|
Ježiš sa nazýva aj '''Ježiš Nazaretský''' alebo '''Ježiš z Nazaretu''', podľa mesta [[Nazaret]], kde prežil detstvo.
Kresťania ho nazývajú aj '''Ježiš Kristus''' ([[latinčina|lat.]] ''Iesus Christus''; [[hebrejčina|hebr.]] ישוע, ישו Joszue; [[aramejčina|aram.]] ܝܫܘܥ, ܝܫܘ Jeszua = "JHWH"; [[gréčtina|gréc.]] Ιησους Χριστος /jesus ĥristos/). ''Kristus'' však nie je meno, ale titul pochádzajúci z gréckeho ''christós'' (grécky: Χριστός), čo znamená ''Pomazaný''. Toto slovo je pravdepodobne prekladom hebrejského ''Mesiáš'' ([[hebrejčina|heb.]] מָׁשִיַח), čo doslovne znamená "pomazaný Jahvem" resp. "pomazaný Bohom".''os'', čo znamená ''dobrý''. Toto bolo zároveň bežné grécke meno, hlavne u spodných vrstiev a otrokov (kde sa kresťanstvo zozačiatku najviac šírilo). Túto formu mena spomínajú už najstarší zachovaní kresťanskí autori: Justín Mučeník (Apol., I, 4), [[Klement Alexandrijský]] (Strom., II, iv, 18), [[Tertullianus]] (Adv. Gentes, II), a [[Lactantius]] (Int. Div., IV, vii, 5)<ref>[http://www.newadvent.org/cathen/08374x.htm Origin of the Name of Jesus Christ]</ref>. Najstarší zachovaný datovaný kresťanský nápis (318) taktiež obsahuje túto formu<ref>Schiller (H.), “Geschichte der römischen Kaiserzeit" (Gotha; 1883), i. 447, n. 6; Citované podľa http://altreligion.about.com/library/texts/bl_mead100bc7.htm</ref>. Dve najstaršie zachované biblie zo štvrtého storočia (Codex Vaticanus a Codex Sinaticus) nazývajú kresťanov "chrestianos" a "chreistianos". V niektorých jazykoch (vrátane slovenčiny, alebo francúžštiny) sa doteraz Kresťania nazývajú slovom s "e", nie slovom odvodeným od slova "Kristus".
Starí kresťania často Ježiša nevolali ''Christos'', ale používali grécke ''Chrestos'', čo znamená ''dobrý''. Toto bolo zároveň bežné grécke meno, hlavne u spodných vrstiev a otrokov (kde sa kresťanstvo zozačiatku najviac šírilo). Túto formu mena spomínajú už najstarší zachovaní kresťanskí autori: Justín Mučeník (Apol., I, 4), [[Klement Alexandrijský]] (Strom., II, iv, 18), [[Tertullianus]] (Adv. Gentes, II), a [[Lactantius]] (Int. Div., IV, vii, 5)<ref>[http://www.newadvent.org/cathen/08374x.htm Origin of the Name of Jesus Christ]</ref>. Najstarší zachovaný datovaný kresťanský nápis (318) taktiež obsahuje túto formu<ref>Schiller (H.), “Geschichte der römischen Kaiserzeit" (Gotha; 1883), i. 447, n. 6; Citované podľa http://altreligion.about.com/library/texts/bl_mead100bc7.htm</ref>. Dve najstaršie zachované biblie zo štvrtého storočia (Codex Vaticanus a Codex Sinaticus) nazývajú kresťanov "chrestianos" a "chreistianos". V niektorých jazykoch (vrátane slovenčiny, alebo francúžštiny) sa doteraz Kresťania nazývajú slovom s "e", nie slovom odvodeným od slova "Kristus".
