STS-71: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Priebeh letu: linky |
|||
Riadok 38:
[[Image:KSC-95EC-0544.jpg|left|200px|thumb|pohľad na spojovací uzol v montážnej hale]]
Prípravy na misiu STS-71 začali s mimoriadne veľkým predstihom, už v roku [[1992]]. V závodoch [[Rockwell International]] v [[Downey]] bola vyrobená nová a zmodernizovaná verzia spojovacieho uzla [[Androgynous Peripheral Assembly System|APAS]]. Prvý spojovací uzol bol použitý pri lete [[Sojuz]] [[Apollo]]. Aj orbiter Atlantis prešiel zmenami.
Vlastné prípravy na let začali v hangári [[OPF]]. [[20. apríl]]a [[1995]] bol [[družicový stupeň raketoplánu|družicový stupeň]] prevezený do budovy [[Vehicle Assembly Building|VAB]], nasledujúci deň ho technici pripojili k motorom [[SRB]] a nádrži [[Space Shuttle External Tank|ET]] a [[26. apríl]]a sa celá zostava presunula na rampu 39-A. Odpočítavanie bolo zahájené [[20. jún]]a o 13.30 [[svetový čas|UT]]. Štart bol dvakrát odložený, až napokon raketoplán vyštartoval 27. júna 1995 o 19.32.19,044 UT, presne na začiatku [[štartovacie okno|štartovacieho okna]]. V T +45 min sa uskutočnil manéver OMS-2. Trval len 45 sekúnd a naviedol družicový stupeň na dráhu ve výške iba 157-292 km. Šlo o najnižšiu dráhu v histórii letov raketoplánov. Nízka dráha bola zvolená zámerne, pretože umožňovala čo najrýchlejšie približovanie k Miru. Ďalší manéver o 23.11 UT zvýšil dráhu na 293 až 389 km, čím ale klesla rýchlosť približovania z 1630 na 520 km za obeh. 28. júna previedli piloti ďalší manéver, aby Atlantis prešiel na dráhu 300-391 km a 29. júna posledný manéver na zvýšenie perigea. Potom Gibson uskutočnil záverečný približovací manéver.
K vlastnému spojeniu oboch telies došlo o 13.00 UT, presne v plánovanom okamihu. Po dosiahnutí tohoto úspechu zavládla radosť v [[Houston]]e aj v [[Koroľov (mesto)|Kaliningrad]]e.
Potom [[astronaut]]i začali napúšťať vzduch do spojovacieho modulu. Za 90 minút mohol Gibson otvoriť vztupný prielez a obe posádky sa stretli. Po prenesení osobnej výbavy prevzal Anatolij Solovjov velenie na Mire a Nikolaj Budarin funkciu palubného inžiniera.
| |||