Delenia Poľska: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Partitions_of_Poland.png|thumb|Tri delenia Poľska na mape]]

 

Od začiatku 18. storočia prechádzalo Poľsko krízovým vývojom. Do veľkej miery bol spôsobený oslabovaním moci [[Kráľ (panovník)|panovníka]] a naopak silnejúcim postavením šľachty, ktorá prakticky rozhodovala o zásadných záležitostiach v krajine. Vplyv šľachty na procese rozhodovania znamenal paralýzu štátu a pasivitu, ktorá sa najväčšmi prejavovala v zahraničnej politike. Z tohto hľadiska bolo najhorším obdobím obdobie vlády [[August III.|Augusta III.]], ktorý panoval v rokoch [[1733]]–[[1763]]. Poľsko napriek svojej veľkosti nezasahovalo do významných okolitých procesov, zostávalo pasívne a naopak znášalo ich dopady.

 

== Chronológia ==

* [[1794]] - povstanie [[Tadeusz Kościuszko|Tadeusza Kósciuzska]] (napriek počiatočným úspechom potlačené)

 

== Prvé delenie Poľska ==

[[Súbor:Rejtan_Upadek_Polski_Matejko.jpg|thumb|Pád Poľska]]

Po smrti Augusta III. začalo dochádzať v poľsko-litovskej únii k boju o moc, ktorý krajinu vnútorne a nahrával mocenským záujmom jeho susedov. Novým poľským kráľom sa nakoniec za asistencie ruských expedičných vojsk stal [[Stanislav II. August Poniatowski|Stanislav (II.) August Poniatowski]]. Poľská spoločnosť ho prijala veľmi chladne a nový kráľ musel zápasiť s rovnakým problémom ako jeho predchodcovia - silným postavením poľskej šľachty v súštátí. Tá sa stavala proti krokom Poniatowského, koncom 60. rokov vypuklo dokonca povstanie proti panovníkovi.

 

 

== Druhé delenie Poľska ==

Po štvorročných vojnových zmätkoch bola poľská a litovská šľachta nútená zložiť prísahu kráľovi Stanislavovi II. Augustovi. V roku 1773 poľský snem ratifikoval dohodu o prvom delení poľsko-litovského štátu. Veľmi významnou sa stala orientácia štátu na Rusko. [[Katarína II. (Rusko)|Katarína Veľká]] jednak presadzovala v Poľsku svoj vplyv, jednak mala záujem na udržaní integrity zmenšeného Poľska. V 80. rokoch sa zmenila situácia na juhu Ruska, ktoré chcelo ovládnuť čiernomorskú oblasť na úkor Osmanskej ríše. Proti [[Osmanská ríša|Turecku]] vystupovalo aj Rakúsko a vďaka spoločným cieľom sa s Ruskom nakoniec zblížilo. Zo situácie chcel poľský kráľ vyťažiť čo najviac pre poľsko-litovský štát, avšak u ruskej cárovnej nepochodil. Istá nádej svitla Poliakom v roku 1788, keď sa cárske a rakúske vojská nemohli presadiť proti Turecku a keď Rusku vypovedalo vojnu [[Švédsko]]. Prusko, ktoré stálo na strane Turecka, uzavrelo s Poľskom v roku 1790 poľsko-pruský spolok. Prusko ale požadovalo od Poľska [[Gdansk]] a [[Elbląg]] a ako náhradu mu prisľúbilo územia na úkor Rakúska. Dňa 3. mája 1791 vyhlásilo Poľsko a Litva novú ústavu (májovú), ktorá bola potrebná v kontexte spoločenských zmien v Európe, avšak nepáčila sa poľskej šľachte. Poľskí magnáti požiadali ruskú cárovnú Katarínu II. o pomoc, a tak v roku 1792 vpadli do krajiny dve ruské armády. Po bojoch, v ktorých mali Rusi prevahu, bolo Poľsko nútené požiadať o mier. Medzi Ruskom, Pruskom a Rakúskom bola vedená séria rokovaní, ktoré skončili v januári 1793.

* '''Prusko''' získalo územie o rozlohe 58-tisíc km².

 

== Tretie delenie Poľska ==

[[Súbor:Portret_Tadeusz_Kosciuszko.jpg|thumb|Tadeusz Kościuszko]]

Po druhom delení začalo odchádzať do zahraničia veľké množstvo emigrantov. Medzi tými, ktorí v Poľsku zostali, vznikali rôzne ilegálne sprisahanecké pronárodné organizácie rôznych smerov.