Delenia Poľska: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
[[Súbor:Partitions_of_Poland.png|thumb|Tri delenia Poľska na mape]]
Tri '''delenia [[Republika oboch národov|Poľska]]''' sa odohrali v troch fázach v rokoch [[1772]] až [[1795]], pričom Poľsko bolo postupne rozdelené medzi [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]], [[Habsburská monarchia|Rakúsko]] a [[Ruská ríša|Rusko]]. V tomto článku sa objavuje aj spojenie poľsko-litovský štát; Poľsko a [[Litovské veľkokniežatstvo|Litva]] tvorili od roku 1569 [[lublinská únia|reálnu úniu]] - [[Republika oboch národov|Republiku oboch národov]]. Preto treba názov Poľsko v tomto článku vnímať ako skrátené a zjednodušené označenie pre spoločný štát Poľska a Litvy.
 
Od začiatku 18. storočia prechádzalo Poľsko krízovým vývojom. Do veľkej miery bol spôsobený oslabovaním moci [[Kráľ (panovník)|panovníka]] a naopak silnejúcim postavením šľachty, ktorá prakticky rozhodovala o zásadných záležitostiach v krajine. Vplyv šľachty na procese rozhodovania znamenal paralýzu štátu a pasivitu, ktorá sa najväčšmi prejavovala v zahraničnej politike. Z tohto hľadiska bolo najhorším obdobím obdobie vlády [[August III.|Augusta III.]], ktorý panoval v rokoch [[1733]]–[[1763]]. Poľsko napriek svojej veľkosti nezasahovalo do významných okolitých procesov, zostávalo pasívne a naopak znášalo ich dopady.
 
== Chronológia ==
* [[1772]] - [[prvé delenie Poľska]]
* [[1793]] - [[druhé delenie Poľska]]
* [[1794]] - povstanie [[Tadeusz Kościuszko|Tadeusza Kósciuzska]] (napriek počiatočným úspechom potlačené)
* [[1795]] - [[tretie delenie Poľska]]
 
== Prvé delenie Poľska ==
[[Súbor:Rejtan_Upadek_Polski_Matejko.jpg|thumb|Pád Poľska]]
{{Hlavný článok|Prvé delenie Poľska}}
Po smrti Augusta III. začalo dochádzať v poľsko-litovskej únii k boju o moc, ktorý krajinu vnútorne a nahrával mocenským záujmom jeho susedov. Novým poľským kráľom sa nakoniec za asistencie ruských expedičných vojsk stal [[Stanislav II. August Poniatowski|Stanislav (II.) August Poniatowski]]. Poľská spoločnosť ho prijala veľmi chladne a nový kráľ musel zápasiť s rovnakým problémom ako jeho predchodcovia - silným postavením poľskej šľachty v súštátí. Tá sa stavala proti krokom Poniatowského, koncom 60. rokov vypuklo dokonca povstanie proti panovníkovi.
 
 
== Druhé delenie Poľska ==
{{Hlavný článok|Druhé delenie Poľska}}
Po štvorročných vojnových zmätkoch bola poľská a litovská šľachta nútená zložiť prísahu kráľovi Stanislavovi II. Augustovi. V roku 1773 poľský snem ratifikoval dohodu o prvom delení poľsko-litovského štátu. Veľmi významnou sa stala orientácia štátu na Rusko. [[Katarína II. (Rusko)|Katarína Veľká]] jednak presadzovala v Poľsku svoj vplyv, jednak mala záujem na udržaní integrity zmenšeného Poľska. V 80. rokoch sa zmenila situácia na juhu Ruska, ktoré chcelo ovládnuť čiernomorskú oblasť na úkor Osmanskej ríše. Proti [[Osmanská ríša|Turecku]] vystupovalo aj Rakúsko a vďaka spoločným cieľom sa s Ruskom nakoniec zblížilo. Zo situácie chcel poľský kráľ vyťažiť čo najviac pre poľsko-litovský štát, avšak u ruskej cárovnej nepochodil. Istá nádej svitla Poliakom v roku 1788, keď sa cárske a rakúske vojská nemohli presadiť proti Turecku a keď Rusku vypovedalo vojnu [[Švédsko]]. Prusko, ktoré stálo na strane Turecka, uzavrelo s Poľskom v roku 1790 poľsko-pruský spolok. Prusko ale požadovalo od Poľska [[Gdansk]] a [[Elbląg]] a ako náhradu mu prisľúbilo územia na úkor Rakúska. Dňa 3. mája 1791 vyhlásilo Poľsko a Litva novú ústavu (májovú), ktorá bola potrebná v kontexte spoločenských zmien v Európe, avšak nepáčila sa poľskej šľachte. Poľskí magnáti požiadali ruskú cárovnú Katarínu II. o pomoc, a tak v roku 1792 vpadli do krajiny dve ruské armády. Po bojoch, v ktorých mali Rusi prevahu, bolo Poľsko nútené požiadať o mier. Medzi Ruskom, Pruskom a Rakúskom bola vedená séria rokovaní, ktoré skončili v januári 1793.
* '''Prusko''' získalo územie o rozlohe 58-tisíc km².
 
== Tretie delenie Poľska ==
{{Hlavný článok|Tretie delenie Poľska}}
[[Súbor:Portret_Tadeusz_Kosciuszko.jpg|thumb|Tadeusz Kościuszko]]
Po druhom delení začalo odchádzať do zahraničia veľké množstvo emigrantov. Medzi tými, ktorí v Poľsku zostali, vznikali rôzne ilegálne sprisahanecké pronárodné organizácie rôznych smerov.
10 426

úprav