== Ježiš v Novom zákone ==
O Ježišovi Kristovi sa v [[Biblia|Biblii]] hovorí zvlášť v 4 [[kánon]]ických [[evanjeliá]]ch uvedených v [[Nový zákon|Novom zákone]]. [[Biblia]] hovorí, že Ježiš bol [[žid]]ovský [[učiteľ]], ktorý kázal [[evanjelium]], uzdravovall choroby a vyháňal [[démon]]ov mocou [[Duch Svätý|Ducha Svätého]] (Mt 9,35<ref>Mt 9,35 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%209,35 svatepismo.sk])</ref>; Sk 10,38<ref>Sk 10,38 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Sk%2010,38 svatepismo.sk])</ref>). Uvádza sa tu, že Ježiš sa narodil z panny menom [[Panna Mária|Mária]] a že bol nevinne odsúdený [[Pilát Pontský|Pontským Pilátom]] na žiadosť židovskej veľrady. Evanjeliá ďalej uvádzajú, že Ježiš zomrel na kríži pri [[Jeruzalem]]e. Ďalej sa tu uvádza, že na tretí deň po svojej smrti vstal zmŕtvych. Po zmŕtvychvstaní sa ukázal apoštolom a iným ľuďom a na 40. deň vystúpil na nebesia. Podľa Biblie jeho smrť a vzkriesenie priniesli [[Spása|spasenie]] každému, kto v neho [[viera|uverí]].
[[Súbor:Christ Carrying the Cross 1580.jpg|vľavo|náhľad|Ježiš Kristus, El Greco, [[1580]]]]
Evanjeliá pridávajú tieto tvrdenia:
==== Kriesenie mŕtvych ====
Počas svojho účinkovania okremv uzdravení niekoľkokrátdivadlel. aj vzkriesil[[podobenstvo|podobenstvá]], mŕtvych.ktoré Keďpovedal sapočas Ježišsvojho priblížilúčinkovania, k bráne mesta Naim práve vynášali mŕtveho mládencanapr. Ježišovi prišlopodobenstvo ľútoo jeho matky, ktorá bola vdovou a mládenca vzkriesil.rozsievačovi<ref>LkMt 713,111 – 9.18 – 1723 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=LkMt%2072013,111-9.18-1723 svatepismo.sk])</ref>, Ďalšío prípad bolo vzkriesenie Jairovej dcérykúkoli<ref>MkMt 513,3524 – 30.36 – 43 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=MkMt%2052013,3524-30.36-43 svatepismo.sk])</ref>. Lazára, bratao MárieSamaritánovi<ref>porov. aLk Marty10,25 – 37 vzkriesil([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2010,25-37 keď už bol Lazársvatepismo.sk])</ref>, 4o dnimárnotratnom v hrobe.synovi<ref>porov. JnLk 15,11,17 – 4432 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=JnLk%20112015,1711-4432 svatepismo.sk])</ref>.
==== Podobenstvá ====
Evanjeliá zaznamenávajú aj [[podobenstvo|podobenstvá]], ktoré povedal počas svojho účinkovania, napr. podobenstvo o rozsievačovi<ref>Mt 13,1 – 9.18 – 23 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2013,1-9.18-23 svatepismo.sk])</ref>, o kúkoli<ref>Mt 13,24 – 30.36 – 43 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%2013,24-30.36-43 svatepismo.sk])</ref>, o Samaritánovi<ref>porov. Lk 10,25 – 37 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2010,25-37 svatepismo.sk])</ref>, o márnotratnom synovi<ref>Lk 15,11 – 32 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%2015,11-32 svatepismo.sk])</ref>.
==== Vyháňanie zlých duchov ====
! Autor/Dokument || Čas vzniku diela || Najstaršia uchovaná kópia || Časové rozpätie || Počet kópií
|-
| [[Caesar]] (AVE EVA ,u...()
| 100 – 44 pr. Kr
| 900 po Kr.
==== Mimobiblické pramene ====
Okrem Biblie existuje niekoľko prameňov, ktoré spomínajú existenciu osoby Ježiša Krista. Žiaden z ich autorov však nebol jeho súčasníkomsúc. Najdôležitejšie z nich sú texty židovského dejepisca [[Flavius Iosephus|Jozefa Flávia]], ktorý vo svojich spisoch okrem iného tvrdí:
O''V tomto čase tamm bol Ježiš, múdry človek, ak je vôbec legitímne ho nazývať človekom''.<ref>Josephus, Ant, XVIII, iii, 3</ref>. Existuje tiež názor, že táto pasáž bola do diela pridaná neskôr nejakým príliš horlivým kresťanským opisovačom, keďže pasáž je evidentne pro-kresťanská a Flávius bol žid.
