Verzia z 12:49, 7. marec 2015 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:22, 3. apríl 2015 upraviť vrátiť Alekme (diskusia \| príspevky) 2 138 editací rozšírenie Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox jazyk \| Názov = Rumunčina\| obrázok = Map Roumanophone World.png Natívny názov = limba română \| štáty = [[Rumunsko]], [[Moldavsko]], [[Maďarsko]], [[Ukrajina]], [[Vojvodina]] \| Řádek 21 ⟶ 22: }} '''Rumunčina''' je [[románsky jazyk]], hovorí ním asi 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v [[Rumunsko\|Rumunsku]] (ale aj [[Maďarsko]], [[Bulharsko]], [[Vojvodina]], [[Ukrajina]]). [[Obrázok:CuvinteleLimbiiRomane.svg\|thumb\|left\|290px\|Pôvod rumunskej slovnej zásoby a spoločné znaky s niektorými inými slovnými zásobami]]Vyvíjala sa v úzkom kontakte so [[slovanské jazyky\|slovanskými jazykmi]]. ~~Písomná~~Rumunčinou ~~podoba~~sa ~~používa~~hovorí aj v [[~~latinka~~Moldavsko\|~~latinku~~Moldavsku]], kde sa však tento jazyk z historických dôvodov nazýva [[moldavčina]]. Jazyk má svoj pôvod v prvom rade v jazyku [[Dákovia\|Dákov]], ktorí osídľovali toto územie až do roku 106, kedy bolo dobyté [[Rímska ríša\|Rímskou ríšou]]. Na dlhý čas sa stala úradným jazykom hovorová [[latinčina]], ktorá s dáčtinou splynula. Po odchode rímskych legionárov sa o osude latinsky hovoriacich prisťahovalcov stratili správy. Rumunský jazyk sa tak stal prvým románskym jazykom, ktorý sa oddelil od latinčiny, a jediný, ktorý až do modernej doby nebol ovplyvňovaný ostatnými románskymi jazykmi. Zato vplyvy okolitých jazykov, najmä [[Maďarčina\|maďarčiny]], [[Srbčina\|srbčiny]], [[Bulharčina\|bulharčiny]], ale i [[Nemčina\|nemčiny]], [[Ruština\|ruštiny]] a [[Gréčtina\|gréčtiny]] sú viac než zjavné. Najmä slovanských prvkov možno v rumunčine nájsť ~~(mierne~~veľké ~~modifikovanú)~~množstvo. [[Obrázok:Dias.Roman-Est.png\|thumb\|290px\|Rozšírenie jednotlivých rumunských dialektov]] == Delenie == Rumunčina sa delí na 5 základných [[dialekt]]ov, niekedy považovaných za samostatné jazyky: [[Istrorumunčina]], [[Meglenorumunčina]], [[Arumunčina]] a [[Dákorumunčina]], niekedy delená na vlastnú Rumunčinu a [[Moldavčinu]]. Napriek mnohým podobnostiam majú [[Istrorumuni]], [[Arumuni]] a [[Meglenorumuni]] oproti Dákorumunom pôvod v Rímskych legionároch, ktorí sa usadili na území dnešného [[Albánsko\|Albánska]], [[Macedónsko\|Macedónska]] a [[Chorvátsko\|Chorvátska]]. Ich pôvod je taktiež v latinčine, no možno medzi nimi nájsť priepastné rozdiely, vyplývajúce z ich rozličných jazykových podkladov (domorodých jazykov, na ktorých sa rozvíjali). == Abeceda == Písomná podoba rumunčiny používa mierne modifikovanú [[latinka\|latinku]]. Nasleduje tabuľka znakov a ich výslovnosť v slovenskom jazyku. {\| class="wikitable" \|- \| písmeno: \|\| a \|\| ă \|\| â \|\| b \|\| c \|\| d \|\| e \|\| f \|\| g \|\| h \|\| i \|\| î \|\| j \|\| l \|\| m \|\| n \|\| o \|\| p \|\| r \|\| s \|\| ş \|\| t \|\| ţ \|\| u \|\| v \|\| x \|\| z \|- \| výslovnosť: \|\| a \|\| {{IPA\|ə}} \|\| {{IPA\|ɨ}} \|\| b \|\| k, č \|\| d \|\| e \|\| f \|\| g, dž \|\| h, ch \|\| i \|\| {{IPA\|ɨ}} \|\| ž \|\| l \|\| m \|\| n \|\| o \|\| p \|\| r \|\| s \|\| š \|\| t \|\| c \|\| u, w \|\| v \|\| kz, gz \|\| z \|} {{Infobox Ukážka jazyka \| Názov = Rumnčina \| áno = Da \| nie = Nu \| možno = Poate \| ahoj = Alo \| dovidenia = La revedere \| ďakujem = Multumesc \| prepáčte = Scuze \| NázovHovoríš = rumunsky \| hovoríš = Vorbiţi limbă Romănâ? \| ľúbim = Te iubesc \| deklarácia = Toate ființele umane se nasc libere și egale în demnitate și în drepturi. Ele sunt înzestrate cu rațiune și conștiință și trebuie să se comporte unele față de altele în spiritul fraternității. }} == Iné projekty == {{projekt\|wikt=rumunčina\|commons=Category:Romanian language}} == Zdroj == ~~{{jazykový výhonok}}~~ * {{Preklad\|cs\|Rumunština\|Q7913}} * {{Preklad\|ro\|Limba română\|Q7913}} {{Jazyky EÚ}} Řádek 35 ⟶ 62: [[Kategória:Jazyky v Rumunsku]] [[Kategória:Jazyky v Moldavsku]] [[Kategória:Jazyky vo Vojvodine]]

Rumunčina: Rozdiel medzi revíziami