Verzia z 15:20, 21. október 2006 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:29, 21. október 2006 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Anatólske jazyky''' alebo '''chetitsko-luvijské jazyky''' alebo '''maloázijské jazyky''' sú vymretá vetva [[indoeurópske jazyky\|indoeurópskych jazykov]], ktorou sa hovorilo v staroveku (pred narodením Krista) v [[Malá Ázia\|Malej Ázii]] (Anatólii): v dnešnom [[Turecko\|Turecku]] a severnej [[Sýria\|Sýrii]]. ==Delenie == Patrili k nim: [[chetitčina]] Řádek 10 ⟶ 11: [[palajčina]] A možno aj: [[sideština]] [[pisidčina]] *[[kárčina]] Tieto jazyka sa vyvinuli z hypotetickej praanatólčiny, ktorá sa neskôr rozdelila na západnú praanatólčinu (tá neskôr zas na (a) lýdčinu a (b) ostatné) a chetitčinu. ==Charakteristika == Podľa najrozšírenejšej teórie prišli nositelia týchto jazykov do [[Malá Ázia\|Malej Ázie]] pravdepodobne z dolného [[Volga\|Povolžia]] v dvoch vlnách (luvijskej a chetitskej) cez [[Kaukaz]] či [[Balkán]]. Řádek 17 ⟶ 25: Ďalším významným a dobre doloženým anatolským jazykom bola [[luvijčina]], a z nej odvodené spriaznené jazyky [[lýdčina]], [[kárčina]] a [[lykijčina]], zhrnované niekedy pod pojem [[luvijské jazyky]]. Neskorými príkladmi (pravdepodobne) anatolských jazykov, ktoré poznáme len z hŕstky nápisov na hroboch a [[Mince\|minciach]], pochádzajúcich z obdobia okolo 2. storočia pred Kr. sú [[pisidčin]]a a [[sideština]]. Aj tieto jazyky sa písali gréckym písmom.

Anatólske jazyky: Rozdiel medzi revíziami