Napokon, [[Suetonius |etonius]], vo svojom opise [[Klaudius|Klaudia]], hovorí o židoch, ktorí boli vyhnaní z Ríma kvôli tomu, že vytvorili rozruch podnietený nejakým ''Chrestom'' (''impulsore Chresto''), čo biblickí učenci považujú za chybu alebo preklep miesto ''Kristom''. Popisovaná udalosť sa zvyčajne identifikuje s popisom dvoch židov vyhnaných z Ríma v Skutkoch Apoštolov 18.2<ref><!-- predpokladám, že ide o toto: -->Sk 18,2 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Sk%2018,2 svatepismo.sk])</ref>. ''Chrestus'' bolo síce bežné Grécke meno, ale vieme že veľká časť kresťanov nazývala Ježiša týmto menom, nie slovom ''Kristus''. ▼Rímsky historik [[Tacitus]] okolo roku 115 v diele ''Annales'', v súvislosti s Neronovou perzekúciou hovorí, ako kresťania, ktorých už bol „veľký zástup“ (''ingens multitudo''), si odvodili svoj názov ''z nejakého Krista, ktorý bol odsúdený za vlády Tibéria prokurátorom v Júdei, Pontiom Pilátom'' <ref>Annales 15,44,2n.</ref>. Hlavný spor sa vedie o to či Tacitus čerpal túto informáciu od Kresťanov (a teda nie je nezávislým zdrojom) alebo čerpal z Rímskych archívov. Tacitus je všeobecne známy ako veľmi dôsledný a skeptický historik, ale tu nesprávne uvádza, že Pilát bol prefekt a nie prokurátor.
▲Napokon, [[Suetonius]], vo svojom opise [[Klaudius|Klaudia]], hovorí o židoch, ktorí boli vyhnaní z Ríma kvôli tomu, že vytvorili rozruch podnietený nejakým ''Chrestom'' (''impulsore Chresto''), čo biblickí učenci považujú za chybu alebo preklep miesto ''Kristom''. Popisovaná udalosť sa zvyčajne identifikuje s popisom dvoch židov vyhnaných z Ríma v Skutkoch Apoštolov 18.2<ref><!-- predpokladám, že ide o toto: -->Sk 18,2 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Sk%2018,2 svatepismo.sk])</ref>. ''Chrestus'' bolo síce bežné Grécke meno, ale vieme že veľká časť kresťanov nazývala Ježiša týmto menom, nie slovom ''Kristus''.
== Názory na Ježiša Krista ==
=== Kresťanstvo ===
Katolicizmus:Väčšina "mákresťanov byťverí, poznanýže aJežiš jehoje poznaním majúpolitickým byťvodcom, všetciale ľudiaponúkol zachránení – to chceBožím Boh[...]zdelením. PretoBoh jev ňom neoznamuje nevyhnutnéniečo, abyV Kristusňom bolje hlásanýBoh všetkýms národomnami. Ako Božie sebazdelenie bol aJežiš všetkým ľuďom, aby tak zjavenie dospelo do všetkých končín sveta".<ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jezis_kristus_katolicizmus.html Ježiš kristus (katolicizmus)]</ref> ▼Väčšina kresťanov verí, že Ježiš je božský a vo svojej podstate rovný [[Boh Otec|Bohu Otcovi]] ako druhá osoba [[Trojica|Trojice]] (Jn 1,1; 8,58; 10,30<ref>Jn 1,1; 8,58; 10,30 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%201,1;8,58;10,30 svatepismo.sk])</ref>).
"odmietol byť politickým vodcom, ale ponúkol oslobodenie od hriechu a jeho dôsledkov: neustanovuje pozemské izraelské kráľovstvo, ale kráľovstvo Božie. Ježiš je definitívnym Božím zdelením. Boh v ňom neoznamuje niečo, ale sám seba. Nielen tým, čo hovorí, ale celým svojim konaním, ba celou svojou osobnou históriou je Ježiš oznámením Boha. V ňom je Boh s nami. Ako Božie sebazdelenie bol Ježiš označený ako Slovo, ktoré sa stalo telom"<ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jezis_kristus_krestanstvo.html Ježiš kristus (kresťanstvo)]</ref>
▲Katolicizmus: "má byť poznaný a jeho poznaním majú byť všetci ľudia zachránení – to chce Boh[...]. Preto je nevyhnutné, aby Kristus bol hlásaný všetkým národom a všetkým ľuďom, aby tak zjavenie dospelo do všetkých končín sveta".<ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jezis_kristus_katolicizmus.html Ježiš kristus (katolicizmus)]</ref>
=== Ostatné ===
|
