Verzia z 19:03, 14. marec 2015 upraviť Tom.jajcaj (diskusia \| príspevky) 10 editací →‎Doprava a ekonomika Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:02, 28. apríl 2015 upraviť vrátiť Wizzard (diskusia \| príspevky) Správcovia 113 867 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 35: \| Poznámky = }} '''Bratislava - mestská časť Rusovce''' (iné názvy: '''Bratislava - Rusovce, Mestská časť Rusovce, Rusovce'''; {{V jazyku\|hun\|Oroszvár}}, {{v jazyku\|deu\|Karlburg}}, chorv. ''Rosvar'') sú mestská časť [[Bratislava\|Bratislavy]] na pravom brehu [[Dunaj]]a, južne od mestskej časti [[Petržalka]] v okrese [[Bratislava V]]. Řádek 40 ⟶ 41: == Poloha a prírodné podmienky == Rusovce sú spolu so susediacou mestskou časťou [[Čunovo\|Čunovom]] najjužnejšie položenou mestskou aglomeráciou Bratislavy. Katastrálne územie Rusoviec sa rozkladá v rovine, zo severovýchodu ohraničené tokom rieky [[Dunaj]] (resp. [[Vodné dielo Gabčíkovo\|hrušovskou zdržou]]). Kataster na tomto území zasahuje do jedinečnej prírodnej rezervácie - [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy\|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]]; nájdeme tu zaujímavé výtvory - Rusovské rameno a Rusovské jazero. Vďaka tomu sú Rusovce pomerne obľúbenou a vyhľadávanou rekreačnou lokalitou. == Dejiny == Rusovce majú veľmi zaujímavú a pestrú históriu. Okrem historických udalostí regionálneho dosahu stopy tu zanechali aj epizódy svetodejinného významu. Počiatky osídlenia terajšieho územia Rusoviec siahajú do [[Bronzová doba\|staršej bronzovej doby]] (2200 - 600 pred Kr.). Na mieste tunajšieho cintorína boli objavené dve desiatky hrobov tzv. [[Wieselburská kultúra\|wieselburskej kultúry]]. Okrem ľudských pozostatkov sa našla aj keramika a drobné bronzové predmety. [[Obrázok:Gerulata.jpg\|left\|thumb~~\|270px~~\|Pohľad na odkryté zvyšky rímskej vojenskej stanice [[Gerulata]]]]Pre územie dnešnej mestskej časti mimoriadne dôležité obdobie nastalo za vlády rímskeho cisára [[Traján\|Trajána]] (98 - 117), kedy sa Rusovce dostali pod bezprostredný vplyv [[Rímska ríša\|Rímskej ríše]]. Cisár v roku 103 rozdelil dovtedajšiu provinciu [[Panónia (rímska provincia)\|Panóniu]] na dve časti - Hornú (''Pannonia Superior'') a Dolnú (''Pannonia Inferior''), pričom hranica medzi nimi viedla severojužným smerom. Rusovce pripadli do Hornej Panónie, ktorú jej miestodržiteľ spravoval zo západne ležiaceho [[Carnuntum\|Carnunta]]. Pre bezpečnosť rímskeho impéria mala dôležitý význam severná, [[Dunaj\|dunajská]] hranica ríše. Neustále nájazdy výbojných [[Germáni\|germánskych]] kmeňov (predovšetkým [[Markomani\|Markomanov]] a [[Kvádi\|Kvádov]]) mali za následok vybudovanie sústavy pohraničných vojenských táborov, nazvanej [[Limes Romanus]]. Jeden z nich vznikol aj na území dnešných Rusoviec. Podľa fragmentu pieskovcového oltára s votívnym nápisom z konca 2. storočia vieme, že dostal pomenovanie [[Gerulata]] (dokladom o existencii a pomenovaní rímskeho kastelu v dnešných Rusovciach je aj tzv. [[Peutingerova mapa\|Peutingerova cestovná mapa]] z 13. storočia, zostavená na základe starovekých podkladov, obsahujúca cestnú sieť z [[Hispánia\|Hispánie]] do [[India\|Indie]]). Rímsky kastel Gerulata pretrval až do začiatku 5. storočia, kedy vrcholil tlak germánskych kmeňov na rímske hraničné opevnenia. Začiatkom 6. storočia územie dnešného južného Slovenska a severozápadného [[Maďarsko\|Maďarska]] zabrali kmene [[Longobardi\|Longobardov]], ktorí na strategicky dôležitých miestach zakladali sieť sídlisk, medzi inými aj na území dnešných Rusoviec. O prítomnosti Longobardov v tejto lokalite