Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
d →Dejiny: wikilinky |
||
Riadok 39:
==Dejiny==
:''Pozri aj: [[Zoznam vládcov Poľska]], [[Poľsko]], [[Delenia Poľska]]''
Poľsko-litovskú úniu vytvoril posledný jagelovský kráľ [[Žigmund II. August]] [[Lublinská únia|Lublinskou úniou]] v roku 1569. Po jeho smrti nastalo medzivládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníka. V roku 1573 sa stal poľským kráľom [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich z Valois]], brat francúzskeho panovníka [[Karol IX. (Francúzsko)|Karola IX.]] Pred tým sa musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal [[Štefan Báthory]], ktorý v rokoch [[1579]] – [[1582]] viedol pomerne úspešnú vojnu proti [[Rusko|Rusku]]. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Osmanská ríša|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny [[Žigmund III. Vasa]], ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá sužovala veľkú časť Európy. Obdobie prvej polovice 17. storočia je v tejto krajine známe ako ''Zlatý vek''. Krajine sa darilo brániť svoje územia proti Švédsku, Rusku aj Ottomanskej ríši. Počas niekoľkých invázií do Ruska sa vojskám únie podarilo dobyť Moskvu a udržať ju od [[27. september|27. septembra]] [[1610]] do [[4. november|4. novembra]] [[1612]]. Úniu oslabili dve nasledovné udalosti z roku [[1648]].
Riadok 49:
Roku [[1669]] bol za nového kráľa zvolený [[Michał Korybut Wiśniowiecki]], ktorý sa orientoval na [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V roku [[1672]] vpadli do Poľska Turci a to bolo prinútené pristúpiť na jeho tvrdé podmienky. V rokoch [[1674]] – [[1696]] musel nový, profrancúzsky orientovaný kráľ [[Ján III. Sobieski]] čeliť vnútorným rozbrojom, ako aj novému nebezpečenstvu zo strany Turecka. Jeho vojská pomohli v roku [[1683]] poraziť Turkov pri obliehaní [[Viedeň|Viedne]], za pomoci cisára [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]]. Táto bitka znamenala obrat vo vojnách proti Turkom. Počas ďalších 16 rokov ([[Veľká turecká vojna]]) boli Turci tlačení stále južnejšie a už nikdy neovládli [[Stredná Európa|Strednú Európu]].
Dôsledkom vojen v polovici [[17. storočie|17. storočia]] čelila krajina v [[18. storočie|18. storočí]] veľký hospodárskym škodám. Znížil sa počet obyvateľstva, polovica hospodárskej pôdy ležala neobrobená, poklesla kúpna sila obyvateľstva a mestá upadali. V rokoch [[1697]] – [[1733]] vládol (s päťročnou prestávkou) [[August II. Silný]]. Obdobie jeho vlády charakterizuje národný a politický úpadok, ale v ekonomike nastala nová éra. Snažil sa získať naspäť stratené územia v Litve a uzavrel spojenectvo s [[Rusko]]m a [[Dánsko]]m. Po tom, čo boli ruské i dánske vojská porazené švédskou armádou kráľa [[Karol XII.|Karla XII.]] v tzv. severnej vojne, vpadli švédske vojská aj do Poľska a Augusta II. zosadili. Na tróne potom vládol [[Stanislav Leszczyński]] ([[1704]] – [[1709]]). Po porážke Švédov roku [[1709]] sa August II. Silný vrátil na poľský trón, ale nedokázal využiť priaznivú situáciu a zúčastniť sa zahranično-politických rokovaní v prospech Poľska. Rovnako slabý bol aj jeho nástupca [[August III. (Poľsko)|August III.]] Po jeho smrti nastúpil v roku [[1764]] [[Stanislav Poniatowski]]. Za jeho vlády došlo ku konečnému úpadku krajiny. Osveta spustila národné hnutie a snaha reformného snemu ([[1788]] – [[1792]]) vyvrcholila [[3. máj]]a [[1791]] do podpísania prvej písanej ústavy v Európe. Tento proces už nezastavil [[delenia Poľska|rozdelenie]] Poľsko-litovskej únie medzi tri susediace veľmoci ([[Presúvanie Poľska]]).
==Referencie==
| |||