Tento problém pálčivo pretrváva aj v súčasnosti. Tiež sa mu vyčíta, že sa neospravedlnil východným katolíkom za desaťročia násilnej latinizácie a diskriminácie zo strany Ríma a rímskokatolíckej cirkvi.
Zo strany konzervatívnych katolíkov sa mu často vyčíta, že sa modlil s predstaviteľmi nekresťanských náboženstiev, navštívil [[Mešita|mešitu]] a pobozkal [[Korán]] a pod., čím dal jednak vzor náboženskému indiferentizmu a hlavne prejavil úctu iným božstvám, ktoré nie sú totožné s Bohom kresťanov, čím sa previnil proti 1. prikázaniu [[Desatoro|Desatora]]. V tejto súvislosti sa mu vyčíta najmä účasť na medzináboženských stretnutiach v [[Assisi]]. Niektorí to dokonca označujú za [[Apostáza|apostázu]] (odpad) od viery.
Niekedy sa mu tiež vyčíta, že kvôli svojim zahraničným cestám a iným mnohostranným aktivitám zanedbával kúriu, ktorá sa podľa niektorých dostala do istého úpadku.
== Význam vo funkcii pápeža ==
[[Súbor:JPII 29-09-2004 portret.jpg|thumb|Ján Pavol II.]]
Bol jedným z najaktívnejších účastníkov [[2. vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]], ktorý vyjadroval optimizmus i ilúzie [[60. roky 20. storočia|šestdesiatych rokov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Nálada však neprežila rok [[1968]], kritický tak pre cirkev, ako aj pre svetskú spoločnosť, kedy pápež Pavol VI. odmietol zrušiť cirkevný zákaz umelej antikoncepcie a znovu ju odsúdil encyklikou [[Humanae vitae]].
Pre cirkev, ako aj pre svet mimo nej, boli [[70. roky 20. storočia|sedemdesiate roky]] obdobím rozčarovania, klesajúcej účasti na bohoslužbách, upadajúcej autority, trpkých vnútorných rozporov a slabnúcej viery, kedy tisíce kňazov opustilo svoje povolanie. Typickým príkladom sú [[jezuiti]], najväčší a najvplyvnejší z rehoľných rádov cirkvi. Pri začiatku vatikánskeho koncilu ich bolo 36 000, dvojnásobok oproti [[20. roky 20. storočia|20. rokom]]. V druhej polovici 60. rokov začal ich počet klesať, v sedemdesiatych rokoch sa stenčil na tretinu a počet študentov a novicov sa znížil zo 16 000 len na 3 000.
Ján Pavol bol propagátorom nového realistického prístupu, konzervatizmu a návratu k autorite, čo všetko charakterizovalo prechod sedemdesiatych rokov do osemdesiatych. Zaslúžil sa o obnovu tradičného katolicizmu. Zahraničné cesty sa stali neoddeliteľnou súčasťou jeho pontifikátu.
=== „Ján Pavol Veľký“ ===
Od smrti Jána Pavla II. veľa duchovných z Vatikánu, vrátane [[Angelo Sodano|Angela kardinála Sodana]] vo svojej písanej verzii kázne na zádušnej omši, hovoria o zosnulom pápežovi ako o ''Jánovi Pavlovi Veľkom''. Talianske noviny [[Corriere della Sera]] ho dokonca nazvali „Najväčší“. Titul „Veľký“ dosiaľ nosia iba dvaja pápeži z prvého tisícročia, [[Lev I. (pápež)|Lev Veľký]] a [[Gregor I. (pápež)|Gregor Veľký]]. Znalci [[Kánonické právo|cirkevného práva]] tvrdia, že neexistuje oficiálny proces pre uznanie pápeža za „Veľkého“; titul sa získava na základe všeľudového a kontinuálneho používania.