svedčí nález veľkého množstva hrobov v polohe Pieskový hon. Od 9. storočia sa na zvyškoch rímskej Gerulaty usádzali [[Slovania\|slovanské]] kmene. === Pôvod názvu === V 10. - 12. storočí na územie Uhorska prenikli príslušníci kmeňového zväzu [[Pečenehovia\|Pečenehov]]. Ich pôvodnou domovinou bolo územie medzi riekou [[Volga]] a ústím [[Dunaj]]a. V roku 1036 utrpeli porážku od [[Kyjevská Rus\|kyjevského]] kniežaťa [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)\|Jaroslava Múdreho]]. Časť pečenežských kmeňov sa dostala aj na územie Rusoviec, kde pôsobili ako strážcovia obchodnej cesty. Zrejme tu treba hľadať pôvod dnešného [[Maďarčina\|maďarského]] pomenovania Rusoviec - ''Oroszvár'', t.j. Ruský hrad. Řádek 68 ⟶ 66: === Vzostupy a pády obce === [[Obrázok:Rusovce 17.jpg\|left\|thumb~~\|270px~~\|Fontána v centre Rusoviec. Centrum získalo nový vzhľad po revitalizácii v r. 2011]]13. storočie prinieslo pre Rusovce ťažké časy. V roku 1241 ich zničili počas svojich bojových výpadov Tatári. O tridsať rokov neskôr podľahli plieneniu českého kráľa [[Přemysl Otakar II.\|Přemysla Otakara II.]]▼ ▲[[Obrázok:Rusovce 17.jpg\|left\|thumb\|270px\|Fontána v centre Rusoviec. Centrum získalo nový vzhľad po revitalizácii v r. 2011]]13. storočie prinieslo pre Rusovce ťažké časy. V roku 1241 ich zničili počas svojich bojových výpadov Tatári. O tridsať rokov neskôr podľahli plieneniu českého kráľa [[Přemysl Otakar II.\|Přemysla Otakara II.]] Z roku 1264 pochádza písomný dokument, v ktorom sa spomína vybudovanie hradu na tomto území; postavili ho na kopci Bergl, ktorý umelo navŕšili na zvyškoch rímskych stavieb vojenského tábora Gerulata. Řádek 78 ⟶ 75: === Majitelia rusovského panstva === Počnúc začiatkom 15. storočia začína história Rusoviec, kedy môžeme na základe poznatkov o majiteľoch panstva presne určiť rodové väzby. Rokom 1410 začína obdobie panstva šľachtickej rodiny Tompekovcov, ktorí sa ako majitelia opäť spomínajú v sedemdesiatych rokoch, po prechodnej držbe rodu Rozgoňovcov. V roku 1502 dostala donáciu na rusovské panstvo dcéra Magdalény Tompekovej a Ambrózia Jolatha de Paar, Uršuľa. Donácia sa vzťahovala aj ne jej deti a tak panstvo prešlo v roku 1518 na jej prostredného syna Štefana Josu. Na základe donácie kráľa [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)\|Ferdinanda I. Habsburského]] prešli v roku 1557 Rusovce na Štefanovho syna Wolfganga, podžupana Mošonskej stolice. Aby uspokojil majetkové nároky svojich štyroch detí, Wolfgang v roku 1568 rozdelil panstvo na štyri diely. Pre budúcnosť Rusoviec mal veľký význam sobáš Wolfgangovej dcéry Heleny s príslušníkom zámožného rodu [[Zičiovci\|Zičiovcov]], Jurajom. [[Obrázok:Rusovce Trojicny01.jpg\|right\|thumb~~\|220px~~\|[[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Rusovce)\|Trojičný stĺp]] z r. 1748 v centre Rusoviec]] [[Obrázok:Rusovce Kostol sv Víta06.jpg\|right\|thumb~~\|220px~~\|[[Renesancia\|Renesančný]] [[Kostol svätého Víta (Rusovce)\|Kostol svätého Víta]]]]Zičiovci (Zichy) pochádzajú zo [[Zalianska župa\|Zalianskeho komitátu]] (v dnešnom juhozápadnom Maďarsku). I keď patrili k starým rodom, cestu k sláve nastúpili až v 17. storočí, keď Pavol (1598 - 1638) ako veszprémsky hlavný kapitán získal od kráľa [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)\|Ferdinanda II. Habsburského]] dediny v okolí [[Komárno\|Komárna]]. Slávu rodu založil Pavlov syn Štefan (I.) (1616 - 1693), predseda Uhorskej kráľovskej komory a župan Mošonskej stolice. Okrem toho, že v roku 1655 získal barónsky a v roku 1679 grófsky titul, začal používať aj druhý predikát „de Vásonkeö“ (podľa panstva