Al Pacino: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 4 176 bajtov ,  pred 5 rokmi
d
Verzia používateľa Timur~skwiki (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot
(rrg)
d (Verzia používateľa Timur~skwiki (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot)
}}
 
'''Al Pacino''', vlastným menom '''Alfred James Pacino''' (* [[25. apríl]] [[1940]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký filmový herec, ktorého viacerí filmoví kritici a fanúšikovia zaraďujú medzi najlepších hercov svetovej kinematografie všetkých čias. Menej známy je ako režisér, scenárista a producent. Al Pacino zažil ťažké začiatky, raketový vzostup, veľkú krízu, ale aj jej obdivuhodné prekonanie.
bhydcbhjscnhycnhycxnkmnjycjnycjnyjcykjnyjnkyccjnxkycknjbhcynhcjkncyjncdyjnjcynjnycjxnmjckmyjcnynjcjccnjdnccm''[[… a spravodlivosť pre všetkých|dlivosť pre všetkých]]'' (1979 – piata nominácia na Oscara), gangster Big Boy Caprice vo fimovom stvárnení comicsových seriálov o neohrozenom detektívovi ''[[Dick Tracy]]'' (1990 – šiesta nominácia na Oscara 1990).
 
== Životopis ==
Narodil sa a vyrastal v newyorskej štvrti [[Bronx]]. Je synom Salvatora a Rose Pacino. Má [[Sicília (ostrov)|sicílsky]] pôvod, jeho starí rodičia emigrovali do USA zo sicílskeho mesta [[Corleone]]. Rodičia sa rozviedli, keď mal dva roky. Po rozvode žil ako jedináčik s matkou u jej rodičov. Chodil s ňou často na večerné predstavenia do kina. Matka a starí rodičia tvorili jeho prvé publikum, keď im predvádzal postavy, ktoré videl v divadle, či v kine.
 
Navštevoval strednú školu umeleckého zamerania Manhattan High School of the Performing Arts. Po jej absolvovaní bol nútený zarábať si na živobytie a tak robil dva roky poslíčka v redakcii časopisu Commentary. Po návrate z vojenskej služby pracoval ako uvádzač v kine a divadle, sťahovák, domovník a poštový zamestnanec. Jeho cieľom sa však stalo herectvo a tak začal navštevovať nočné herecké kurzy. Tie ale neboli na takej úrovni, aby mu umožnili prienik do prestížnejších divadelných spolkov a tak si začal sporiť peniaze na kvalitnejšie herecké kurzy. Nakoniec sa mu podarilo dostať do Herbert Berghot Studium a v roku 1966 sa vďaka neúnavnej trpezlivosti dostal do prestížneho [[Actors Studio]] (v rokoch 1982 – 1984 bol jeho umeleckým riaditeľom.)
 
Divadelnú kariéru začal v roku 1963 na mimobroadwayských scénach a to veľmi úspešne. Okrem iného si zahral aj v Shakespearovej dráme [[Richard III.]], ktorú neskôr netradičným spôsobom, stvárnil aj v rovnomernom filme. Kritika bola Pacinom nadšená a ovenčila ho viacerými významnými divadelnými cenami. V roku 1969 debutoval na [[Broadway]]. Al Pacino dosiahol po čom túžil a chcel začať niečo nové – hrať vo filme.
 
Jeho filmovým debutom bol film ''[[Ja, Natália]]'' (?) (1969), ale až vo filme ''[[Panika v Needle Parku]]'' (1971), kde hral mladistvého narkomana a priekupníka drog Bobbyho, sa preukázal jeho talent. Vďaka tomu sa dostal do pozornosti režiséra [[Francis Ford Coppola|Francisa Ford Coppolu]], ktorý ho obsadil do úlohy Michaela Corleoneho, najmladšieho syna ctihodného a obávaného Dona Corleoneho v mafiánskej rodinnej ságe ''[[Krstný otec (film)|Krstný otec]]'' (1972) natočenej podľa románu [[Mario Puzo|Maria Puza]]. Film sa zapísal do zlatého fondu svetovej kinomatografie a dominuje vo všetkých Top 10 rebríčkoch najlepších filmov v histórii. Táto úloha mu priniesla raketový štart k sláve a zároveň aj prvú nomináciu na [[Academy Awards|Oscara]]. Mocenský vzostup hrdinu, z ktorého sa stane ešte vplyvnejší a nemilosrdnejší vládca rodinného klanu, rozvíjajú ďalšie dve pokračovania ''[[Krstný otec II.]]'' (1974 – nominácia na Oscara) a ''[[Krstný otec III.]]'' (1990).
 
Po raketovom nástupe nasledovali ďalšie úspešne stvárnené úlohy, ktorými si počas 70-tych rokov 20. storočia získal rešpekt kritikov a obdiv divákov na celom svete: nervovo labilný tulák Lion, o ktorého dobrodružnej ceste naprieč Amerikou po boku rovnako stroskotaného priateľa hovorí psychologická dráma ''[[Strašiak]]'' (1973), nekonvenčný newyorský policajt Frank Serpico, odhaľujúci korupčné priestupky svojich kolegov v kriminálnej dráme ''[[Serpico]]'' (1973 – za túto úlohu získal cenu [[Donatellov Dávid]] v roku 1974 a ďalšiu nomináciu na Oscara v roku 1973). Ďalej ako bisexuálny zlodej Sonny, ktorému sa vymkne z rúk plán prepadnutia brooklynskej banky v kriminálnej dráme ''[[Psie popoludnie]]'' (1975 – štvrtá nominácia na Oscara v roku 1975 a cena na MFF v San Sebastiane v roku 1975), baltimorský advokát Arthur Kirkland, tvrdohlavo hájaci spravodlivosť a svoju česť v spoločensko-kritickej dráme zo zákulisia americkej justície ''[[… a spravodlivosť pre všetkých]]'' (1979 – piata nominácia na Oscara), gangster Big Boy Caprice vo fimovom stvárnení comicsových seriálov o neohrozenom detektívovi ''[[Dick Tracy]]'' (1990 – šiesta nominácia na Oscara 1990).
 
Po šiestich oscarových nomináciách sa konečne tohto ocenenia dočkal v roku [[1993]] za stvárnenie prchkého slepého dôstojníka vo výslužbe Franka Sladea, ktorý svojho mladého spoločníka, chudobného študenta prestížnej školy, priúča čarom života vo filme ''[[Vôňa ženy]]'' (1992). Do tejto úlohy, ktorá sa automaticky spája s jeho romantickým predvedením tanga, ho obsadil režisér [[Martin Brest]] (americká verzia je remake talianskeho filmu z roku [[1974]] režiséra [[Dino Risi|Dina Risiho]] s [[Vittorio Gassman]]om v úlohe Franka Sladea).
118

úprav