== Blahorečenie a kanonizácia ==
Takmer okamžite po jeho smrti sa začali ozývať hlasy volajúce po čo najskoršom vyhlásení Jána Pavla II. za svätého a to tak medzi katolíckou hierarchiou, ako aj medzi veriacimi. Už na jeho pohrebe v Ríme viacerí veriaci držali transparenty s talianskou výzvou „Santo Subito“ (ihneď svätý). Tisícky veriacich zhromaždených na Námestí sv. Petra skandovali túto výzvu spolu s jeho menom v taliančine „Giovanni Paolo“ počas pohrebu. [[Benedikt XVI.|Joseph kardinál Ratzinger]], ktorý celebroval svätú omšu, ukončil svoju homíliu slovami: „Môžeme si byť istí, že náš milovaný pápež teraz stojí v Božom okne, pozerá sa na nás a žehná nám.“
Toto svoje presvedčenie o tom, že Ján Pavol II. je už dnes v spoločenstve svätých u Boha, vyjadril kardinál Ratzinger, už ako pápež Benedikt XVI., veľmi rýchlo po svojom zvolení za nástupcu Jána Pavla II. Už [[9. máj]]a [[2005]] rozhodol neaplikovať pravidlo o päťročnej čakacej dobe po smrti, ktorá musí predchádzať procesu [[beatifikácia|beatifikácie]] a [[kanonizácia|kanonizácie]].<ref>[http://www.vatican.va/roman_curia/congregations/csaints/documents/rc_con_csaints_doc_20050509_rescritto-gpii_en.html Response of His Holiness Benedict XVI for the examination of the cause for beatification and canonization of the Servant of God John Paul II]</ref>
[[Kanonizácia|Kanonizácii]], teda vyhláseniu za svätého, predchádza vyhlásenie za blahoslaveného, a vyžaduje, aby bol kandidátovi pripísaný aspoň jeden zázrak. O prvom prípade zázraku pripisovanom Jánovi Pavlovi II. sa začalo diskutovať v Mexiku hneď po jeho smrti. V mexickej diecéze Zacatecas sa pripisuje uzdravenie dieťaťa príhovoru pápeža Jána Pavla II. Diecéza potvrdila, že o tomto prípade existujú dokumenty. Ide o Josého Herona Badilla, v čase smrti Jána Pavla II. 19-ročného. Ako 4-ročného ho postihla mimoriadne ťažká forma leukémie. Keď pápež Ján Pavol II. navštívil v roku [[1990]] Zacatecas, išli rodičia s týmto dieťaťom na letisko. Pomocou známych z biskupského ordinariátu dostali miesto v prvom rade. Pápež vzal dieťa do rúk, pobozkal ho a povedal mu, aby vypustilo holubicu, ktorú držalo v rukách. Táto scéna je zachytená na fotografii, ktorú vtedajší biskup a súčasný kardinál Javier Lozano Barragán neskôr ukázal v Ríme pápežovi. Porozprával mu, že to chudé dieťa na obrázku po stretnutí s ním zrazu vyzdravelo. Pre rodičov nebolo pochybností, že išlo o „zázrak pápeža“. Lekári im predtým nedávali ani najmenšiu nádej, že by ich syn mohol prežiť.
Rozhodnutie Benedikta XVI. sa stretlo u rímskych duchovných s dlhotrvajúcimi ováciami. Oznámenie urýchlenia procesu svätorečenia sa zhoduje s 24. výročím dňa, keď sa Turek [[Mehmet Ali Ağca|Ali Ağca]] pokúsil na Námestí sv. Petra spáchať na Jána Pavla II. atentát.
Jána Pavol II. bol blahorečený [[1. máj]]a [[2011]].<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110501002 Blahorečenie Jána Pavla II.]</ref><ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110114012 Ján Pavol II. bude blahorečený 1. mája 2011]</ref><ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110114017 Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých o blahorečení Jána Pavla II.]</ref> na námestí sv. Petra a Pavla vo Vatikáne. Pápež Benedikt XVI. stanovil sviatok bl. Jána Pavla II. v celej katolíckej cirkvi na 22. október – na výročie prevzatia pápežského úradu (1978). Pápež František oznámil na riadnom verejnom konzistóriu 30. septembra 2013 vo Vatikáne presný dátum svätorečenia blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. a tiež jeho predchodcu blahoslaveného pápeža Jána XXIII. Slávnosť svätorečenia stanovil na Druhú veľkonočnú nedeľu – Nedeľu Božieho milosrdenstva 27. apríla 2014.
== Rôzne ==
[[Arcibiskup]] [[Stanisław Dziwisz]] bol pápežov osobný sekretár a spoločník. Bol vysvätený v roku [[1963]] biskupom Wojtyłom, stal sa druhým sekretárom arcibiskupa Wojtyłu v roku [[1966]] a hneď na to prvým sekretárom. Bol vysvätený za biskupa Jánom Pavlom II. v [[1998]].
== Pozri aj ==
* [[Ján Pavol (pápež)|Ďalší pápeži s menom Ján Pavol]]
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Ján Pavol II.|commons=Ioannes Paulus II}}
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvj/jan_pavol_ii_-_podrobnejsie.html}}
* [http://kbs.sk/?cid=1116938659 Slovenské preklady encyklík a dokumentov JPII na oficiálnej stránke Konferencie biskupov Slovenska]
* [http://www.kebrle.cz/katdocs/EvangeliumVitae.htm Encyklika Evangelium Vitae] {{ces icon}}
* [http://www.vatican.va/holy_father/john_paul_ii/encyclicals/index.htm Encykliky JPII na vatican.va]
* [http://www.vatican.va/news_services/liturgy/2003/documents/ns_lit_doc_20030911_slovacchia_sk.html Svätý Otec Ján Pavol II. na Slovensku]
{{s-start}}
{{s-rel|rkc}}
{{s-pred|pred=[[Eugeniusz Baziak]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam krakovských biskupov a arcibiskupov|Arcibiskup krakovský]]
|roky= [[1963]]{{--}}[[1978]]}}
{{s-potom|potom=[[Franciszek Macharski]]}}
{{s-end}}
{{Pápež|
| 