dediny [[Nagyvázsony\|Vásonkö]]). V roku 1646 kúpil rusovské panstvo a o desať rokov neskôr začal s prestavbou pôvodného hradu na [[Renesancia\|neskororenesančný]] kaštieľ. Vrchol politickej kariéry dosiahol v roku 1690, keď sa stal kráľovským tavernikom. Po Štefanovej smrti, 15.3.1593, prešlo panstvo na jeho syna z druhého manželstva s Magdalénou Amade (zomr. 1714), Adama (1659 - 1701). Adamovým nástupcom sa stal syn Karol (1690 - 1741), pochádzajúci z druhého Adamovho manželstva s Teréziou Rozáliou rod. Jakusichovou (1674 - 1721). Panstvo Zičiovcov znamenalo slávne obdobie v histórii obce. K významným predstaviteľom rodu patril gróf Emanuel Zichy-Ferraris (1808 - 1877), počas panstva ktorého dostal kašieľ výzor aký poznáme dnes, a jeho brat Felix (1810 - 1885). Felix bol posledným majiteľom Rusoviec z tohto rodu. Řádek 91 ⟶ 87: === Po moháčskej katastrofe === Do dejín Rusoviec významnou mierou zasiahli turecké výboje v 16. a 17. storočí. Prehratá [[Bitka pri Moháči\|bitka pri Moháči]] priniesla o.i. veľký pohyb obyvateľstva v tejto oblasti. Zo severných oblastí [[Balkánsky polostrov\|Balkánskeho polostrova]] sa do strednej Európy presúvali masy predovšetkým [[Chorváti\|chorvátskeho]] obyvateľstva. V rokoch 1515 - 1575 v celkom štyroch migračných vlnách na naše územie presídlilo podľa odhadov okolo stotisíc príslušníkov tohto národa. Postupne sa usádzali na opustených územiach a s pribúdajúcim časom dokonca vytlačili dovtedy dominujúce nemecké a maďarské obyvateľstvo. Chorváti priniesli na naše územie svojbytnú kultúru ako aj hospodárske zvyklosti a do súčasnosti patria k významnej národnostnej menšine žijúcej v tejto mestskej časti. Príchod Chorvátov znamenal premenu pôvodného charakteru obce na poľnohospodársku oblasť. [[Matej Bel]] v jednom zo svojich spisov z roku 1744 hovorí o prevažujúcom nemeckom a chorvátskom etniku medzi obyvateľmi Rusoviec. Řádek 99 ⟶ 94: === Rusovce súčasťou Maďarska === V roku 1871 stratili Rusovce výsadné postavenie samostatnej obce a boli pričlenené do [[Maďarsko\|maďarského]] okresu [[Rajka (Maďarsko)\|Rajka]]. Po skončení [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]] na základe [[Trianonská zmluva\|Trianonskej zmluvy]] pripadli Rusovce spolu s [[Jarovce\|Jarovcami]] a [[Čunovo\|Čunovom]] Maďarsku a boli včlenené do okresu [[Mosonmagyaróvár\|Magyaróvár]]. V medzivojnovom období sa tri štvrtiny obyvateľstva Rusoviec hlásili k nemeckej národnosti a preto privítali nástup [[Nacizmus\|nacizmu]] v [[Nemecko\|Nemecku]. Vojnové udalosti doľahli na obyvateľov obce veľmi ťažko. Okrem toho, že muži boli postupne odvedení do armády, obec, vzhľadom k jej poľnohospodárskemu charakteru, musela front zásobovať potravinami. V posledných mesiacoch vojny obec obsadilo nemecké komando a čoskoro nato sa tu na dlhé mesiace usadila [[Červená armáda]]. Zriadila si tu prechodnú stanicu počas presunu z [[Viedeň\|Viedne]] a Bratislavy späť do vlasti. === V ~~Československu~~Česko-Slovensku === Ani po skončení [[Druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]] sa nič nezmenilo na administratívnom postavení Rusoviec. Naďalej ostali súčasťou Maďarska. Zmenu priniesla až [[Parížske zmluvy (1947)\|Parížska mierová konferencia]] z 29. júla - 13. októbra 1946, ktorá prijala rozhodnutie v neprospech Maďarska o postúpení obcí Rusovce, Jarovce a Čunovo (vrátane ich katastrálnych území) [[Československá republika\|Československej republike]]. Toto uznesenie bolo v [[Paríž]]i podpísané 10. februára nasledujúceho roku a v praxi sa zrealizovalo 15. októbra 1947, kedy boli tieto tri obce pričlenené k Československu. V tom