Móhandás Karamčand Gándhí: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
Bez shrnutí editace
Riadok 49:
 
=== Povstanie Zuluov a choroba manželky ===
Keď [[Zulu]]ovia povstali a začali vraždiť britských úradníkov a vojakov, Gándhí sa opäť postavil na stranu Británie s rovnakou nádejou ako v Búrskych vojnách. Ponuka bola opäť prijatá a opäť nemala účinok, v ktorý dúfal. Gándhí sa stal veliteľom ambulantnej čaty (zdravotníci). V tých dňoch si uvedomil, že jeho zmyslom je slúžiť [[Boh]]u. Odrieka si pozemské pôžitky a skladá sľub doživotnej [[Brahmáčarja|Brahmáčarji]] (prísna zdržanlivosť, pohlavná čistota a absolútne odriekanie). Začínajú sa u neho formovať myšlienky [[satjagraha|Satjagrahy]] – pasívneho odporu. Gándhí odsudzuje doktrínu [[meč]]a a krvi, hlásajúc, že jediná sila je v beznásilí, ale iba v takom, ktoré odvrhlo možnosť násilia, nie v takom, ktoré násilie vykonávať nemôže.
<br>Gándhí pôsobil v tej dobe v Johannesburgu a jeho žena v Durbane ťažko ochorela. Tu sa prejavuje jeho postoj a viera v slovách: „Nedovolil by som nikdy, aby ste mojej žene dávali mäso, aj keby jej išlo o život, iba ak by si ho pravdaže sama želala.“ Tá mäso kvôli Gandhímu odmietla. Ako Gándhí neskôr povedal: „Bral som na seba naozaj veľkú zodpovednosť, ale dôveroval som v Boha.“ Žena sa po dlhom utrpení začala uzdravovať.
 
Riadok 94:
 
=== Smrť ===
Po ukončení pôstu boli na Gándhího spáchané dva atentáty náboženských fanatikov. Prvý (bomba v záhrade jeho domu) bol neúspešný. [[30. január]]a roku [[1948]], vo veku sedemdesiatdeväť rokov, vystúpil unavený a láskavý Gándhí ku svojej poslednej kázni. Tri rany z [[revolver]]u náboženského fanatika Gódsého ho smrteľne zranili. Zomrel s úsmevom na perách a poslednými slovami požehnania svojmu vrahovi.
 
Za jeho rakvou kráčalo viac ako milión ľudí a jeho popol bol vhodený do toku rieky [[Ganga|Gangy]]. To, ako Gándhí ovplyvnil svojich nasledovníkov, demonštrujú slová [[Džaváharlál Néhrú|Džaváharlála Néhrúa]]: „Budúcnosť náleží nám. Nech pôjdeme kamkoľvek, nech sme akokoľvek hodní Indie, máme ešte onú silu, ktorú nám dal náš učiteľ. Tá sila nevychádza iba z neho, ale tiež z jeho posolstva, a ja sa dnes aj každý ďalší úsvit slávnostne zaväzujem k službe vlasti a ideálom, ktoré pred nás Gándhí postavil…“
 
=== Záver ===
Gándhí nikdy nezastával oficiálny úrad, nikdy mu neprináležala výkonná moc, ale napriek tomu požíval značnú autoritu. Bol veľký antiimperialista, nepriateľ triedneho systému, v mnohom i [[komunista]], praktický idealista, národný hrdina, duchovný [[guru]], [[politik]], [[právnik]] a taktik. Jeho život bol plný osobných obetí v honbe za svojimsvojím nenaplneným ideálom – slobodnou–slobodnou a zjednotenou Indiou. Jeho realizácia nebola možná a s rokmi si to stále viac uvedomoval. Svet sa nemohol zbaviť náboženských i politických predsudkov, zahodiť techniku a veriť a oddať sa ahimshe (láske a pravde). Veľa vecí nezvládol, no jeho cieľ bol však čistý a vznešený. Otázkou zostáva, koľko zaň musel on i jeho ľud zaplatiť. Ku sklonku života bol veľmi unavený a zrejme aj sklamaný, no Indiu zmenil spôsobom, ako sa to dovtedy nikomu nepodarilo. [[Albert Einstein]] o ňom napísal: "Budúce generácie sotva kedy uveria, že takýto človek z mäsa a kostí mohol vôbec kráčať po tejto zemi." <ref>Tributes to Gandhi [http://www.gandhiashram.org. http://www.gandhiashram.org.in/index.php?option=com_content&task=view&id=40&Itemid=62]</ref>
 
== Gándhího výroky ==