čase žilo v Rusovciach 907 obyvateľov. Řádek 111 ⟶ 104: == Erb a vlajka Rusoviec == Erb tvorí v spodnej časti zaoblený štít, v ktorom na modrom pozadí stojí na zelenom kopci zlatý, doprava otočený dvojchvostý lev v skoku, držiaci v pravej prednej končatine vytasenú striebornú šabľu. Řádek 117 ⟶ 109: == Pamätihodnosti Rusoviec == Na katastrálnom území Rusoviec nachádzame viacero zaujímavých historických pamätihodností, z ktorých dve najvýznamnejšie - pozostatky [[Staroveký Rím\|rímskeho]] kastelu [[Gerulata]] a neogotický [[Kaštieľ v Rusovciach\|kaštieľ]] s areálom - sa dostali do zoznamu chránených [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava V\|kultúrnych pamiatok]]. V roku 1990 boli Rusovce vyhlásené za pamiatkovú zónu. === Ďalšie pamätihodnosti === * [[barok]]ový [[Kostol svätej Márie Magdalény (Rusovce)\|Kostol svätej Márie Magdalény]] je farským chrámom miestnej farnosti * [[renesancia\|renesančný]] [[Kostol svätého Víta (Rusovce)\|Kostol svätého Víta]], postavený na románskych základoch, stojí v južnej časti zámockého parku Řádek 130 ⟶ 120: == Obyvateľstvo a kultúra == Podľa sčítania obyvateľov k 31.12.2013 žilo na území mestskej časti 3269 obyvateľov. Pôsobí tu niekoľko občianskych združení s rôznym zameraním; informácie občanom prinášajú miestne ''Rusovské noviny''. == Doprava a ekonomika == [[Obrázok:Rusovce 16 01.jpg~~\|left~~\|thumb~~\|270px~~\|Výpravná budova [[Železničná stanica Rusovce\|železničnej stanice]]]]Rusovce sú dopravne napojené cestnou a železničnou sieťou. Premávajú tu autobusy mestskej hromadnej dopravy č. 90, 91, 191 a 801 (medzištátna linka do maďarskej Rajky) a nočná linka N91.<ref>http://imhd.zoznam.sk/ba/cestovny-poriadok/zastavka/2530/Gerulata-Miestny-urad-Rusovce.html </ref> Okrem MHD sú Rusovce obsluhované aj prímestskými autobusmi prevádzkovanými SAD Dunajská Streda.<ref>http://www.sadds.sk/files/201413.pdf </ref> Cez mestskú časť prechádza štátna cesta č. 2 spájajúca Bratislavu s [[Maďarsko\|Maďarskou republikou]] (cez hraničný prechod Rusovce - [[Rajka (Maďarsko)\|Rajka]]). Alternatívne cestné spojenie je [[Diaľnica D2 (Slovensko)\|diaľnicou D2]] (cez diaľničný zjazd pri mestskej časti [[Jarovce]]).▼ ▲[[Obrázok:Rusovce 16 01.jpg\|left\|thumb\|270px\|Výpravná budova [[Železničná stanica Rusovce\|železničnej stanice]]]]Rusovce sú dopravne napojené cestnou a železničnou sieťou. Premávajú tu autobusy mestskej hromadnej dopravy č. 90, 91, 191 a 801 (medzištátna linka do maďarskej Rajky) a nočná linka N91.<ref>http://imhd.zoznam.sk/ba/cestovny-poriadok/zastavka/2530/Gerulata-Miestny-urad-Rusovce.html </ref> Okrem MHD sú Rusovce obsluhované aj prímestskými autobusmi prevádzkovanými SAD Dunajská Streda.<ref>http://www.sadds.sk/files/201413.pdf </ref> Cez mestskú časť prechádza štátna cesta č. 2 spájajúca Bratislavu s [[Maďarsko\|Maďarskou republikou]] (cez hraničný prechod Rusovce - [[Rajka (Maďarsko)\|Rajka]]). Alternatívne cestné spojenie je [[Diaľnica D2 (Slovensko)\|diaľnicou D2]] (cez diaľničný zjazd pri mestskej časti [[Jarovce]]). Cez Rusovce prechádza železničná trať č. 132 Bratislava - [[Železničná stanica Rusovce\|Rusovce]] - Rajka (MÁV). Nachádza sa tu aj železničná stanica. Osobná doprava na tejto trati je momentálne zastavená.<ref>http://www.zsr.sk/slovensky/cestovny-poriadok-2014-2015.html?page_id=3404 </ref> Řádek 145 ⟶ 133: == Referencie == {{referencie}} Řádek 168 ⟶ 155: == Externé odkazy == * http://www.bratislava-rusovce.sk/ * [[Rusovce.sk]] * http://www.rusovskenoviny.sk/ * [http://www.rusovskenoviny.sk/ Rusovské noviny]

Bratislava – mestská časť Rusovce: Rozdiel medzi revíziami